KATOLÍCKI AKTIVISTI: ZBIERKA NA MUNÍCIU JE PORUŠENÍM BOŽIEHO PRIKÁZANIA: NEZABIJEŠ

Veľkú časť slovenskej verejnosti šokovalo, s akou horlivosťou sa Slováci zapojili do pôvodom českej zbierky na muníciu pre Ukrajinu. Slovenskí katolícki aktivisti posielajú v tejto súvislosti otvorený list arcibiskupom a biskupom:

Najdôstojnejší otcovia arcibiskupi a biskupi,

s veľkým rozčarovaním a pohoršením sme v Katolíckych novinách č. 17/2024 z 28. apríla 2024 na strane 9 čítali reklamu na finančnú zbierku Munícia pre Ukrajinu. Autor článku Zbierať sa na muníciu? je Marek Šmíd, bývalý diplomat SR vo Vatikáne, bývalý rektor Trnavskej univerzity, súčasný dekan jej Teologickej fakulty a kandidát na poslanca NR SR za KDH. Prepáčte, Excelencie, za takúto rétoriku by sa nemusel hanbiť ani Josef Plojhar, v časoch komunistickej konjunktúry (i vojny v Kórei i vo Vietname), hlavný aktér Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva.

Podľa názoru M. Šmída táto „zbierka je v poriadku a je prejavom solidarity“. Podľa nás je, žiaľ, porušením 5. Božieho prikázania: Nezabiješ! Autor si neprečítal na web stránke, že peniaze idú na akýsi Nadační fond pro Ukrajinu v Jablonci nad Nisou v Česku, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly kohokoľvek zo Slovenskej republiky? Keby išlo o zbierku na chlieb a iné potraviny, či inú humanitárnu pomoc, nepovieme ani pol slova. Ale na zbrane, a do Česka, prepáčte…

Katolícke noviny, ktoré by mali byť vaším, otcovia biskupi, hlasom, šíriacim Dobrú zvesť – Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista, sa dnes stávajú nástrojom vojnovej propagandy. Že formálne tieto noviny patria Spolku sv. Vojtecha – Vojtech, s. r. o., je slabá útecha a nemení podstatu veci. Ale personálne zmeny vo vedení novín by boli určite konečne namieste a pomohli by novinám vrátiť dušu. Skúste, prosím, Excelencie, nie je čo stratiť.

Dnes by sme na stránkach Katolíckych novín čakali skôr informácie, čo na tému vojny písali a hovorili pápeži v 20. i v našom 21. storočí:

Napríklad, pápež sv. Ján Pavol II. sa proti hroziacej vojne v Iraku v roku 2003 postavil tak rozhodne ako sotvaktorý iný pápež. Ako sotvaktorý iný položil na misku váh svoju morálnu autoritu, vojnu označil za porážku celého ľudstva – a naoko prehral. (Čas ukázal, že zámienka o ZHN bola falošná a vojna bola nespravodlivá, a teda neospravedlniteľná). Ale tento postoj bol rovnaký ako u jeho predchodcov od začiatku 20. storočia. Od sv. Pia X. až po sv. Pavla VI. sa všetci pápeži modernej éry postavili proti vojne, aj keď nedokázali zabrániť vzniku prvej ani druhej svetovej vojny ani vojny v Kórei, Vietname ani v Iraku.

Pápež Benedikt XV. (1914 – 1922) videl prvú svetovú vojnu ako samovraždu európskych národov. Jeho prvá encyklika z 1. novembra 1914 hovorí s ľútosťou o tom, že veľké kultúrne národy bojujú najstrašnejšími prostriedkami modernej techniky, aby svojich protivníkov zrazili k zemi čo najvyberanejším a najkrutejším spôsobom. V roku 1917 nazval veci pravým menom a označil vojnu za „zbytočné krviprelievanie“.

Nevypočutá zostala aj mierová výzva pápeža Pia XII. (1939 – 1958) v predvečer druhej svetovej vojny. „Nič nie je stratené mierom, všetko môže byť stratené vojnou“ – takto sa vyjadril. Deň pred Hitlerovým útokom na Poľsko (31. augusta 1939) uvažoval, že odletí do Berlína a do Varšavy a urobí posledný pokus o sprostredkovanie mieru. Žiaľ, z toho nebolo nič, ale odoslal nótu predstaviteľom Nemecka, Talianska, Francúzska, Veľkej Británie a Poľska, kde stálo: „Svätý Otec sa nechce vzdať nádeje, že rokovania ešte prinesú spravodlivé, mierové riešenie, za ktoré sa modlí celý svet.“

Úspešnejší bol jeho nástupca pápež sv. Ján XXIII. (1962 – 1963) v čase Kubánskej krízy. Aj vtedy svet stál na hrane hrozby atómového pekla. Dňa 26. októbra 1962 apeloval na vodcov svetových mocností a pripomenul, že dejiny budú oslavovať tých, ktorí stavajú osud ľudí nad svoje národné záujmy. „Do karát vtedy hrali“ aj skutočnosti, že vtedajší prezident USA John F. Kennedy bol katolík, a že pápež sa tešil veľkej úcte aj v Moskve u Nikitu Chruščova, premiéra ZSSR. Ján XXIII. vtedy vydal encykliku Pacem in terris (11. apríla 1963), ktorá vyšla po rusky aj v ZSSR. „V tomto našom atómovom veku bolo by už nerozumné pokladať vojnu za vhodný prostriedok na nápravu utrpených krívd,“ čítame tam okrem iného (č. 43).

