KANDIDÁT Z VÔLE ĽUDU
Štefan Harabin: Keď niekomu vyvraždíte celú rodinu, nemôžete mu potom povedať, aby ste sa spolu dívali do budúcnosti, akoby sa nič nestalo
Narodil sa 4. mája 1957 v Ľubici. Študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983 na Okresnom súde v Poprade. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 – 2003 bol predsedom Súdnej rady SR a predsedom Najvyššieho súdu SR, v období 2003 – 2006 zastával funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR. V roku 2006 sa stal ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády SR. Súdna rada SR ho 22. júna 2009 opäť zvolila do funkcie svojho predsedu a predsedu Najvyššieho súdu SR. Prakticky celý svoj život sa venuje výkonu právnického povolania sudcu. Jeho pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR v pozícii ministra mu umožnilo, okrem výrazného zefektívnenia a skvalitnenia výkonu úloh justície, aj priamo sa zúčastňovať na realizácii politiky vlády. Hovorí, že to bola tvrdá, ale prospešná škola. Dnes pôsobí na poste sudcu NS SR. Pred pár týždňami prijal výzvu na kandidatúru na post prezidenta SR. Štefan Harabin.
Dlhé roky ste pôsobili na opačnom brehu ako politickom, napriek tomu, že politika do vašej práce čiastočne zasahovala. Postupne ste sa stávali kritikom súčasného systému, no do aktívnej politiky ste nevstúpili a ani nezaložili stranu, ale rozhodli ste sa prijať kandidatúru na prezidenta SR. Čo vás priviedlo k tomuto kroku? Bolo to tým, že ešte začiatkom roka 2018 vznikla Iniciatíva Harabin na hrad?
Pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, nie som nijako ovplyvniteľný. Táto vlastnosť mi priniesla v profesionálnom živote možnosť presadzovať spravodlivosť. Znamenala aj to, že som musel riešiť útoky a tlaky za výdatnej pomoci politicky zneužívaných médií. V tejto súvislosti mi dovoľte vás ubezpečiť, že nič z toho, čo si vymysleli na moje očierňovanie, nebola a nie je pravda. Nijaké mafiánske praktiky v súdnictve za Mečiara, nijaké porušovanie zákonov pri kontrolách Ministerstva financií SR na Najvyššom súde SR, nijaký telefónny rozhovor alebo styky s trestne stíhaným Sadikim, nijaká šikana kňaza ešte za socializmu ani nijaké iné ohovárania nie sú pravdivé. O tom sa môže presvedčiť každý, kto si dá iba trochu práce a nájde si skutočnú pravdu vo verejne dostupných prameňoch. Ľudia musia poznať pravdu, musia vedieť, že naozaj nemám vo svojom živote čierne skutky. O možnosti kandidovať na post prezidenta SR som začal uvažovať v dôsledku veľmi rizikového vývoja v štáte a v dôsledku reálnych hrozieb zo zahraničia. Nič nie je naveky, ani naša suverenita, ani mier a nie je samozrejmosťou ani ochrana našej kultúry a morálnych hodnôt. Musíme sa sami snažiť tieto hodnoty aktívne chrániť.
Ako vnímate vysoký počet prezidentských kandidátov, ale najmä záujem Mariana Kotlebu, ktorý do istej miery oslovuje podobných voličov ako vy, o post hlavy štátu?
Samotný počet kandidátov je podľa mňa normálny. SR sa už pred niekoľkými rokmi dostala pod osobitne silný tlak EÚ v otázke prijímania migrantov a rovnako snáh oslabiť našu štátnosť. Pretože prejavy mnohých politikov na Slovensku reflektujú túto situáciu, je zrejmé, že viaceré sily sa dodnes snažia položiť vládu a vyvolať predčasné voľby. V tomto snažení im výdatne pomáha súčasný prezident Andrej Kiska. Dovolím si poznamenať, že prezident sa podľa našej ústavy nesmie takto správať. Musí byť nestranný. Nesmie presadzovať politické požiadavky nijakej záujmovej skupiny alebo strany v štáte. Prezident Kiska dal svojím vyhlásením najavo, že nemá odvahu ísť do nasledujúcich volieb, preto súčasné strany opozície hľadajú všemožné spôsoby, ako si zachovať poslušnosť prezidenta aj v budúcnosti a ak to pôjde, tak ešte viac oslabiť pozíciu predsedu vlády. Marian Kotleba, tak ako ostatní kandidáti, má podľa ústavy právo kandidovať, a to musíme všetci rešpektovať. Myslím si, že mi neprislúcha verejne hodnotiť pohnútky, ciele alebo šance iných kandidátov vo voľbách. To treba ponechať na slobodnú vôľu a rozhodovanie občanov.
