KÁČER OZNAČIL OSLAVY SNP ZA KOPEC HNUSU V PRODUKCII KOLABORANTOV ZLA

Kým časť Slovákov ocenila dôstojnú oslavu výročia Slovenského národného povstania, liberálno-progresívna skupina to cítila naopak. Svoje znechutenie neskrýva ani bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, ktorý na sociálnej sieti napísal:

Cestujem vo vlaku do Prahy na konferenciu Globsec. Rozmýšľam, čo to zas bol včera za deň. Nie kvôli tomu, že som dostal defekt, to je normálne… Nenormálne, ale bolo, čo dokázali vyprodukovať zo seba naši „lídri“ pri oslave SNP. Sviatok, kde si pripomíname, že sme sa so zbraňou v ruke postavili bábkovému fašitickému režimu, ktorý vznikol ako produkt imperiálnej rozpínavosti fašizmu. Získal tu kopec kolaborantov a ničil našu krajinu. Rozbil našu vlasť – Československo a Slovensko stratilo zhruba 1/3 územia. V prospech fašistického Maďarska. A v povstaní slušní a odvážni ľudia povedali dosť. A bojovali. Nie bľabotali o mieri. Išli si vybojovať späť svoj štát, slobodu a dôstojnosť. A tento boj, podporilo 30 iných krajín. Vojensky. Technikou, zbraňami a vojakmi. Mohli povedať, že nepodporíme Slovákov, nebudeme podporovať boj, nebudeme predlžovať konflikt s fašistami. Však nech rokujú.

A náš mierotvorca si ide svoju paralelnú realitu: „V SNP išlo o nastolenie mieru a hovorí, že oslavy Povstania by mohli byť spojené s mierovými slávnosťami, aby Slovensko ukázalo, že na Slovensku máme mier v srdci. Hovorí, že chce spolupracovať s kazdým, kto chce mier.“ A preto tam má jediného hosťa – veľvyslanca ruského neofašitického rádoby impéria. A mier si predstavuje tak, že Ukrajina sa prestane brániť agresii a vzdá sa. A bude mier. Ruský mier. A prezident správne hovorí, že sme v Povstaní ukázali, že vieme bojovať za slobodu. Bojovať podčiarkujem. A byť na správnej strane histórie. Akurát, akosi si nevšíma, že dnes to nevieme. Že máme vládu, ktorej je on poslušný, pomocný asistent, ktorá robí politiku v úplnom protiklade s odkazom Povstania. Zbabelú, defetistickú, podporujúcu vraždiaceho agresora a nášho nepriateľa.

Bol to kopec hnusu v produkcii kolaborantov zla. Ich priamych nositeľov a tých, ktorí si hovoria „čo už, doba je taká, keď nebudem kolaborovať ja, budú iní“. Čudujem sa každému slušnému politikovi, ktorý si s nimi sadol do rovnakých lavíc v Bystrici. V spoločnosti Bratčikova, pobočky ruských spravodajských služieb Brat za Brata a premiéra, kolaboranta ruskej agresie, rečniaceho o mieri. Od roku 1989 som ešte nevidel nič odpornejšie.

Videli sme hĺbku našej dvojtvárnosti, pokrytectva, kolaborácie so zlom, zbabelosti a pretáčania hodnôt a významu slov. Videli sme našu osamelosť a izoláciu od normálneho sveta. Videli sme ťapákovské Slovensko, ktoré stratilo úctu k sebe a aj rešpekt a úctu partnerov. Smutný deň to bol. Ozaj nemáme na viac?