KANZLERAKTE V PRAXI

Američania nenechávajú nič na náhodu a vďaka tajnej zmluve z 21. mája 1949 budú Nemcov držať „pod krkom“ do roku 2099 

Foto KOLÁŽ REDAKCIA
Dátum 01.06.2016

V súčasných medzinárodných vzťahoch sa skrývajú problémy, o ktorých sa radšej nehovorí. Mohli by totiž naštrbiť starostlivo pestovaný mediálno-politický obraz nerozbornej atlantickej jednoty pod washingtonským dohľadom. Jedným z nich sa v posledných rokoch stali aj úvahy o tom, aký je vlastne vzťah Spojených štátov k Nemecku.

Od dvojzóny k trojzóne

Základy terajšej podoby americko-nemeckých vzťahov sa protirečivo vytvárali po skončení druhej svetovej vojny. Avšak už predtým, keď Spojenci – ZSSR, USA a Veľká Británia – rokovali o usporiadaní sveta po vojne, Josif V. Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill v základných črtách rozhodli aj o osude Nemecka, teda o jeho okupácii a rozdelení na zóny.

Vzrastajúce nezhody medzi Spojencami nielen o budúcnosti Nemecka, ale aj v ďalších otázkach viedli k tomu, že od 1. januára 1947 sa americká a britská okupačná zóna spojili do dvojzóny. V marci 1948 sa rozhodlo o vytvorení trojzóny, teda pripojení francúzskej zóny. Pripomeňme, že sa to zrealizovalo v apríli 1949.

Hlavný dôvod na krok, ktorý definitívne zrušil pôvodné predstavy Spojencov o budúcnosti Nemecka, bol Marshallov plán, rátajúci aj so závislosťou nemeckej ekonomiky od USA. V západných zónach okupovaného Nemecka sa uskutočnila menová reforma, ktorá sa stala aj jednou z príčin prvej berlínskej krízy – blokády Berlína – od  21. júna 1948 do 11. mája 1949.

Pozrime sa však na súčasnosť – existuje nejaké racionálne a presvedčivé zdôvodnenie toho, prečo sú ozbrojené sily USA stále na území Nemecka? A navyše tam majú rozmiestnené aj taktické atómové zbrane.

Tesne po skončení blokády na území trojzóny 23. mája 1949 vznikla Spolková republika Nemecko. Len pre úplnosť – Sársko sa stalo jej súčasťou až v roku 1957 na základe výsledkov referenda. Až o necelých päť mesiacov neskôr vznikla na území sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika, ktorú väčší západný sused pohltil v roku 1990.

Tajná štátna zmluva

K časom vzniku Spolkovej republiky Nemecko sa viaže aj záležitosť, ktorú síce možno považovať za konšpiráciu, ale naznačuje, že USA v prípade NSR nič neponechali na náhodu. Generálmajor v. v. Gerd-Helmut Komossa, ktorý bol v rokoch 1977 – 1980 šéf Vojenskej kontrarozviedky, známej pod skratkou MAD, vydal v roku 2007 vo vydavateľstve Ares v rakúskom Linzi knihu spomienok Die deutsche Karte. Das verdeckte Spiel der geheimen Dienste (Nemecká karta. Skrytá hra spravodajských služieb). Uvádza v nej, že existuje tajná štátna zmluva z 21. mája 1949, ktorú nemecká rozviedka Bundesnachrichtendienst označila stupňom utajenia „najprísnejšie dôverné“. Zmluva okrem iného obsahuje klauzulu, ktorá vyžaduje, že do roku 2099 každý nemecký kancelár pred zložením prísahy v úrade podpíše tzv. Kanzlerakte - Kancelársky spis. Ako záruka, že k tomu dôjde, sa mali zlaté rezervy Nemecka deponovať u spojencov. A skutočne, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa väčšina nemeckých zlatých rezerv ocitla vonku – najväčšia časť v USA, menšia vo Veľkej Británii a Francúzsku.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej alebo elektronickej verzii Extra plus.
http://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne
 

Ak máte záujem zakúpiť si elektronickú verziu nášho časopisu, pošlite e-mail na adresu extraplus@extraplus.sk a za zvýhodnenú cenu 2 eurá Vám na e-mail zašleme Extra plus vo formáte PDF.
 

Údaje na úhradu elektronickej verzie Extra plus:
č. účtu: 2925911454/1100
VS: 2016
Suma: 2 eurá
poznámka: meno a priezvisko, e-mail na zaslanie PDF

Fotogaléria