Pápež Pavol VI. (1963 – 1978) pokračoval v mierovom úsilí viacerými cestami zameranými na uvoľnenie napätia. Piateho októbra 1965 prehovoril v OSN v New Yorku, kde výslovne žiadal mier pre Vietnam slovami: „Už nikdy vojnu!“ O rok neskôr pápež celý svet zaprisahával: „V mene Boha voláme: zastavte sa! Teraz musí nastať mier aj za predpokladu nevýhod a nepríjemností!“ Pavol VI. odsúdil vojnu ako nekresťanskú a neľudskú.

Pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) nám vyhral studenú vojnu a zbúral Berlínsky múr. Po návšteve Hirošimy v roku 1981 dospel k záveru, že na konci 20. storočia už nemôže existovať žiadna spravodlivá vojna. Neustále nás napomínal: „Vojna je dobrodružstvom bez návratu a nie je nijakým prostriedkom na riešenie politických problémov.“

Za pontifikátu Benedikta XVI. (2005 – 2013) veľká vojna vo svete, našťastie, nebola, ale aj tento Kristov Námestník svet varoval: „Vojna s následkami bolesti a ničenia je vždy právom považovaná za pohromu, ktorá je v protiklade s Božím plánom, ktorý stvoril všetko pre existenciu a najmä chce z ľudského rodu urobiť jednu rodinu.“ (Anjel Pána 22. júla 2007)

Súčasný pápež František od počiatku vypuknutia konfliktu na Ukrajine sa angažuje za mier. Nie tak dávno (20. marca 2024) poskytol rozhovor Švajčiarskej televízii (RSI), kde okrem iného povedal:

„Verím, že silnejší je ten, kto vidí situáciu, myslí na ľudí, má odvahu ukázať bielu vlajku a vyjednávať. A dnes sa dá vyjednávať s pomocou medzinárodných mocností. Slovo vyjednávať je odvážne slovo. Keď vidíš, že si porazený, že veci nejdú, treba mať odvahu vyjednávať. Hanbíš sa, ale ak takto budeš pokračovať, koľko bude ešte mŕtvych? Skončí sa to ešte horšie. Netreba sa hanbiť vyjednávať skôr, ako to bude ešte horšie. Pozrime sa na históriu. Vojny, ktoré sme prežili, všetky sa skončili dohodou.“ A kardinál štátny sekretár Pietro Parolin na margo tohto rozhovoru poznamenal:

„Keďže ide o rozhodnutia, ktoré závisia od ľudskej vôle, vždy zostáva možnosť dosiahnuť diplomatické riešenie. Vojna rozpútaná proti Ukrajine nie je dôsledkom nekontrolovateľnej prírodnej katastrofy, ale výlučne ľudskej slobody, a tá istá ľudská vôľa, ktorá túto tragédiu spôsobila, má aj možnosť a zodpovednosť podniknúť kroky na jej ukončenie a otvoriť cestu pre diplomatické riešenie.“ Keby záležalo na nás, pustili by sme celý tento rozhovor v televízii LUX…

Najdôstojnejšie Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, každá vojna je hrozná a zlá, a preto živiť ju kupovaním munície považujeme za nekresťanské, nevhodné a zlé.

S úctou a prosbou o Vaše apoštolské požehnanie,

Laudetur Jesus Christus

Miroslav Holečko, predseda Spoločnosti svätého Gorazda
Jozef Mikuš, zakladateľ vinárstva
Viliam Oberhauser, bývalý minister a predseda OZ Kresťania pre zdravý vidiek
Vanda Rybanská, katolícka aktivistka, matka syna, OZ Slovenskí katolíci
Marián Servátka, bývalý veľvyslanec SR v Poľsku, Vatikáne a v Bielorusku
Marián Šuran, katolícky aktivista
Gabriel Smatana, predseda OZ Dedičstvo otcov
Marián Tkáč, bývalý predseda Matice slovenskej a viceguvernér Národnej banky Slovenska
Ignác Juruš, katolícky kňaz, zakladateľ duchovej služby v Ozbrojených silách a zboroch SR
Ján Košiar, katolícky kňaz