KÉRY: VO VILÁGIHO SLOVÁCH ČÍHA DIABOL NACIONALIZMU

Oszkár Világi je mnohým ľuďom na Slovensku známy najmä ako šéf Slovnaftu a majiteľ prvoligového futbalového klubu FC DAC 1904 Dunajská Streda. V rozhovore, ktorý pár dní pred Silvestrom poskytol redakcii Napunk, maďarskému projektu Denníka N, sa však ukázal aj ako človek neznalý histórie, manipulujúci súčasnosť a majúci blízko k maďarskému nacionalistovi. Nebudem tu dávať link na celý rozhovor, len okomentujem niektoré jeho časti.

Pánovi Világimu sa z maďarského aspektu javí ako nespravodlivé, že na Slovensku žije toľko Maďarov. Z jeho pohľadu to je „výsledok mierových rokovaní, ktoré boli pre maďarskú stranu historickou traumou“. Rovnako nepovažuje za provokáciu, ak hovorí Viktor Orbán o susedných krajinách (vrátane Slovenska) ako o odtrhnutých územiach, lebo vraj „toto rozhodnutie prijali vonkajšie mocnosti, ktoré vyhrali vojnu“.

Hm. Nezabúda tu pán Világi (účelovo?) na to, že spomínané mierové rokovania nasledovali až po zničujúcej 1. svetovej vojne, ktorú vyvolalo (a prehralo) Rakúsko-Uhorsko? Nezabudol tiež na to, že Maďari v Uhorsku stáročia utláčali iné národy, že im bol ľahostajný nielen ich rozvoj, ale aj osud? Kto akou zbraňou bojuje, takou aj zomrie, hovorievali naši predkovia. Rakúsko-Uhorsko 1. svetovú vojnu, ktorú, opakujem ešte raz, vyvolalo a prehralo, čoho výsledkom bol jeho rozpad. Áno, Világi má pravdu v tom, že víťazi, nie porazení vo vojne hrajú následne v geopolitike prvé husle.

Môže nám z ľudského hľadiska byť ľúto Trianonu a jeho dôsledkov. Mne osobne je empaticky ľúto najmä ľudských osudov desaťtisícov rodín, ktorých sa Trianon dotkol (tak, ako mi navždy bude ľúto osudov slovenských rodín z juhu vtedajšieho Československa, ktoré doplatili na Mníchovskú dohodu). Kde je však úprimná empatia Oszkára Világiho k spolužitiu Slovákov a Maďarov na Slovensku? Na otázku, či nepovažuje za problém slová z hymny DAC-u „pochádzame z jednej krvi“, odpovedal chladne a jasne, že tie slová hovoria o maďarskom národe. A vraj keď „hovoríme o ktoromkoľvek národe, aj ostatné sa môžu cítiť nejakým spôsobom vylúčené“. Mrazivé slová muža, ktorý má autoritu a moc.

Tuší vôbec, že v rovnakom duchu „jeden národ, jedna ríša, jeden vodca“ sa vyjadroval aj nacistický vodca Adolf Hitler? Veľmi jasne slová klubovej hymny DAC pred štyrmi rokmi v rozhovore pre Denník N komentoval iný známy Slovák maďarskej národnosti, psychiater Péter Hunčík. Citujem: „Spieva sa tam: máme spoločnú krv. S kým máme spoločnú krv? Chlapci, viete, čo je to spoločná krv? Vy nepoznáte históriu, celý nacizmus bol o tom. Bežný človek necíti v týchto javoch nebezpečenstvo, ale to nebezpečenstvo tam číha...“

Diabol nacionalizmu však číha aj vo Világiho odpovedi, že „tu teraz má futbalový klub DAC päť-šesť maďarských hráčov v áčku a niekoľko stoviek v akadémii“. Niekoľko stoviek maďarských talentovaných futbalistov v akadémii? Haló, pán Világi. Tým myslíte na chlapcov z Gyӧru a ďalších maďarských prihraničných miest a obcí? Chcem veriť, že za „maďarského“ nepovažujete futbalistu z Báču, Veľkého Medera či Štúrova. Pretože ak hej, ste nebezpečnejší oveľa viac, ako to cítite.

