INFÚZIA PRE TURIZMUS

Rekreačné poukazy a zníženie DPH za ubytovanie, ktoré presadila SNS, by mohli výrazne pomôcť slovenskému cestovnému ruchu

Foto LENKA MAYEROVÁ, JAKUB KOTIAN/TASR
Dátum 02.04.2019

Slovensko sa pýši stovkami starobylých hradov, veľkolepých zámkov či honosných kaštieľov, desiatkami sprístupnených jaskýň (hoci ich celkový počet presahuje až 7-tisíc), deviatimi národnými parkami či rozlohou najmenšími veľhorami sveta, ktoré však ukrývajú vysokú koncentráciu prírodných úkazov a neobmedzený priestor na letné a zimné športy. Ide pritom len o zlomok atrakcií, ktoré naša krajina dokáže ponúknuť domácim i zahraničným turistom. Pozitívne ukazovatele rozvoja turizmu podčiarkla koncom minulého roka i novela zákona o podpore cestovného ruchu, v súvislosti s ktorou sa hovorí najmä o rekreačných poukazoch pre zamestnancov a znížení DPH za ubytovanie na 10 percent. Aké sú od nového zákona očakávania a čo v skutočnosti prinesie?

Dovolenkuj doma

Ak by ste si mohli vybrať, zvolili by ste si radšej dovolenku na Slovensku alebo v zahraničí? Ešte donedávna odpovedala väčšina Slovákov na túto otázku suverénne: zahraničie. Dobrá správa je, že ručička váh sa pomaly prikláňa k spoznávaniu rodnej krajiny, s čím je neoddeliteľne spätá i podpora ekonomiky a národného hospodárstva. K tomu, aby Slováci cestovali po Slovensku ešte viac a tým by ostali doma aj ich peniaze, má pomôcť novela zákona o podpore cestovného ruchu z dielne SNS, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2019. Okrem rozumného zníženia dane za ubytovanie na 10 percent poslanci odsúhlasili aj takzvané rekreačné poukazy. V praxi to znamená, že zamestnávateľ, u ktorého pracuje minimálne päťdesiat zamestnancov, im v prípade záujmu prispeje na dovolenku na Slovensku sumou maximálne 275 eur, čo tvorí 55 percent z rekreačného poukazu v hodnote päťsto eur. Inštitút, ktorý funguje na podobných pravidlách ako stravné lístky, bude môcť využívať zamestnanec, ktorý u daného zamestnávateľa pracuje minimálne dva roky.

Vodná nádrž Domaša konečene zažíva rozvoj cestovného ruchu.​

Stopercentný nárast

„Som veľmi rád, že poslanci parlamentu opätovne podporili tento krok a zmenu k lepšiemu. Verím, že tak ako poslanci pochopili výhody tohto opatrenia, nájde pochopenie aj u zamestnávateľov. Je to v podstate forma odmeny, z ktorej sa neplatia odvody. Na strane zamestnávateľa ide o určitý bonus pre zamestnanca, odmenu za jeho lojálnosť. Je to jeden z ďalších nástrojov, ktorý môže prehĺbiť sociálnu väzbu zamestnanca a zamestnávateľa,“ uviedol predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko.

Podľa neho nemá zatiaľ nijaký štát na svete podobný inštitút z hľadiska oslobodenia od daní a odvodov. „Dnes máme nástroj, vďaka ktorému môžu ľudia nielen absolvovať rekreáciu v ubytovacom zariadení, ale môžu si nechať preplatiť detský letný tábor. Zároveň by som chcel urobiť novelu, aby sa týmto poukazom dala zaplatiť aj športová aktivita dieťaťa do výšky päťsto eur,“ dodal. Slovensko má podľa neho veľké rezervy práve v domácom turizme. Zrejmé je to najmä v kontraste s Českou republikou. Zatiaľ čo my sme v minulom roku zaznamenali približne 14,7 milióna prenocovaní, v Českej republike to bolo asi 51 miliónov. Rekreačný poukaz by mohlo využiť zhruba 1,7 milióna ľudí, čo by pri počte ubytovaní šesť nocí za rok znamenalo obrovský skok. Ak sa v priebehu roka dostane Slovensko na úroveň 30 miliónov prenocovaní, nastane až stopercentný nárast. Ten vraj nepocítia iba hotely a penzióny, ale i stravovacie zariadenia, akvaparky či kultúrne pamiatky. Tie na seba naviažu ďalšie služby a posilnia spotrebu, čo má pozitívny vplyv na výber miestnych daní a poplatkov, spotrebných daní či zvyšovanie miezd v odvetví cestovného ruchu. V neposlednom rade môže opatrenie prispieť k posilneniu vzťahov krajín V4, upevniť spoluprácu s Karpatským euroregiónom združujúcim Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Ukrajinu, Rumunsko, Česko a Slovinsko. Sústrediť by sme sa však mali i na Rusko a Bielorusko, a to nielen z hľadiska možného finančného prínosu, ale i vzhľadom na blízkosť kultúr a potrebu budovania vzájomných stykov.

Vznikne ďalšie ministerstvo?

Slovensko v súčasnosti nemá inštitút, ktorý by združoval zástupcov trhu s odborníkmi z oblasti turizmu a verejnej správy. Práve v tejto súvislosti sa hovorí o založení ministerstva cestovného ruchu, ešte predtým by však mala vzniknúť Rada vlády pre cestovný ruch. Tá by slúžila predovšetkým na riešenie problémov v turizme. Jej predsedom by bol minister dopravy a výstavby a členmi zástupcovia organizácií cestovného ruchu a zástupcovia štátneho i súkromného sektora. Pôvodná snaha bola zriadiť tento orgán k 1. januáru 2019, ale definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Už beztak je však súčasná novela míľovým krokom vpred oproti minulosti. Je pozitívne, že po sérií politických káuz a koalično-opozičných, najnovšie už aj koalično-koaličných šarvátok schválili poslanci parlamentu zákon prospešný nielen pre nich samotných, ale najmä pre Slovensko.

Pobrežie vodnej nádrže Domaša pri hoteli Zelená lagúna