KÉRY: DENNÍK SME - PREDSTAVITELIA KOALÍCIE, STÍŠTE SA!

„Na Roberta Fica útočila nenávisť a cez neho zaútočila aj na nás. Teraz je ten moment, keď sa spoločnosť musí snažiť vrátiť z tejto cesty,“ napísala deň po atentáte na Roberta Fica v Handlovej v stĺpčeku Sme na úvodnej strane tlačeného vydania šéfredaktorka novín Beata Baloghová. S jej slovami sa nedá nesúhlasiť. Barbarský a bezprecedentný útok na slovenského predsedu vlády je červenou čiarou, ktorá nemala byť nikdy prekročená. Človek by si až doteraz myslel, že atentát na vrcholného predstaviteľa štátu sa na Slovensku nemôže udiať. Ale to, čoho bola v minulosti história svedkom v USA, Švédsku, Izraeli a v iných krajinách, je realitou, žiaľ, už aj na Slovensku. Stredajší skutok je útokom nielen proti Robertovi Ficovi ako človeku, proti Robertovi Ficovi ako premiérovi, ale aj proti demokracii a štátnosti na Slovensku. Áno, ide o útok na nás všetkých.

Marián Kéry, poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru NR SR: Je mi smutno zo Slovenska. Obávam sa, že nás, žiaľ, nečaká nič dobré. 

Len deň pred týmto ohavným činom som na sociálnej sieti publikoval status s videom z môjho vystúpenia v NR SR, pod názvom „Za slušnosť, proti stupňovaniu nenávisti“. Patrím k politikom, ktorí sa snažia vždy, za každých okolností vystupovať slušne, vecne, argumentujúc na základe faktov, nie osobnými urážkami, burcovaním ulice či zlobou. Vždy som odmietal a budem odmietať násilie, a agresivitu. Atentát na Roberta Fica je neospravedlniteľný čin, ktorý Slovensko a ľudí v ňom žijúcich právom šokoval. 

O prekvapení z tohto skutku však asi hovoriť nemôžeme. Aj keď aj na túto udalosť sa dá uplatniť staré známe „kto si bez viny, hoď kameňom“, na kamene by mali zabudnúť v prvom rade liberálne médiá, progresívna a liberálna opozícia a politici na čele s Igorom Matovičom, Jožom Pročkom a ďalšími. Mesiace, okamžite od septembrových parlamentných volieb začínajúc, Šimečkovci a spol. huckali ľudí na námestia, burcovali nezmyselne vášne, a to len preto, že prehrali voľby. Žiadne priznanie si porážky, uznanie výsledkov volieb, ale okamžitý boj a vyťahovanie doslova najnižších pudov v dave, ktorý od začiatku zneužívali. 

„Urobíme všetko, aby Robert Fico nevládol,“ vyjadril sa doslova predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Spriaznené médiá a novinári blízki opozícii mu tlieskali. Pridali sa aj iní, herci (napríklad Ľuboš Kostelný a jeho liberálnou kaviarňou v podstate odsúhlasené verejné hanenie ministerky kultúry na doskách SND!), novinári liberálnych médií. Keď si k tomu pripočítame od roku 2020 nenávistnú komunikáciu a celkovo politiku vlády a hnutia Igora Matoviča, obklopeného žlčou posadnutými typmi politikov ako Pročko, Galko, Krúpa a ďalší, tu je výsledok. 

Olej do ohňa pridávali aj rôzne „celebrity“ a kvázi umelci. Napríklad taký Rasťo Piško. Ten si nielenže deň pred atentátom vzal na mušku napríklad aj mňa, len za to, že som bol na hokeji v Ostrave v slovenskom drese (z čoho nezmyselne vydedukoval napríklad aj to, že nemám úctu k nikomu a k ničomu), a na streľbu na Roberta Fica reagoval nasledovným hlúpym statusom (čím si vystavil vlastné zrkadlo): „Žiaľ, naplnili sa moje najčiernejšie obavy. Ten, čo strieľal na premiéra, zapálil Reichstag...Už hľadajú kolektívneho vinníka!“

To, čo Piško, si chvalabohu nemyslia zástupcovia diplomatických zborov na Slovensku. Ako predseda Zahraničného výboru NR SR som po atentáte dostal prejavy podpory a odmietnutia daného teroristického činu na slovenského premiéra od veľvyslankýň a veľvyslancov Španielskeho kráľovstva, Talianska, Srbska, Maďarska, Ruskej federácie, Holandska či Bulharska, pôsobiacich na Slovensku. Vyjadrili sa jasne. Za všetkých slová veľvyslankyne Španielskeho kráľovstva na Slovensku Lorey Arribalzaga Ceballos.„Milý Marián, som zdesená hroznými správami o útoku na pána premiéra. Moje myšlienky sú s ním, s jeho rodinou, s jeho spolupracovníkmi z vlády, zo strany SMER-SSD, ako aj s ľuďmi na Slovensku. Spolusúcitím s vami a verím, že Robert Fico prekoná následky tejto hroznej udalosti. S priateľským pozdravom, Lorea.“ 

Príjemne ma prekvapila a potešila aj reakcia organizátorov Česko-slovenského diplomatického večera, ktorý sa mal práve dnes, vo štvrtok 16. 5. 2024 uskutočniť v Prahe a na ktorý som bol pozvaný. Keď som sa jednému z organizátorov podujatia Petrovi Závodskému ospravedlňoval, že neprídem, povedal, že s cieľom vyjadriť podporu a sympatiu nielen slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi, ale aj ľuďom na Slovensku celé podujatie zrušili.

Slovensko by malo dúfať, že sa nielen politici, ale napríklad aj médiá touto šokujúcou a neakceptovateľnou udalosťou poučia. Že sa po nej zmenia. Že zastavia šírenie nenávisti, ktorá polarizuje celú spoločnosť. Som naivný, ak verím, že sa tak stane? Denníkom Sme som začal, a ním aj skončím... ,,Preto by bolo mimoriadne vhodné, keby predstavitelia koalície jednoducho stíchli...“ vyjadrili sa deň po atentáte v tlačenom vydaní Sme komentátorka Nataša Holinová vo svojom texte „Musíme nájsť cestu späť“. 

Ani slovom sa nevenuje opozícii a jej deštruktívnej politike, ani slovo o Matovičovi a ďalších opozičných bičovačoch emócií za každú cenu. Žiadna sebareflexia dovnútra médií a novinárov. Toto je to hľadanie cesty späť???

Je mi smutno zo Slovenska. Obávam sa, že nás, žiaľ, nečaká nič dobré. 

P. S. – radšej bez komentára (z facebookovej stránky predsedu Demokratov Jaroslava Naďa): „Pýtate sa, či budú diskusie dnes v Rimavskej Sobote a zajtra v Michalovciach? ÁNO, stretneme sa v pokojnej atmosfére a budeme diskutovať o tom, čo je dôležité pre Slovensko.