KILEČKAMI POSTAVENÝ MEGAŠKANDÁL

Osobne som presvedčený, že Richard Sulík sa po dlhom – trinásťdielnom „raňajkovom seriáli“ s Mariánom Kočnerom, po korupčnom hlasovaní pri voľbe generálneho prokurátora Čentéša v roku 2011 a po zverejnení Gorily nemal už nikdy dostať do parlamentu. A vonkoncom už nemal pôsobiť ako ústavný činiteľ, ovplyvňujúci verejnú politiku a každodenné životy miliónov občanov. No stalo sa! Daň podivuhodnej hry na tzv. slovenskú demokraciu... Marketingoví kreatívci s volebnými manažérmi dokázali ústami politikov oklamať, ba doslova obalamutiť liberálnu časť voličskej základne, ktorá Sulíkovi ako predsedovi najsilnejšej liberálnej strany v hraniciach Slovenska ten mandát dala. A progresívna prezidentka SR Zuzana Čaputová mu ho následne odobrila. Všetci ústavní činitelia, ktorí prešli voľbami, prisahali na Ústavu Slovenskej republiky. Prisahali, že budú konať v prospech štátnych záujmov Slovenska a jeho občanov. Richard Sulík vstupoval do tejto koalície s povesťou „hrobára vlastnej vlády“, no ciele jeho reparátu nesú od začiatku znaky oveľa vyšších, ba až najvyšších ambícií. Prinášal stále kadejaké podivuhodné kilečká..., až z nich postavil mega: škandál. Nie, nemám na mysli jeho ranč v Austrálii, ktorý bude zrejme jeho bezpečným (lebo vzdialeným) azylom, až o chvíľu v politike skončí... Možno. Naučil sa síce už vhodnejšie obliekať na oficiálne akcie, no v mojich očiach ostal neokrôchaným sedliakom, ktorý na pôdu slovenského parlamentu dotiahol pochybných nemeckých milionárov Geissenovcov v tričku so znamením smrti. A to v čase, keď štát musel riešiť príliv státisícov ukrajinských odídencov a keď sa celá spoločnosť (po strate slobody a demokracie) zaoberala krízovou ekonomickou a sociálnou situáciou s nekontrolovateľným rastom cien a nezastaviteľnou infláciou.

Politická ruská ruleta

Minister hospodárstva Richard Sulík ostal aj po získaní ostrôh a skúseností v mojich očiach stále iba tým povestným „podržbalónikom“, čakajúcim na vhodnú príležitosť. Treba pripomínať, lebo sa o tom málo hovorí, že pri povalení Radičovej pravicovej vlády mu bol komplicom dnešný ministerský kolega Igor Matovič. Ten Matovič, ktorý národu po voľbách v roku 2020 sľúbil, že sa postará o to, aby sa „moja vláda štvorkoalície dostala do učebníc ako najlepšia vláda“! Ten Igor Matovič, ktorý len pred pár dňami verejne vyhlásil: „Keď ma Heger odvolá, bude to vzrúšo. A to mám rád!“ Od počiatku s ním Richard Sulík hrá pred celým Slovenskom politickú ruskú ruletu. Osočovanie, obvinenie, spochybňovanie, verejné urážky. To sú náboje, ktoré Richard Sulík postupne vkladal do bubienka povestného šesťranového koltu tejto vlády „zmeny“. V druhej ruke pritom stále držal ten osudný balónik. Tváril sa spokojne a pokojne, vychádzajúc z jednoduchých počtov, ktoré ho predurčovali za jadro akejkoľvek slovenskej vlády do roku 2030. No Brusel v rámci protiruskej hystérie pritlačil v júni 2022 na prijímanie ďalších a ďalších sankčných balíkov, požadujúc odstrihnutie členských krajín od ruskej energetickej závislosti. A odrazu sa to na lídra SaS a ministra hospodárstva Richard Sulíka začalo podľa médií valiť z každej strany! Poslanec György Gyimesi (OĽaNO) ho v súvislosti so samitom premiérov v Bruseli verejne vyzval, aby odstúpil. Dôvodom majú byť podľa jeho slov preukázateľné rozsiahle ekonomické škody, spojené so sankčným balíkom, prijatým Európskou komisiou. Slovensko mohlo mať vyrokované trojročné prechodné obdobie na dodávky ropy cez ropovod Družba, no po „víťaznom“ návrate Eduarda Hegera mu ostáva odrazu už len 18 mesiacov. Môže to priniesť zrušenie plánovaných investícií pre Slovnaft, môže to vyvolať vyššie ceny či spôsobiť nedostatok motorových palív. Podľa Gyimesiho dokonca ukončenie činnosti rafinérie. „Richard Sulík je lenivý diletant, ktorý nemá na mieste ministra hospodárstva čo robiť. Richard Sulík je ten, ktorý zabezpečil, že Slovnaft po 18 mesiacoch možno skončí,“ útočil Gyimesi. Ministra obvinil, že pre premiéra Hegera (OĽaNO) vraj nepripravil podklady na rokovanie, nepoškodzujúce Slovensko. Za rezort a ekonomiku je zodpovedný minister hospodárstva, nečudo preto, že v parlamente okamžite pristála i žiadosť opozície na jeho odvolanie.