Nevnímate to ako trieštenie národných, kresťanských a sociálnych hlasov?
Trieštenie? Pravdepodobne áno. Situácia je naozaj vážna. Verím, že tu je najdôležitejšie spájať ľudí na základe spoločných záujmov všetkých občanov. Všetci chceme mať istotu, že nás nečaká ihneď po voľbách rozvrat a nestabilita.
Čo bude vašou hlavnou témou kampane, čím chcete osloviť Slovákov?
Som presvedčený, že prevažná väčšina našich občanov má rovnaké záujmy ako ja. Ctím si rodinu ako základný článok spoločnosti, ctím si ženy, matky, otcov a ich úlohu vo výchove ich detí. V tom, že im chcú odmalička vštepovať zásady slušného správania, význam pravdy, priateľstva, úcty k druhým, rozoznávanie toho, čo je dobré a čo zlé. Aj ja som otcom štyroch detí. Tak ako prevažná väčšina našich ľudí si želám pestovať a zachovať naše tradície, našu kultúru, morálne zásady, možnosti a potrebu výchovy fyzicky a psychicky zdravej populácie. Tu je veľmi dôležité vzdelanie. Prístup k vzdelaniu je podľa môjho názoru základom sociálnej spravodlivosti. Vzdelanie dáva ľuďom možnosť uplatniť sa v spoločnosti podľa ich schopností a záujmov, pomáha im orientovať sa v spleti informácií a správne hodnotiť, čo sa deje. Považujem za nevyhnutné vždy a za každých okolností rešpektovať práva a slobody ľudí. Hovorím to od srdca. Pritom hovorím o tom, čo všetci považujeme za normálne v našich životoch. A práve to normálne si musíme chrániť. Musíme si chrániť našu civilizáciu.
Neobávate sa, že ľudia budú skeptickí, že prezident nemôže nič zmeniť?
Až príliš často sa stáva, že politici ľuďom pred voľbami nasľubujú čokoľvek, len aby boli zvolení, a potom sa už na nič nepamätajú. Dovolím si požiadať občanov o dôveru, že to, čo hovorím, viem z pozície prezidenta republiky reálne splniť. Som právnik, poznám ústavné a zákonné kompetencie prezidenta a viem, ako ich uplatniť.
Vo váš neprospech hrajú médiá hlavného prúdu a treťosektorové organizácie. Myslíte, že sa napriek tejto nepriazni dostanete do médií a budete môcť šíriť svoje posolstvá?
Je jasné, že tí kandidáti, ktorí dostávajú priestor v médiách, majú takto možnosť osloviť podstatne širší okruh občanov. Ja to nahrádzam prakticky dennými osobnými stretnutiami s ľuďmi po celom Slovensku. Má to nenahraditeľný aspekt bezprostredných osobných rozhovorov. Ľudia ma môžu vnímať takého, aký v skutočnosti som. Okrem toho sa snažím využívať aj komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, internetu a objektívnych, hoci aj menej rozšírených nezávislých médií. Ja si vážim každého človeka, aj politických oponentov. Všetci majú právo na názor a rozhoduje len to, kto hovorí pravdu a kto vie svoje postoje obhájiť.
Mnohé slovenské médiá vás obviňujú, že nepatríte k antisystémovým hráčom, hoci vaše skutky a vyjadrenia právne smerujú k zmene systému...
Myslím si, že označovanie niektorých osôb, politikov alebo politických strán za nesystémové alebo neštandardné je nesprávne. Je to akási snaha o hodnotenie teoretických, sociálnych a politických cieľov iných subjektov na politickej scéne. Pokiaľ ide o moje právne vyjadrenia alebo o moje konanie, to nesmeruje k zmene systému, ale k zmene uplatňovania pravidiel v praxi štátnych orgánov a inštitúcií. Príkladom v tejto spojitosti by mali byť najmä politici, vrcholní predstavitelia štátu.
Čoraz častejšie sa objavujú názory, že SR potrebuje zmenu politického systému. Považujete tento názor za reálny?
Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov v demokratických voľbách. Platí delenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Možno bude vhodné posilniť priamu účasť ľudí na riadení štátu prostredníctvom rozšírenia uplatňovania inštitútu všeľudového referenda a zavedenia inštitútu nezávislého poslanca aj na parlamentnej úrovni. Neviem si však predstaviť výrazné zmeny súčasného politického systému. Dôležité je v súčasnom systéme obnoviť a upevniť dôveru ľudí vo fungovanie štátnych inštitúcií. Ak nebudú fungovať štátne inštitúcie podľa zákona, tak nebude fungovať štát a ľudia prestanú rešpektovať právo. A to je otvorená cesta k chaosu, násiliu, k právu silnejšieho a svojvôli tých, ktorí budú pri moci. To všetko je veľmi nebezpečné.
Netajíte sa tým, že ste proti Severoatlantickej aliancii a je vám bližšia neutralita SR. Dá sa podľa vás z tohto vlaku vystúpiť a ostať neutrálny?
NATO považujem za prežité a už ani nie obranné spoločenstvo. V rozpore so zmluvou je to dnes útočné spoločenstvo štátov, ktoré je zneužívané ako nástroj zahraničnej politiky najmä zo strany USA. Neznamená to, že sa budem zasadzovať o okamžité opustenie NATO. Som presvedčený, že sa treba aspoň pokúsiť pozitívne ovplyvniť činnosť tohto spolku zvnútra. Chcem presadzovať, aby sa NATO začalo správať dôsledne v duchu a v súlade so zmluvou, ktorou bolo založené. Nemožno iba prikyvovať vojenským útokom NATO proti suverénnym štátom bez dôvodu a bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Veľa našich občanov by si želalo našu vojenskú neutralitu. Treba si uvedomiť, že na to nestačí iba naše vlastné rozhodnutie. Je to otázka súhlasu, dohody a podpory veľmocí a čo najširšieho okruhu štátov. Iba sami sebe garantovať neutralitu nemôžeme. Takýto proces môže byť dlhodobý, nie je však úplne vylúčený. Obrana vlastného územia a občanov aj pri neutralite zostáva povinnosťou štátu. Inou možnosťou je nahradiť NATO vyspelejším a hospodárnejším systémom garantovania všeobecnej bezpečnosti v Európe za účasti všetkých štátov vrátane Ruska, napríklad na základe spolupráce v rámci OBSE.
V súvislosti s NATO a vládou Mikuláša Dzurindu ste podali trestné oznámenie na vtedajších členov kabinetu za hlasovanie o preletoch lietadiel NATO na bombardovanie Juhoslávie v roku 1999. Vyšetrovateľ toto podanie odmietol s tým, že to bolo v súlade so štátnopolitickými záujmami Slovenska. Bolo teda záujmom SR vraždenie nevinných ľudí?
Keď niekomu vyvraždíte celú rodinu, nemôžete mu potom povedať, aby ste sa spolu dívali do budúcnosti, akoby sa nič nestalo. Takto sa nedávno predviedol šéf NATO Jens Stoltenberg počas svojej návštevy v Srbsku. Veľa to vypovedá o úrovni myslenia a postojoch vedenia NATO k hodnote ľudského života a k medzinárodnému právu. Nijaké vraždenie ľudí nie je, a teoreticky, politicky ani právne nemôže byť v súlade s našimi štátnymi záujmami. Bombardovanie bývalej Juhoslávie je príklad hrozných následkov posluhovania niektorých politikov záujmom iných štátov.
Slovensko predsa nebolo členom NATO. Kúpilo si týmto krvavým spôsobom vstupenku do tohto paktu?
Vstup do NATO nám dali ako nepísanú podmienku budúceho členstva v EÚ. Najprv sme museli vstúpiť do NATO a iba potom boli ochotní nás prijať do EÚ. Keď hovorím oni, tak mám na mysli USA a ďalšie rozhodujúce západné mocnosti v Európe. V tom čase bolo Slovensko pod silným tlakom obchodných a politických záujmov Západu. V demaršoch nám hrozili izoláciou, vnútornými nepokojmi, čo bolo v tom čase aj reálnou hrozbou pre prosperitu a samotnú existenciu Slovenska ako nezávislého štátu. Preto padla aj vtedajšia slovenská vláda. Možno sme aj v duchu nesúhlasili, alebo mali pochybnosti, ale chceli sme veriť, že nám bude lepšie, že tam sú všetky správne hodnoty. Vláda Mikuláša Dzurindu sa podľa môjho názoru rozhodla podporiť bombardovanie Juhoslávie celkom jasne s cieľom zapáčiť sa Západu, preukázať našu poslušnosť a dosiahnuť prijatie za člena NATO a neskôr EÚ. Ale za akú cenu?
