KÉRY: TLAKY NA SMER SA BUDÚ STUPŇOVAŤ

V strane Smer-SSD ste takmer od jej založenia. V tom čase ste boli veľmi mladý, prečo ste si vybrali stranu Roberta Fica?

Poviem to na rovinu. Bolo to kvôli Robertovi Ficovi. Odlišoval sa od drvivej väčšiny vtedajších politikov. Bol mladý, pracovitý, zapálený pre vec, navyše vedel jasne a zrozumiteľne komunikovať názory a postoje. Prezradím však, že v roku 1998 (mal som 20 rokov), keď sa konali voľby do NR SR, tak som nevolil SDĽ, ale HZDS.

Smer-SSD prešiel za vyše dvadsať rokov vývojom, urobil niekoľko chýb, ktoré priznal aj Robert Fico. Ako hodnotíte vy dvadsať rokov vašej materskej strany?

Dvadsať rokov, to je vek dospelého človeka, ktorý prešiel mnohými skúškami. Naša politická strana Smer-SSD rovnako. Boli roky, keď sme budovali značku a predstavovali sa voličom. Tri volebné obdobia sme od voličov dostali možnosť riadiť a spravovať krajinu na celoštátnej úrovni, dlhé roky sme mali väčšinové zastúpenie aj na pozícii predsedov vyšších územných celkov, rovnako sme mali veľké množstvo svojich primátorov (dokonca aj v krajských mestách) a starostov. Najmä po roku 2018 však nebola politická situácia pre nás najlepšia. Ale posledné roky sa nám darí reštartovať politický život a naše pôsobenie, čím sa zlepšuje aj naša pozícia v očiach voličov a v prieskumoch verejnej mienky sme opäť najsilnejšou politickou stranou. Chceme sa vrátiť na svoje predchádzajúce pozície v najbližších predčasných parlamentných voľbách, neskôr aj v komunálnych a regionálnych voľbách, máme ambíciu dosiahnuť také výsledky, aby sme po celom Slovensku zaznamenali stúpajúce primátorské, starostovské a v neposlednom rade aj poslanecké pozície v NR SR vrátane možnosti zostavovať budúcu vládu SR.

Marián Kéry sa narodil 6. februára 1978 v Zlatých Moravciach. Študoval na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre. Momentálne študuje právo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Učarovala mu história a ruský jazyk. Začínal v komunálnej politike, ako 19-ročný sa stal poslancom Obecného zastupiteľstva v Červenom Hrádku. V roku 2001 vstúpil do strany Smer-SSD a stal sa okresným predsedom v Zlatých Moravciach. V roku 2005 ho zvolili za poslanca krajského zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja. V roku 2012 bol zvolený za poslanca NR SR a odvtedy je nepretržite poslancom zákonodarného zboru. V roku 2023 sa stal krajským predsedom Smeru v Nitrianskom kraji. V slovenskom parlamente zastáva funkciu predsedu Zahraničného výboru NR SR. Po začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý odsúdil, sa ho poslanci NR SR pokúsili odvolať z pozície predsedu výboru, pretože sa podľa nich viac prikláňa na ruskú stranu. Na jeho odvolanie bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. V tajnej voľbe bolo zo 129 prítomných zákonodarcov za jeho odchod len 19, proti 54 a 55 poslancov sa zdržalo. Počas dôležitých hlasovaní v NR SR si zachoval chladnú hlavu a konal v súlade so svojím vedomím i svedomím. Hlasoval proti obrannej zmluve s USA, ale aj proti uzneseniu, že Ruská federácia je teroristický štát, a na hlasovaní o prítomnosti vojsk NATO na území SR nebol. Vzhľadom na jeho schopnosti a vedomosti ho možno považovať za intelektuálnu špičku v Smere a pre mňa je prekvapujúce, že už dávno nie je podpredsedom sociálnej demokracie. Od roku 2012 je členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pravidelne sa zúčastňuje na podujatiach, na ktorých si pripomíname oslobodenie našich miest a obcí, ako je Deň víťazstva nad fašizmom a SNP. Veľmi rád na týchto podujatiach vystúpi s príhovorom, do ktorého sa snaží zakomponovať historické fakty a súvislosti. V rokoch 1996 – 2010 pôsobil ako futbalový rozhodca a postupne sa prepracoval do najvyššej súťaže, ktorú riadil Slovenský futbalový zväz. Pre operáciu kolena však musel rozhodcovskú kariéru ukončiť. Pozitívny vzťah k športu, osobitne k futbalu mu zostal dodnes a s pravidelnosťou ho môžete stretnúť na zápasoch slovenskej futbalovej reprezentácie, ako aj futbalového klubu FC ViOn Zlaté Moravce. Ak mu to pracovné povinnosti dovolia, rád „vycestuje“ za dobrým futbalom aj do zahraničia. V septembri 2014 sa po štyroch rokoch randenia oženil a dnes spolu s manželkou Adriánou vychovávajú dve dcéry, päťročnú Adriánku a dvojročnú Agátku. Hoci je to mladý muž, má spôsoby starej školy džentlmenov, je to konzervatívec uznávajúci morálne i mravné hodnoty so zmyslom pre inteligentný humor. V jeho živote je rodina a vlasť na prvom mieste. 

