KÉRY: ČAPUTOVEJ IDE LEN O ZÁCHRANU LIPŠICA

„Od svojho zvolenia v roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera celkom 403 zákonov. Z nich až 97 (24 percent) pretlačili mimo štandardného legislatívneho procesu. A to vrátane naozaj dôležitých zákonov. Myslíte si, že to trápilo prezidentku Zuzanu Čaputovú tak, že by z toho dôvodu niektorý zo spomenutých zákonov napadla na Ústavnom súde? Správne – netrápilo. Bolo jej to zjavne jedno. Možno preto, lebo išlo o vládu, ktorá jej bola politicky veľmi blízka.

Strih, 16. február 2024. Prezidentka Zuzana Čaputová podpisuje novelu Trestného zákona a napadne ju na Ústavnom súde. Prezidentka koalícii vyčíta, že ju schválila v skrátenom konaní, na ktoré nemala dôvody... Priatelia, vidíte či cítite ten farizejský dvojaký meter prezidentky? Tento dvojaký meter nielen vyráža dych, ale aj šokuje vyvrcholením demagógie a politizácie, ktoré proces diskusie a schvaľovanie novely Trestného zákona sprevádzali zo strany opozície a liberálnych médií od úplného začiatku. Totiž, pani prezidentka už ani nezakrýva, podľa čích nôt tu dlhé roky hrala. Ona je schopná, aby nový Trestný zákon nezačal platiť, podpísať jeho novelu, s ktorou nesúhlasí, aby ho mohla čo najskôr napadnúť na Ústavný súd SR, čo národ nemôže chápať inak ako tak, že hlava štátu s touto novelou síce súhlasí, no aj tak ju namieta. Že nie celkom rozumiete? Joseph Heller a jeho Hlava XXII. sa tiež nechytajú.

Zaujímavé je aj to, že pani prezidentka akoby si bola istá, aký bude verdikt Ústavného súdu v danej veci (rozumej – v prospech jej podania a takisto v duchu názoru PS). A priatelia, viete čo je v tomto kontexte ešte zaujímavejšie? Že Ústavný súd už v roku 2022 v jednom svojom rozhodnutí konštatoval, že „Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona s ústavou za predpokladu, že namietaný zákon má všetky atribúty zákona; predovšetkým musí ísť o platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením, t. j. uverejnením v Zbierke zákonov. Absencia platnosti namietaného právneho predpisu vylučuje právomoc ústavného súdu konať o podaní navrhovateľa, a je preto prekážkou začatia konania o súlade právnych predpisov”.  Inak povedané, Ústavný súd ani v tomto konkrétnom prípade nemá dôvod odkloniť sa od ustálenej judikatúry a mal by podanie o neústavnosti zákona, ktorý ešte nebol vyhlásený v zbierke, teda nenadobudol platnosť, odmietnuť, alebo počkať, kým nadobudne platnosť a až potom rozhodovať o jeho ústavnosti, resp. o pozastavení jeho účinnosti. Ak sa zachová inak, bude to jasne politické rozhodnutie, za ktoré ponesie zodpovednosť aj prezidentka Čaputová.

Žiaľ, toto už od začiatku nie je o vecnej diskusii k dôležitému zákonu, ktorý v mnohých oblastiach nerobí vo svojich ustanoveniach nič iné, iba sa približuje európskym normám. Ide o novelu, ktorá ak je pripravovaná v prospech niekoho, tak sú to len a len bežní ľudia na Slovensku, ľudia, na ktorých bol spáchaný trestný čin, či tí, ktorým bolo ublížené. Opozícia, spolu s liberálnymi médiami tu však od začiatku len a len plašia, aký koniec právneho štátu príde s novelizovaným Trestným zákonom. A pani prezidentka im ide od začiatku po ruke. Záležalo jej na právnom štáte, keď jeho základy lámali, aj za pomoci kajúcnikov a vyfabrikovaných obvinení zo strany niektorých policajtov, vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera? Ozývala sa, keď tzv. čurillovci hrozili, že vyšetrovateľke Santusovej zapália auto kanistrom, že ju nakopú, a bolo tam napríklad aj sexuálne obťažovanie. Či vyšetrovateľka Santusová nie je žena, pani prezidentka?

Zuzana Čaputová aj v tomto prípade ukazuje, že je všetkým iným, len nie nezávislou prezidentkou. A keďže v blížiacich sa prezidentských voľbách nekandiduje, ak by chcela ísť po ruke svojim exstraníckym kolegom z Progresívneho Slovenska, len aby spolu burcovali aj za cenu strašenia a klamstiev verejnosť, a tak robili politickú kampaň ich prezidentskému kandidátovi Ivanovi Korčokovi, nerobila by iné, ako robí.

Pri téme Trestný zákon prezidentka Zuzana Čaputová uprednostnila politický postoj pred záujmami ľudí. Pritom tu v najväčšej miere ide len o záchranu Daniela Lipšica, ostatné je len zámienkou pre prezidentku a opozíciu. Prezidentka hrá vabank, len aby sa do Prezidentského paláca dostal Ivan Korčok. Zabúda však, spolu s opozíciou a liberálnymi médiami, na jednu vec. Hra vabank je hra len a len na jednu kartu. A to sa teda nemusí vyplatiť...