Slovenská republika je súčasťou EÚ. Považujete naše členstvo v tomto zoskupení za správne?
Posudzovanie členstva SR v EÚ musí byť pravdivé, nesmie to byť tabu, nesmie byť iba akýmsi vysneným cieľom. Cieľom predsa nikdy nemôže byť iba členstvo. Musí to mať pre štát a pre občanov výhody, hmatateľný prínos. EÚ nám spočiatku umožnila prílev investícií. Veľa nám však aj vzala. Stratili sme svoju sebestačnosť a veľkú časť svojej suverenity. Existovať izolovane nedokážeme. Sme relatívne malá krajina s otvorenou ekonomikou, v mnohom závislá od spolupráce s partnermi. V ekonomickej oblasti možno nie sme rovnocenným partnerom, ale naše morálne hodnoty nie sú pokrivené, to zdravé v nás zostalo. Um, morálka, nadanie, intelektuálne schopnosti a úspechy našich ľudí je to, čo si musíme vážiť a na čom musíme stavať svoju budúcnosť. Nemôžeme iba poslušne prijímať to, čo nám chcú iní nadiktovať.
Prednedávnom ste sa vyjadrili, že Brusel sa snaží rozbiť jednotu V4 najmä v súvislosti s postojom k migrantom. Maďarsko, Česko, Poľsko budú v tejto otázke jednotné, ale môžeme garantovať pevný postoj slovenskej vlády?
Oficiálne sa naša vláda hlási k jednotnému postupu krajín V4, ale napríklad praktickú podporu našich susedov v prejavoch politikov nenájdete. Skôr naopak, predháňajú sa, kto sa hlbšie pokloní pred názormi bruselských úradníkov. Verím, že V4 je priestorom, kde je možné zachovať si vyspelú vlastnú kultúru národov, kresťanské tradície a byť pre celú Európu morálnou oporou.
Kam môže riadená migrácia doviesť Európu a čo je jej cieľom?
Riadená migrácia znamená plánované a trvalé osídľovanie európskeho priestoru a postupné degradovanie stáročnej kultúry európskych národov.
Ste kritikom USA i EÚ. Aký je váš postoj k ostatným veľmociam – k Rusku, Číne, ale aj ekonomicko-politickému zoskupeniu BRICS?
Som kritikom, ale nie odporcom. Rusko je európska veľmoc, s ktorou nás spájajú slovanské kresťanské tradície a mnohé historické väzby. Rusko a Čína sa v súčasnosti vo svete etablovali ako mierotvorcovia. Som jednoznačne za podporu mierového spolužitia štátov vo svete, čoho dobrým príkladom je aj ekonomická spolupráca v rámci skupiny BRICS.
Zdá sa, že SR sa vôbec nemieni orientovať smerom na Východ a je nasmerovaná len na Západ. Čo to môže pre Slovensko znamenať do budúcnosti?
Pamätám sa na to, keď predseda strany Smer, podľa môjho názoru správne povedal, že naša zahraničná politika musí byť orientovaná na všetky štyri svetové strany. Dnes je táto otázka rovnako aktuálna. Okrem spolupráce v rámci EÚ si Slovensko musí tvoriť aj vlastnú zahraničnú politiku, vlastné analýzy, hodnotenia a presadzovať vlastné záujmy a ciele. Musí ísť o bezpečnosť našich občanov a ochranu suverenity nášho štátu. Nemožno súhlasiť s niektorými aktivitami EÚ v snahe vykonávať právomoci, ktoré sme na ňu v zmluvách ani dočasne nepreniesli. Slovensko sa musí rázne zasadzovať proti porušovaniu medzinárodného práva. Nesmie sa ľahostajne alebo z prílišnej dôverčivosti podriaďovať nijakým rozhodnutiam iných orgánov alebo štátov. Musíme hľadať nové a nové možnosti hospodárskej spolupráce aj so štátmi mimo Európskej únie, zaistiť vlastnú energetickú bezpečnosť aj v spolupráci s Ruskom. Význam Európskej únie a nášho členstva v tejto medzinárodnej organizácii je podľa môjho názoru až nekriticky zbytočne preceňovaný.