Mimochodom, okrem toho z celého rozhovoru číhajú na nezainteresovaného čitateľa aj ďalšie emócie. A síce, že je Oszkár Világi netrpezlivý človek, ktorý nenechá ľudí pracovať, ale chorobne prahne len po okamžitých výsledkoch. Ako inak si vysvetliť, že vo futbalovom klube DAC Dunajská Streda pustil ako majiteľ k vode za 10 rokov 11 trénerov pri A mužstve? Pamätám na jeho slová pri preberaní klubu v roku 2014. Vtedy povedal, že je jeho snom mať klub, kde sa tréneri nestriedajú každý rok, ale pracujú dlhé obdobia. Dodal, že ako v Manchesteri United, páči sa mu, keď je tréner pri mužstve aj 20 rokov. Nuž, teraz po 10 rokoch pôsobenia ako majiteľa DAC-u tie slová o Manchesteri vyzerajú všelijako, len nie premyslene.

Moje postrehy k rozhovoru Oszkára Világiho pre Napunk uzavriem pri politike, ktorej bola venovaná tiež jeho veľká časť. Világi v jednej odpovedi úplne vážne tvrdí, že nebol to on, kto spôsobil rozpad Strany maďarskej koalície, ale že sa, naopak, snažil do poslednej chvíle držať stranu spolu. Odpoveď, akoby vystrihnutá z vysokoškolskej učebnice alibizmu. Ak k tomu dodáva, že ani nevedel, kde mala sídlo jedna z nástupníckych strán SMK, a síce Most-Híd, tomu nemôže veriť ani on sám. O Bélovi Bugárovi nehovoriac.

Alibisticky sa Világi zachoval aj pri úplne sugestívnej otázke redaktora Zoltána Szalaya o štvorročnom období vlády Smeru s Mostom-Híd a SNS, ktoré podľa redaktora „viedlo ku Kuciakovej vražde a k budovaniu ficovského mafiánskeho štátu“. Dané konštatovanie novinára, ktorý sa tu stavia (aké prekvapenie, ide o projekt Denníka N) do polohy majiteľa pravdy, nepoprel, len si pilátovsky umyl ruky tvrdením, že „ten svet existoval už dávno predtým. V tridsaťročných dejinách Slovenska nie sú veľké výkyvy“. To naozaj? Ficov mafiánsky štát tu existoval už dávno predtým? Aj za Mečiara či Dzurindu? Núka sa mi tu parafráza legendárneho výroku z Forresta Gumpa „pre hlupáka každý hlúpy“. Ale radšej ju rozvíjať nebudem...

Oszkár Világi je na Slovensku známy podnikateľ. Na to, aké boli jeho podnikateľské začiatky, či mu v jeho podnikaní pomohli kontakty z politiky z deväťdesiatych rokov a ako ďalej profitoval nielen z politiky, ale aj z (politických) kontaktov v Maďarsku, sa už asi nikto pýtať nebude. Redaktori Napunku určite nie. Oszkár Világi urobil, a stále aj robí vo svojom živote aj veľa dobrého. Pre komunitu Slovákov maďarskej národnosti na juhu Slovenska. Pre futbalový klub v Dunajskej Strede. A najmä pre tisícky ľudí, ktorých priamo, či nepriamo zamestnáva vo svojich spoločnostiach.

Len by bolo treba ubrať tak z navonok zakrývaného nacionalizmu, ako aj z velikášstva. Hovoriť vtedy, keď je presvedčený, že to, čo chce povedať, má svoj kredit a ľudia mu to aj uveria. Pretože inak vychádza aj to určite úprimne mienené porovnanie s Manchesterom United po 10 rokoch skôr na smiech. O niektorých vyjadreniach Oszkára Világiho v rozhovore pre Napunk, napríklad že „svet nie je v prvom rade o financiách“, nehovoriac.