V podstate od roku 1993, ako vznikla samostatná SR, tak Mečiarova vláda, ale aj vlády Roberta Fica podceňovali mediálnu politiku a tretí sektor a to sa im vypomstilo. Vladimíra Mečiara, ale aj Roberta Fica neporazili politickí oponenti, ale médiá a mimovládky. Nastala v tomto smere nejaká sebareflexia?

Nie celkom súhlasím s vaším hodnotením. To, že médiá a mimovládky sú v podstate od založenia strany Smer-SD (rovnako to bolo aj prípade HZDS) a priori proti nám, je z ich dlhodobých výstupov, krokov a názorov jasné. Ale boli obdobia, keď sme mediálnu politiku zvládali lepšie, čo pomohlo aj k víťazstvám v parlamentných voľbách 2006, 2010, 2012 a 2016. Počas prvých štyroch rokov vládnutia Smeru sme sa, prostredníctvom nášho ministra kultúry Mareka Maďariča, odhodlali na novelizáciu tlačového zákona, čím sme pomohli politikom, ale aj širokej verejnosti brániť sa proti klamstvám, ktoré sa v médiách objavili na ich adresu. Tlak mediálneho mainstreamu na nás však postupne silnel, čo vyústilo do udalostí v rokoch 2018 – 2020 a nášho neúspechu v parlamentných voľbách 2020. Samozrejme, že sme sa z celej situácie, zo všetkých lekcií, ktoré sme si odniesli z konfliktov s médiami a mimovládkami, poučili. Som presvedčený, že mediálne sme plne pripravení na nadchádzajúce predčasné parlamentné voľby. Hoci tlak na nás, násobený strachom vládnych elít, ktoré vyšli z volieb 2020 na čele s Matovičom, Sulíkom, Mikulcom a ďalšími, sa bude určite stupňovať. Veľmi sa boja, že Smer-SSD vyhrá parlamentné voľby.

Váš predseda Robert Fico často spomína amerického miliardára Georgea Sorosa, ktorý pozakladal vo východnej Európe mimovládne organizácie a výrazným spôsobom podporuje financiami médiá na podkopávanie štátnosti vo východnom bloku EÚ...

Spomeniem výrok Martina Šimečku staršieho (otca súčasného predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku), ktorý v jednej diskusnej relácii priznal, že bez finančných prostriedkov od Sorosa by nikdy nebol porazený Vladimír Mečiar. A tento výrok prešiel bez povšimnutia médií... Politicky nám zlomila väz vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018. Médiá, prezident Kiska a vtedajšia opozícia nás zovreli do klieští, z ktorých nebolo úniku. Na dennej báze podsúvali verejnosti prepojenie Smeru s touto vraždou (najskôr Vadala a potom Kočner). Darmo sme sa bránili a vysvetľovali, že s touto vraždou nemáme absolútne nič spoločné, biľag nám zostal. Spomeniem protesty Za slušné Slovensko. Na vražde mladého novinára si politické PR urobili Juraj Šeliga (ktorý tvrdil, že do politiky nevstúpi a že je apolitický) a rovnako Marek Hattas, ktorý sa zviditeľnil organizáciou protestov v Nitre a vďaka tomu sa stal primátorom (tiež tvrdil, že nevstúpi do žiadnej politickej strany, no na svoj sľub veľmi rýchlo zabudol a vstúpil do Kiskovej strany Za ľudí). Navyše sme pod obrovským tlakom urobili viacero chýb. Jednou z kľúčových bolo to, že sme ustúpili z nášho dlhoročného presvedčenia, že amnestie sú nezrušiteľné. Ale ten tlak zo strany médií, verejnosti a tiež koaličného partnera Mostu-Híd bol obrovský.