Možno vládu SR i NR SR považovať za svojprávne vzhľadom na fakt, že priamo z Ústavy SR vyplýva, že právne normy SR sú podriadené zákonom EÚ?
Slovenská republika má podľa ústavy právo vstúpiť do medzinárodnej organizácie a pri vstupe do Európskej únie aj právo preniesť na ňu časť svojich kompetencií na lepšie plnenie svojich cieľov. Takéto prenesenie kompetencií je však len dočasné, nie trvalé, pretože medzinárodná organizácia, ako je napríklad aj EÚ, nie je štátom. Tak ako sme sa suverénne rozhodli pre spoluprácu alebo umožnenie konať za nás úradníkom v Bruseli, toto rozhodnutie môžeme aj vziať späť. Ústava súčasne uvádza, že právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Ale nie pred našou ústavou. To znamená, že naša ústava má vždy prednosť pred právnymi predpismi alebo postupmi medzinárodnej organizácie, ak je tým narušovaná naša suverenita.
Vláda SR spolu s NR SR vyhrotila situáciu nielen pri nevyšetrovaní korupčných káuz, ale aj zrušením amnestií. Mali obe inštitúcie mandát na takéto konanie?
Každý člen vlády a každý poslanec pri nástupe do funkcie skladá sľub, že sa bude riadiť ústavou a dodržiavať zákony štátu. Som presvedčený, že v otázke zrušenia už platných amnestií z minulosti nemala vláda ani parlament ústavný mandát takto rozhodnúť. Je to o to závažnejšie, že neústavným zrušením amnestií sa narušila stabilita právneho štátu. Vytvoril sa stav právnej neistoty. Protiústavný právny precedens dáva do rúk nezodpovedným politikom a záujmovým skupinám možnosť snažiť sa takéto konanie použiť aj v iných otázkach riadenia štátu, vždy, keď sa to bude hodiť. Z nepráva však nikdy nemôže vzniknúť právo, preto je veľmi dôležité, aby nasledujúci prezident trval na obnovení právneho štátu a istôt občanov. Nápravu treba vykonať.
Patríte medzi najlepších znalcov práva. Ako to celé môže v súvislosti s amnestiami dopadnúť a kto v prípade neoprávneného zrušenia amnestií ponesie zodpovednosť?
Som právnik a môžem vám zodpovedne povedať, že inštitút amnestie, ktorá už bola právoplatne udelená, jednoducho nie je možné zrušiť. Tu neexistuje nijaká výnimka, nijaké odôvodnenie o údajnej nespravodlivosti. Meniť možno ustanovenia, ktoré amnestiu upravujú, možno ich dokonca aj z ústavy vypustiť. Poviem to aj inak. Ak NR SR zrušila nezrušiteľné amnestie, čo bude politikom brániť, aby napríklad retroaktívne nezrušili dane, ktoré ste už povedzme desať rokov podľa platného zákona platili, a spätne nezaviedli vyššie dane? A za tých desať rokov by ste ich museli doplatiť.
Problémom slovenskej spoločnosti, ale aj politiky je, že za svoje konanie a rozhodovanie nenesie vždy niektorý predstaviteľ štátu zodpovednosť a nijaký politik za prácu v neprospech SR nebol potrestaný. Dočká sa slovenská verejnosť spravodlivosti?
Na Slovensku musí nastúpiť vláda práva, teda jeho rešpektovanie a uplatňovanie všetkými štátnymi orgánmi, najmä orgánmi činnými v trestnom konaní. Každý je zodpovedný za vlastné činy. Musí začať fungovať prokuratúra, policajní vyšetrovatelia musia mať voľné ruky a nesmú ich zastrašovať ich nadriadení alebo politici. Súdy musia byť v štáte nezávislé. Sudcov nesmú vyberať politici. To nie je utópia, zmeny v prospech vlády zákona sú veľmi reálne. Veľká väčšina profesionálnych úradníkov chce a plní si svoje povinnosti. O týchto poctivých ľudí sa treba oprieť.
Máme niekoľko kontrolných úradov, ktoré však nefungujú na odhaľovanie vážnej kriminálnej činnosti na najvyšších postoch, ale šikanujú bežných ľudí bez politického krytia. Kto dokáže a akým spôsobom zrealizuje fungovanie kontrolných mechanizmov?
