KDE SMERUJEŠ TURECKO?

Zvýšenie poplatkov pre členské krajiny NATO na úroveň 2% HDP ako to požaduje americký prezident Donald Trump, vyvolalo kritiku.

 

Foto TASR/AP
Dátum 27.07.2019

Turecký nákup ruského sýstému protivzdušnej obrany S-400 a následná prvá dodávka tohto systému z Ruska do Turecka je zaujímavá z viacerých dôvodov. Prehlbuje spoluprácu Erdogan - Putin. Ďalej ukazuje, že nielen Irán sa môže spoľahnúť na spojenectvo s Ruskom, ale aj Turecko. Napriek tomu, že je Turecko stále členom NATO a USA veľmi kritizovali nákup ruských stíhačiek do Turecka. Turecký prezident Recep Tayip Erdogan zrejme nemôže a nedokáže prehltnúť, že USA ani 3 roky od pokusu o prevrat v Turecku z 15. júla 2016, stále nevydali do Turecka tureckého moslimského klerika Fethuláha Gulena.  Práve jeho Erdogan obviňuje zo zosnovania nepodareného prevratu z roku 2016. Je jasné, že Erdogan sa poučil z toho, že nekontroloval špičky tureckej armády dôsledne. Ruské stíhačky v Turecku sú zároveň aj odkazom pre tureckú armádu a a  tiež pre Kurdov bojujúcich na strane kurdských milicií (YPG), že v akciách  proti Kurdom usilujúcim o nezávislosť kurdských území v Turecku a Iraku budú Turci pokračovať aj leteckými a možno aj ďalšími pozemnými vojenskými operáciami. Smerovanie tureckej politiky sa pravdepodobne zásadne nezmení až do roku 2023 kedy by mali byť v Turecku prezidentské voľby. V nich po pomerne prekvapujúcej výhre na starostu Istanbulu, by mohol Erdogana poraziť práve Ekrem Imamoglu, vychadzajúca hviezda tureckej protierdoganovskej opozície. 

Plynovod Turkstream

Čo sa týka tureckého približovania EÚ, Erdogan podobne ako kedysi Viktor Janukovyč na Ukrajine, robí skôr politiku vzďaľovania sa EÚ. Napriek tomu únia aj napriek kritizovaniu Erdogana z porušovania práv v krajine vie, aké je pre ňu Turecko dôležité. To sa týka najmä imigračnej politiky, kde EÚ má dohodu s Tureckom o zachytávaní migrantov na tureckých pobrežiach a v tureckých táboroch pre imigrantov smerujúcich do Európy za lepším životom.  

Turecko  si verí aj pri nových ložiskách zemného plynu objavených v tureckej časti na Cypre. Práve na tieto ložiská si robí Turecko nárok, aj keď neležia na územi Turecka či v pobrežných vodách Turecka. Rusko-turecký plynovod Turkstream bude spustený do prevádzky koncom tohto roka. Obchádza Ukrajinu, aj napriek tomu ale z Turecka bude smerovať do balkánskych krajín. Približne polovica plynu z tohto plynovodu zamieri do Európy .

Posolstvo pre Čaputovú

Je veľká škoda, že USA nechcú dovoliť prístup Turecka k aktivitám súvisiacich s vývojom amerických stíhačiek  F-35. Dôvodom je práve spomínaný nákup ruského systému protivzdušnej obrany Tureckom. Takýto postoj USA je akokeby urazenosťou za to, že si Turecko vybralo ruské stíhačky a nie americké. Toto znovu poukazuje na fakt, ktorý sme si všimli aj v súvislosti s údajným zostrelením amerického dronu v medzinárodných vodách Iránom(podľa tvrdenia USA). Ak niekto nekoná tak ako USA požadujú, musí podľa USA niesť následky. Svedkom toho sme aj v pritvrdení americkej obchodnej politiky ciel pre činske výrobky v USA. Byť svetovým hegemónom, akým USA sú, ešte neznamená, že si môžu dovoliť totálne diktovať podmienky štátom, ktoré sa zodpovedajú v prvom  rade OSN a nie USA, a ktoré chcú ísť inou cestou ako cestou pritakávania USA a zobania z rúčky. Toto je zároveň posolstvo aj pre slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nielen striktne kritizovala napríklad Čínu, ale aj ozaj férovo zvažovala reakcie na politiku USA. Veď ide o záujmy Slovenskej republiky. Takisto je potrebné si uvedomiť, že naša malá krajina by mala mať vyvážené vzťahy  nielen so západnými krajinami ale aj s východnými. Zvýšenie poplatkov pre všetky členské krajiny NATO na úroveň 2% HDP každej členskej krajiny NATO, tak ako to požaduje americký prezident Donald Trump, vyvolalo kritiku. V prvom rade je tu obava či potom z takého rozhodnutia, ak by sa ozaj zaviedlo do praxe, nezíska osoh najmä USA. Tak ako sa posudzujú v Európe dobré a zlé veci Európskej Únie v krajinách, ktoré sú členmi EÚ, tak by sa mala viesť aj širšia diskusia o rozhodnutiach NATO. A oveľa väčší vplyv by mali mať na rozhodnutia NATO aj ostatné členské krajiny NATO a nielen USA. Žiadna krajina ktorá je ale aj nie je členom NATO nesmie v budúcnosti využivať Alianciu na presadzovanie len svojich záujmov. Žiaľ v minulosti mali najväčší vplyv v NATO na rozhodovania Aliancie práve USA. 

(Autor je lektor anglického jazyka a vychovávateľ v Centre pre deti a rodiny v Bratislave)