Mediálna i politická kampaň sa začína robiť deň po skončení parlamentných volieb, ale to platí len pre liberálne a progresívne strany. Ostatné strany z iného politického spektra robia kampaň tri mesiace pred voľbami. Prečo nedokážu pracovať systematicky celé štyri roky?

Opäť nie celkom súhlasím. Tá akože kampaň, v ktorej Matovič a jeho koaliční partneri pokračovali hneď po voľbách v 2020 a sformovaní novej vlády, predsa dopadla pre nich katastrofálne. Takú nedôveru voči vláde a jednotlivým ministrom, ako to bolo v prípade vlád Matoviča a Hegera, sme tu ešte nemali. Hnev a agresivita v spoločnosti sa ich pričinením dostali na hranice, z ktorých môžu explodovať. Takže nemyslím si, že to, čo tu predvádzali akože v novej kampani, ich ctí. Naopak, môžu sa hanbiť. A práve my v Smere-SSD, hoc nás krátko po voľbách opustila skupina poslancov okolo Petra Pellegriniho, sa priebežnou, kontinuálnou kampaňou a tvrdou prácou každý boží deň posúvame stále vyššie. Od marca 2020 pracujeme systematicky, snažíme sa brániť právo a spravodlivosť na Slovensku, rovnako aj sociálnu politiku, ktorá by mala chrániť ľudí na Slovensku pred zdražovaním a následkami inflácie. Sme za mier, náš hlas počuť, hoc za to schytávame množstvo urážok od proamerických koaličných politikov. Takže robíme systémovo, s cieľom vrátiť po septembrových voľbách odborné a profesionálne riadenie štátu.

V komunálnej politike sa hýbete od svojich 19 rokov a 11 rokov ste poslancom NR SR. Verejnosť vás však viac začala vnímať po tom, ako ste sa pred tromi rokmi stali predsedom Zahraničného výboru NR SR. Dokonca takto pred rokom ste čelili odvolávaniu z postu predsedu výboru na popud Miroslava Kollára, pretože vás označil za človeka, ktorý koná v súlade s ruskou propagandou. Čo ho k tomu viedlo?

Naznačili ste to už vo vašej otázke. Označil ma za človeka, konajúceho v súlade s ruskou propagandou. Nuž, veľmi plytké a povrchné hodnotenie. Pričom od začiatku vojenskej agresie na Ukrajine tvrdím, že Ruská federácia hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo tým, že napadla Ukrajinu. Ale na druhej strane od začiatku upozorňujem na to, že táto vojna sa začala dávno predtým a jej počiatky treba hľadať minimálne v roku 2014. Vtedy musel legitímne zvolený ukrajinský prezident Viktor Janukovič utiecť z krajiny, aby si zachránil holý život. Navyše v tomto konflikte ide o zástupnú vojnu medzi Ruskou federáciou a NATO/USA, ktorá sa odohráva na ukrajinskom Waterloo.

Vo februári uplynul rok od spustenia špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na Ukrajine. Patríte medzi tých, ktorí útok odsúdili, no zároveň hovoríte, že Vladimir Putin už nemal na výber, pretože EÚ a NATO prekročili červenú čiaru a vôbec nevnímali Putinove varovania. Čo teda predchádzalo tomuto konfliktu?