Hegerovo maslo na hlave

Otvorene treba poukázať na to, že ak by Slovenská republika mala na čele vládneho kabinetu vzdelaného a pripraveného politika, nie nepodareného náboženského fanatika (uviazaného ako drevená bábka na Matovičových prstoch), vedel by sa za svoju vlasť postaviť. Minimálne tak ako maďarský premiér Orbán alebo český šéf kabinetu Fiala. Pohár trpezlivosti po obvineniach a výzvach na odstúpenie pretiekol aj Sulíkovi a svoj balónik v júni 2022 vypustil. Na svojho šéfa – teda zase na predsedu vládneho kabinetu – verejne „nabonzoval“ trestný čin. Po tom, čo sa prevalilo energetické ohrozenie Slovenska nečinnosťou Eduarda Hegera v Bruseli. Udanie – to je ten posledný náboj, ktorý Richard Sulík zarovno s vypustením balónika zastrčil do zbrane, ktorou sa chystá potrestať všetkých za ponižovanie, urážky a spochybňovanie jeho geniality. Zaťal sa ako ten Vincko a odmietol sa zúčastňovať na rokovaniach koaličnej rady. Podľa komentátorov a politológov už v tomto prípade nejde iba o obrovský politický škandál, nemajúci vo svetovej politike a diplomacii obdobu. Náplňou tejto „osudovej strely“ je podľa právnikov celkom isto nedbalostný trestný čin marenia úloh verejného činiteľa podľa § 327 Trestného zákonníka. Niekoľkí ďalší to však označujú za vlastizradu. Taká je totiž právna charakteristika pri podozrení Eduarda Hegera ako verejného činiteľa pri správe štátu, pokiaľ bol motiváciou osobný záujem či zahraničný vplyv so snahou zavďačiť sa cudzej mocnosti, medzinárodnému spoločenstvu (protiruskej koalícii) s vedomím, že budú ohrozené záujmy a energetická bezpečnosť Slovenskej republiky. Toto je Hegerovo maslo na hlave a nik mu ho už nikdy neumyje. Sulík vraj premiéra Hegera na riziká a na likvidáciu Slovnaftu upozorňoval vopred. Je jasné, že Richard Sulík si chce zverejnením SMS komunikácie s ministerským predsedom pred samitom v Bruseli kryť chrbát. Robí to premyslene a účelovo zo strachu pred budúcou trestnou zodpovednosťou. Je to pochopiteľné, keďže vie, že v tomto prípade na obvinenie aj odsúdenie za vlastizradu nebudú potrební tejto vláde ani takí obľúbení a osvedčení kajúcnici. Ale na vysvedčení o morálke, zodpovednosti, kompetentnosti či profesionalite Richarda Sulíka to nie je známka zo správania v jeho prospech. Minister hospodárstva mohol a mal konať verejne a principiálne vopred tak, aby Hegera prinútil v Bruseli zablokovať pre Slovensko nevýhodné podmienky. Takto ponesie spoluvinu.

Ruka ruku myje

Odchádzanie, potom návrat a opätovné ignorovanie koaličnej rady spolu s odvolávaním Sulíka v parlamente bolo v júni iba ďalším tancom slovenského politického folklóru, ktorý sa skončí ako vždy – odchodom tanečníkov s hudobníkmi domov. Nie som naivný. Všetci vieme a každý deň to vidíme, ako „ruka ruku myje“. Táto vládna štvorkoalícia je odhodlaná ubrániť sa na barikáde proti celému národu. A tiež pozametať všetky lotroviny a škandály (vrátane tých najnovších v Tipose alebo pri pokračujúcich čistkách a manipuláciách v justícii), len aby sa udržala pri moci a pri kšeftoch ešte zopár mesiacov. Richard Sulík nosil stále nové a ďalšie kilečká, ktorými si chcel vystavať stabilné základy pyramídy svojej moci. Postavil z nich však monštruózny skelet škandálu podobný fakultnej nemocnici na Rázsochách. Či už ho z vlády vyšachujú, alebo svojich „pusipajtášov“ predbehne podaním demisie, nebude to víťazstvom Slovenska. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia sa opäť upla na zbieranie podpisov k vyhláseniu referenda o skrátení funkčného obdobia vlády. Iniciatívu strany Smeru-SD podporil Hlas, SNS, Republika i Kotlebovci, možno sa pridajú odbory či ďalšie subjekty. To by bolo víťazstvo, hoci len veľmi krátke... Všetko márne. Jeden z mojich bývalých šéfov v televíznom spravodajstve s obľubou používal pre odpadkový kôš originálne označenie. Hovorieval: „Daj to do okrúhleho archívu...“

Prezidentka Zuzana Čaputová pri prvom pokuse ignorovala v roku 2021 želanie vyše 600-tisíc občanov Slovenskej republiky. Prečo by nehodila do koša v roku 2022 hoci aj milión podpisov? Veď v Košiciach na Hlavnej ulici 110 má spoľahlivý ústavný kôš. Pardon – „okrúhly archív“...