Ak sú inštitúcie štátnej moci politicky zneužívané, vytvára to priestor na korupciu, presadzovanie záujmov finančných skupín, rôznych individuálnych záujmov politikov. Občan a jeho oprávnené záujmy sú nezriedka zanedbávané. Prezident republiky môže významne ovplyvniť fungovanie prokuratúry, súdnych orgánov. Môže žiadať o informácie o činnosti vlády, môže byť prítomný na rokovaniach vlády, môže vplývať na voľbu množstva významných pozícií v štáte. Prezident môže všetky zákony, u ktorých má podozrenie, že nie sú v súlade s Ústavou SR, dať preskúmať Ústavným súdom SR.
Povedzme, že Štefan Harabin sa stane hlavou štátu SR. Čo môže z tejto pozície zmeniť, ak tu bude naďalej vládnuť kabinet v zložení Smer-SD, SNS a Most-Híd?
Ide, samozrejme, v prvom rade o blaho občanov, ich ústavné práva a slobody. Úlohou prezidenta je dbať na riadne fungovanie štátu, a to úplne nezávisle od toho, z ktorých politických strán je zložená vláda.
Dnes síce kritizujeme súčasnú vládnu garnitúru, ktorá má na rováši mnoho káuz a skrivodlivosti, ale to, čo môže Slovákov čakať po parlamentných voľbách do NR SR v 2020, môže byť ešte väčšou katastrofou a Slovensko môže definitívne ovládnuť liberálna diktatúra...
Cením si vašu otázku najmä preto, že dobre vystihuje reálne obavy občanov. Dovolím si konštatovať, že nikdy nie je všetko iba čierne alebo iba biele. Preto by nebolo spravodlivé povedať, že súčasná vláda robí všetko iba zle. Netreba sa však ani čudovať občanom, že majú na vládu vysoké nároky. Na nedostatky treba poukazovať a riešiť ich. Ale nie som za to, aby sa iba na základe želaní skupinky inak mysliacich ľudí pod silným tlakom vyvolávala v spoločnosti atmosféra neistoty a nenávisti voči všetkému, čo súvisí so štátom.
Súčasná vláda pripravila novelu zákona o politických stranách, aby novým stranám znemožnila vstup na politickú šachovnicu. Ako sa dá všetko zmeniť a určiť pravidlá hry?
Ak politici tvrdia, že na Slovensku je fungujúca demokracia, tak sa treba riadiť jej základnými princípmi. Ústava SR jasne hovorí, že občania majú právo zakladať politické strany a zákony upravujúce tieto práva musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v spoločnosti. Zdá sa, že niektorí politici sa snažia tvoriť pravidlá za pochodu tak, ako sa im to hodí. To je veľké riziko pre právnu istotu a slobody v štáte. Nesúhlasím s tým, aby sa tvorili zákony napríklad len preto, aby postihli konkrétnu osobu alebo konkrétnu politickú stranu. Zákony alebo niektoré ich ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou, musia byť zrušené.
Má dnes Slovensko politickú stranu, ktorá by obhajovala jeho záujmy a pracovala v prospech SR?
V niektorých politických stranách prebieha akási vnútorná kryštalizácia, čo môže posilniť ich postavenie v budúcich parlamentných voľbách. Budúca vláda by mala predstavovať stabilitu, istotu, že občania nebudú vystavení experimentom a ohrozovaniu ich bezpečnosti.
Aké časy teda SR čakajú na najbližšie obdobie nielen z hľadiska vnútornej politiky, ale aj geopolitickej situácie?
Každá etapa vývoja má svoje lepšie a horšie časy. Slovensko je členom EÚ, ktorá má v súčasnosti veľa vnútorných problémov. Tie priamo ovplyvňujú aj situáciu na Slovensku. Európe hrozí rýchly úpadok v dôsledku nezmyselnej masovej migrácie. Chyby, ktoré porobili niektoré členské štáty únie a bruselskí úradníci, vytvorili veľké a narastajúce vnútorné napätie v spoločnosti. Najdôležitejšie pre nás je zaistiť stabilitu a konsolidovať situáciu v EÚ. V tejto súvislosti si Slovensko musí principiálne a bezvýhradne chrániť vlastných občanov, vlastnú kultúru a svoju suverénnu štátnosť. Ak nepodľahneme tlakom, neustúpime snahám o oslabovanie našej suverenity, nečaká nás nič zlé. Slovensko potrebuje mať vo vedení politikov, ktorí ľudí neoklamú.
Fotogaléria
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.