Nerád používam výraz špeciálna operácia. Ale k vašej otázke. Najmä to, že sa NATO a USA tlačili už od deväťdesiatych rokov minulého storočia postupne čoraz bližšie k ruským hraniciam. Táto situácia mi pripomína kubánsku raketovú krízu v roku 1962. Kríza sa začala 16. októbra 1962 odhalením sovietskych raketových základní na Kube americkým prieskumom a skončila sa o 12 dní neskôr oznámením sovietskej strany o rozobratí raketových základní. Karibská kríza je považovaná za moment, keď sa svet v čase studenej vojny ocitol najbližšie k jadrovému konfliktu. Pýtam sa, potrebujeme toto aj v 21. storočí? A ešte jedna vec. Ruské vojská porušili medzinárodné právo, ale čo iné robili americké vojská v Iraku? Veď George Bush junior a Tony Blair tvrdili, že majú dôkazy o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Čo iné ako porušenie medzinárodného práva bolo 78-dňové bombardovanie Belehradu lietadlami NATO, ničenie energetickej infraštruktúry Srbska? Výsledkom bolo odtrhnutie časti srbského územia a vznik Kosova. Tento bumerang sa teraz NATO vrátil v plnej a, žiaľ, aj ničivej sile. Je hanba, že vláda Mikuláša Dzurindu povolila prelety týchto lietadiel a dokonca niektorí politici drzo tvrdili, že išlo o humanitárne bombardovanie. Minulý rok som sa pri zahraničnej pracovnej ceste v Belehrade za to ospravedlnil predsedovi parlamentu Orličovi a ministrovi zahraničných vecí Dačičovi.

Hlava Kremľa jednoznačne hovorí o denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny. Viete pomenovať, čo to má presne znamenať?

To, aby Ukrajina ako potenciálny člen NATO, čo, mimochodom, nemôžeme nikdy pripustiť, neohrozovala (vrátane vojsk NATO na svojom území) bezpečnosť Ruskej federácie. A tiež aby prestali také trúfalé provokácie na Ukrajine ako adorovanie nacistického zločinca Stepana Banderu. Toto je, v prípade, že sa to nezastaví, niečo, čo by malo znamenať stopku pre akékoľvek európske ambície Ukrajiny.

Ukrajinci aj tento rok oslavovali 114. výročie narodenia Stepana Banderu, ktoré pripadá na 1. januára. Treba pripomenúť, že od roku 2018 je to na Ukrajine štátny sviatok. Pre Ukrajincov je to národný hrdina, ale pre susedov z východnej Európy je to vojnový zločinec, ktorý napríklad zapríčinil masové vyvražďovanie Poliakov vo Volyni, kde zahynulo viac ako 80-tisíc ľudí. Pritom Poliaci sú práve tí, ktorí sa najaktívnejšie zapájajú do konfliktu na Ukrajine proti Rusom. Vari zabudli na svojich predkov?

Je to strašné, ale asi naozaj zabudli. Ich predkovia, ktorí, mimochodom, spolu s ruskými vojakmi pod vlajkou Červenej armády oslobodzovali od fašistickej okupácie aj územie Slovenska, sa musia v hroboch obracať. A čo sa týka Poliakov, ich historická nenávisť voči Rusku je silnejšia ako voči Ukrajincom. Ale musím spomenúť jeden príklad. Predseda najsilnejšej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski sa v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vyjadril na adresu Kyjeva: „Vyberte si: Bandera alebo Európa?“ Ale to platilo do februára 2022. Potom Poliaci otočili kormidlo a na tieto výroky sadol prach zabudnutia.

Za posledných dvadsať rokov sa médiá, ale aj mnohí politici snažia prekrúcať históriu. Prečo sa to podľa vás deje?

Platí, že kto zabúda na svoju históriu, kto sa z nej nedokáže poučiť, tak zvyšuje riziko jej opakovania. Žijeme zvláštnu dobu, rýchlu, ale na druhej strane aj povrchnú. Médiá píšu o témach viac-menej len z bulvárnej stránky, novinári sa neunúvajú overiť si fakty. Viacerí z nich pravdu nehľadajú, ale ju vlastnia. A kto s nimi nesúhlasí, toho ostrakizujú a znevažujú. Nuž a politici? Stačí sa pozrieť na tých, ktorí vládli Slovenkám a Slovákom od roku 2020. Amaterizmus, zmätok, polarizovanie spoločnosti, ako aj korupčné šafárenie (hoc tvrdili, že budú čistí). A to všetko korunované chaosom, ktorý priznal aj expremiér Eduard Heger. Nedokázali zvládať samých seba, ako by mohli vládnuť krajine a napríklad sa aj učiť z histórie? Treba ďalší komentár?

