ISLAMIZÁCIA

Bruselské elity sa snažia uzurpovať si čoraz väčšiu moc na úkor národných štátov

Foto TASR/AP
Dátum 03.03.2020

V súčasných podmienkach globalizujúceho sa sveta je ochrana národných hodnôt mimoriadne náročnou úlohou. Spojenie národnej identity a vlastenectva sa v súvislosti s ich podporou a rozvojom spomína vo viacerých slovenských nariadeniach, vyhláškach, normách, štátnych a strategických dokumentoch. Podporu národnej identity by tiež mala zaručovať Ústava Slovenskej republiky. Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy však sama Ústava SR v čl. 7 ods. 2 hovorí o tom, že „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Kvôli tejto mimoriadne nebezpečnej formulácii ťahá v súčasnosti Slovensko za kratší koniec povrazu moci. Nehovoriac o tom, že samotná ústava sa nadradením európskej legislatívy nad slovenskú dostala do vnútorného rozporu so svojím vlastným čl. 1, v ktorom sa píše, že Slovenská republika je zvrchovaný štát.

Koniec tradičných hodnôt

Podobu národnej identity ako kultivujúcej sily ovplyvňuje v podstatnej miere náboženstvo aj národná kultúra. V mnohých dokumentoch, vydaných Európskou úniou po Mastrichtskej zmluve z rokov 1992/93 sa však vôbec ani len materiálne nenachádza výraz „náboženstvo“. Náboženstvo, obzvlášť to kresťanské, jednoducho z oficiálnej politiky EÚ zmizlo. Považuje sa za prekonaný spoločenský fenomén, ktorý už nie je hoden žiadnej pozornosti. Po odstránení náboženstva sleduje nová európska štruktúra evidentne ďalší cieľ: podobne odstrániť aj druhý pilier základov Európy, ktorým vždy boli jej národy. Namiesto národnej či kresťanskej spoločnosti je v pláne budovať tzv. občiansku spoločnosť.

Historicky najväčším nepriateľom nadnárodných korporácií a oligarchov sú dobre fungujúce národne orientované politické systémy, ktoré sa viac ako na blaho nadnárodných investorov zameriavajú na blaho vlastných občanov.

EÚ svojím deštrukčným pôsobením a preferovaním liberálnych hodnôt, ako sú napr. akceptácia homosexuálnych zväzkov, potraty na požiadanie, prijímanie imigrantov, multikultúrna spoločnosť, ruská hrozba, potláčanie národného cítenia, koniec tradičných kresťanských hodnôt, priamo útočí na identitu národov. Čoraz častejšie počúvame o xenofóbii a islamofóbii, o boji proti rasizmu alebo skôr nacionalizmu, čo sa s obľubou používa ako pejoratívum národovectva a národného vlastenectva v Európe. Je alarmujúce, že islamofóbia, xenfóbia či antisemitizmus sú na hrane s trestným zákonom, avšak „kresťanofóbia“ je prokuratúrou ignorovaná a tolerovaná, v čoho dôsledku silnie.

Populácia starne

Nové trendy v prežívaní spoločnosti poznačili aj demografický vývoj v Európe, ktorý je neúprosný. Populácia starne, pôrodnosť klesá – európske národy jednoducho vymierajú. Ako uviedol Milan David v článku Vymrieme?, uverejnenom Extra plus v decembri 2011, „Prieskumy hovoria, že na to, aby sa spoločnosť udržala pri živote viac ako 25 rokov, musí mať pôrodnosť 2,11 dieťaťa v rodine. Menší prírastok znamená postupné vymieranie spoločnosti, pričom historicky sa nijakej kultúre s priemernou pôrodnosťou 1,9 nepodarilo znovu obnoviť. Demografi bijú na poplach najmä vo Francúzsku, ktoré sa podľa nich najneskôr o 39 rokov stane islamskou republikou. Kým u Francúzov je priemerná pôrodnosť 1,8, u francúzskych moslimov je to 8,1, pričom 30 percent z celkového počtu detí pod 20 rokov sú moslimovia. Moslimská populácia v posledných rokoch radikálne vzrástla aj v Anglicku – z 80-tisíc na 2,5 milióna. Nemecku hrozí, že sa z ich krajiny stane moslimský štát do roku 2050“. Šialená migračná politika EÚ dosiahla naozaj neskutočné rozmery a výsledkom je postupná a nezvrátiteľná islamizácia západnej Európy.

Istou inšpiráciou by nám mohlo byť napríklad Turecko, ktoré sa pred tisíckami potenciálnych nových „tureckých“ občanov narodených miliónom sýrskych imigrantov ubránilo tak, že namiesto teritoriálneho princípu udeľovania občianstva novorodencom zdôrazňovalo dedičný princíp.

Európska únia podniká kroky na to, aby umožnila systematickú, plynulú a ničím nerušenú infiltráciu neeurópskych obyvateľov na územie starého kontinentu s cieľom vyplnenia prázdneho miesta po vymierajúcich európskych národoch. V tejto súvislosti môžeme spomenúť napríklad prijatie Uznesenia Európskeho parlamentu o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe, ktoré má zabezpečiť zníženie údajnej diskriminácie a rasizmu. Európsky parlament v tomto uznesení vyzýva členské štáty, aby s cieľom riešenia nedostatočného zastúpenia ľudí afrického pôvodu vo verejnom živote podporili ich účasť v politike, v televíznych programoch a pod. Odporúčajú tiež intenzívnejšie prezentovanie černošských vzorov pre deti a zavedenie Mesiaca černošskej histórie na vnútroštátnej úrovni.

(príspevok zaznel na konferencii Panslovanskej únie v Trnave 8. 2. 2020, skrátené)
Autor je poslanec Európskeho parlamentu

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.