Europoslanci, ale aj poslanci NR SR označili Ruskú federáciu za teroristický štát. Spolu s Ľubošom Blahom ste v NR SR hlasovali proti. Prečo sa ostatní členovia vášho poslaneckého klubu zdržali hlasovania, hoci váš predseda sa hlási aj k Ruskej federácii?

Ako som opakovane povedal, v Smere-SSD sme od začiatku odsúdili útok Ruskej federácie voči Ukrajine. Slovensko rovnako nemôže nikdy uznať Luhanskú, Doneckú, Chersonskú či Záporožskú ľudovú republiku. Je to rovnaké aj v prípade neuznania Kosova. V opačnom prípade by sme pripustili precedens a raz by sme preto v budúcnosti mohli ťahať za kratší koniec. A to predsa nechceme. Teším sa z výborných slovensko-maďarských vzťahov, ale to zrejme nebude trvalé. Spôsob hlasovania nechcem zľahčovať, ale nevidím veľký rozdiel medzi tým, či sme hlasovali proti, alebo sa zdržali hlasovania. Výsledok je rovnaký. Odmietli sme uznesenie, v ktorom bola Ruská federácia nezmyselne označená za teroristický štát. Žiaľ, nevedkovia v radoch vládnej koalície ani len netušia, aký je rozdiel medzi terorizmom a štátom, ktorý vedie vojnu. Za terorizmus považujem útok na most, ktorý spája Rusko s Krymom, alebo útok, pri ktorom bola usmrtená ruská občianka Duginová. A viete, kto oba teroristické útoky spáchal? Ukrajinská strana. Alebo ešte jeden príklad, keď bol na irackom území spáchaný atentát na iránskeho generála Solejmáního. Kým? Predsa Američanmi.

Europoslanci za Smer-SSD hlasujú v súlade s väčšinou EÚ a veľakrát aj vtedy, ak je to proti záujmom SR, naposledy pri zákaze spaľovacích motorov. Ako to chce vysvetliť Smer-SSD svojim voličom na Slovensku?

Túto svoju otázku musíte adresovať poslancom Smeru-SSD v Európskom parlamente. Osobne by som takýto návrh nepodporil. Na druhej strane, pokiaľ viem, tak toto hlasovanie ešte nebolo konečné, sú tu zadné dvierka pre spaľovacie motory, pokiaľ dokážu jazdiť na syntetické palivá. K opätovnému prehodnoteniu zákazu má prísť v roku 2026. Boli však aj hlasovania, za ktoré som bol na našich europoslancov hrdý. Napriek silnému tlaku, ktorý bol na nich vyvíjaný, nehlasovali za uznesenie, ktoré označovalo Ruskú federáciu za teroristický štát.

Smer-SSD síce kritizuje EÚ, ale na druhej strane ju stále obhajuje. Znamená to, že sa máme absolútne podvoliť EÚ a vzdať sa aj tých posledných zvyškov svojej suverenity?

Smer-SSD je v svojej zahraničnej politike smerom k EÚ jasný a konzistentný. Sme malou krajinou, ktorá sa musí pozerať na všetky svetové strany. Nič nám nebráni, aby sme ako súčasť EÚ mali dobré vzťahy aj s RF, USA či Čínou. Na druhej strane patríme k politickým stranám, ktoré bojujú za naše národno-štátne záujmy a keď je to potrebné, vieme byť na čele štátov, ktoré sa postavia proti nezmyselnému diktátu Bruselu. Príkladom môže byť odmietnutie povinných kvót na migrantov alebo nastolenie témy dvojakej kvality potravín, ale aj iné normy a predpisy poškodzujúce Slovensko.

Vaša strana hovorí, že treba robiť politiku na všetky svetové strany, avšak pri každej príležitosti vyzdvihuje NATO. Nikdy nepripustí kritiku tejto organizácie, tak ako si máme vysvetliť, že môže byť vaša strana pre Slovensko zmenou, keď naďalej velebí EÚ a NATO?

Toto určite neplatí, Smer-SSD bol proti obrannej dohode s USA, od začiatku vojny sme proti dodávaniu zbraní na Ukrajinu, sme proti politike vojenských jastrabov z NATO. Naše názory formulujeme jasne a otvorene. O našej politike k Európskej únii som sa už vyjadril. Myslím si, že členstvo v EÚ by sme si mali vážiť a že si zaslúži ochranu. Problém vidím aj v tom, že mnohé výdobytky, ktoré sme postupne dosiahli (vstup do schengenu, prijatie spoločnej meny, dostupnosť práce a štúdia v zahraničí), berieme príliš automaticky. V každom prípade platí, že Slovensko nemá alternatívu, len euroatlantické smerovanie. Na neutralitu zabudnime. Nemáme na to ani politicky, ani ekonomicky. Na druhej strane, v rámci tohto členstva v prípade, že nám to nevyhovuje, či dokonca nejaké rozhodnutie ide proti našim záujmom, tak sme povinní sa ozvať a dovoliť si nesúhlasiť. Ako príklad uvediem rozhodnutie o stiahnutí slovenských vojakov z Iraku, keď Robert Fico poznamenal, že sa nebudeme zúčastňovať na ropnom dobrodružstve USA. Len týmto spôsobom si u našich partnerov môžeme získať ešte väčší rešpekt. Nevnímam to ako velebenie, ale ako nevyhnutnosť. V prípade, že budeme súčasťou novej vlády, sa musíme vrátiť k tesnejšej spolupráci v rámci vyšehradskej skupiny, ktorá v minulosti ukázala svoje opodstatnenie. V súčasnosti sme predsedajúcou krajinou V4, ale naše kroky doviedli túto spoluprácu do útlmu. Teraz mám na mysli premiérsku dimenziu. Eduard Heger zrušil zaužívané stretávania sa predsedov vlád pred samitmi v Bruseli.

Z NATO by SR mohla bez sankcií (po 20 rokoch) na budúci rok vystúpiť, prečo o to nepožiadame? Nebolo by pre nás lepšie, aby sme vzhľadom aj na udalosti na Ukrajine boli neutrálni, nie je práve teraz ten správny čas?

Nie je pravda, že po 20 rokoch členstva má vypršať zmluva, ktorú ak nepredĺžime, tak vystúpime z tohto vojenského zoskupenia. Ale vystúpiť z NATO môže ktorýkoľvek štát, ak sa na tom dohodne jeho politická reprezentácia. Môžeme mať vážne výhrady k politike NATO (mám ich rovnako aj ja najmä v tom, aký má NATO postoj v konflikte na Ukrajine), ale inú alternatívu nevidím.

Považujete za správne, aby Ukrajina expresne vstúpila do NATO a EÚ?

Smer-SSD zásadne odmieta vstup Ukrajiny do NATO. Tvrdíme, že by to viedlo k eskalácii konfliktu a k vypuknutiu 3. svetovej vojny. A pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do EÚ, toto môže byť otvorená otázka, ale vstup vidíme reálny až vtedy, keď Ukrajina splní všetky, opakujem, absolútne všetky podmienky, ktoré sme museli pred vstupom splniť aj my Slováci. No a to bude Ukrajine trvať aj 15-20 rokov. Navyše si nemôžeme zatvárať oči pred obrovskou korupciou na Ukrajine, rovnako ani pred tým, aký obrovský vplyv majú oligarchovia. Rovnako tvrdím, že obdobie, keď sa prijímali štáty do EÚ len z politických dôvodov, sú dávno za nami. Ako by k tomu prišli trebárs štáty západného Balkánu.

Čína prišla s návrhom mierového plánu na vyriešenie konfliktu na Ukrajine, ako ho vnímate?

Ako posun dobrým smerom, ako nádej, že sa rozhovory o mieri začnú čím skôr. Čínsky diplomat Li Chuej, ktorý je aktuálne na návšteve Ukrajiny a dlhé roky pôsobil ako čínsky veľvyslanec v Rusku, má šancu prelomiť ľady. Treba okamžite zastaviť prísun zbraní obom stranám konfliktu, treba zastaviť zabíjanie civilistov a vojakov na oboch stranách. Som presvedčený, že politické a diplomatické riešenie situácie na Ukrajine, ktoré vzíde z kompromisu medzi zainteresovanými stranami, je možné! Ale to by musela chcieť aj americká strana, ktorá je súčasťou konfliktu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Rusko vojnu na Ukrajine prehralo a stalo sa vazalom Číny, pretože prišlo o prístup k Baltskému moru vstupom Fínska a Švédska do NATO. Ako vnímate toto vyjadrenie?

Nie, nesúhlasím. Prezident Macron by sa mal asi viac sústrediť na problémy v svojej krajine, kde sociálna situácia pripomína vriaci kotol. Na druhej strane oceňujem skutočnosť, že sa odhodlal navštíviť Čínu a že mu prekáža skutočnosť, že EÚ nemá vlastnú zahraničnú politiku a je v závoze USA. Rovnako oceňujem jeho postreh, že vojnu na Ukrajine treba ukončiť tak, aby sa Ruská federácia necítila ako porazená.

Západ toľko robil nátlak na Čínu, aby zaujala nepriateľský postoj k Rusku, až ju dotlačili do strategického partnerstva s ním. V roku 2022 dosiahol bilaterálny obchod medzi Čínou a Ruskom rekordnú hodnotu 190,27 miliardy dolárov a do konca tohto roka podľa predpokladov stúpne až na 200 miliárd. Aj všestranná spolupráca medzi Ruskom a Čínou prekvitá. Nie je to teda naopak, že EÚ je vazalom USA?

Žiaľ, máte pravdu a s vaším názorom musím len súhlasiť.

Pred mesiacom ste boli na oficiálnej návšteve Číny v delegácii s predsedom NR SR Borisom Kollárom. Čo bolo dôvodom a s akým výsledkom ste sa vrátili?

Asi pred mesiacom som bol súčasťou delegácie predsedu NR SR Borisa Kollára do Uzbekistanu a Číny. V Pekingu sme absolvovali oficiálne rokovanie s predsedom Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu) Zhao Lejim. Je to najväčší parlament na svete, ktorý prvýkrát zasadal v roku 1954. Ide o jednokomorový parlament, ktorý tvorí základ čínskeho politického systému. Raz ročne sa zíde všetkých 2980 poslancov, resp. zástupcov. Mimo tohto obdobia zasadá stály Výbor Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, ktorý má 175 členov. Rovnako sme rokovali aj s viceprezidentom Čínskej ľudovej republiky Han Zhengom. Rokovania boli konštruktívne. Som rád, že predseda NR SR zdôraznil, že Slovenská republika uznáva a nespochybňuje politiku jednej Číny. Zrejme si čitatelia spomenú na to, aký problém v slovensko-čínskych vzťahoch spôsobilo nevhodné a nediplomatické správanie vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa stretol s tibetským duchovným vodcom Dalajlámom.

Ako vidíte ďalší vývoj na medzinárodnej úrovni, čo môžeme očakávať v najbližších mesiacoch a rokoch? Kam sa svet a Slovensko posunie?

To keby som vedel, nie som v politike (smiech). Žijeme v turbulentnej dobe, mení sa geopolitická situácia na celom svete, najmä pod vplyvom vojny na Ukrajine a americkej snahy o hegemóniu vo svete. Najdôležitejšie však je, aby sa skončila vojna na Ukrajine. Bez toho sa bude, žiaľ, zhoršovať aj ekonomická a energetická kríza, ľudia po celom svete budú v čoraz horšej sociálnej a ekonomickej situácii. Ruka v ruke s tým bude prekvitať neistota. Kde sa to potom skončí, nevedno... Ak sa však skončí vojna na Ukrajine, potom sa zvýšia šance aj na vyriešenie ostatných problémov, pred ktorými stojí veľké množstvo štátov vrátane Slovenska. Prial by som si, aby sa hlboká rana, ktorá vznikla v slovenskej spoločnosti, dokázala zaceliť. Aby ľudí na Slovensku nerozdeľovala politika ani pohľad na vojenský konflikt u nášho východného suseda, aby nás nerozdeľovali nezmyselné otázky očkovania či neočkovania a aby sme boli v prvom rade Slováci. Želám si, aby moje deti vyrastali v tolerantnom štáte, ktorý bude naďalej založený na tradičných hodnotách, spočívajúcich na kresťanských a starožidovských pilieroch