KISKOVE DOŽINKY

Začiatkom vlaňajšieho roka nás prezident malej a nominant nepodstatnej skupiny národa spod Tatier znechutil výberom ľudí, ktorých pri príležitosti štvrťstoročnice samostatnej Slovenskej republiky vyznamenal. Kiska je, aký je a keďže mu radia diaľkovo ovládaní poradcovia, ocenil niekoľko ozaj vybíjaných protislovenských elementov... Bývalý zväzák prezlečený ešte pred fašiangami za anjela sa zrejme začítal hlbšie do bankového výpisu a pozemkovej knihy než do Biblie. „Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi. Po ovocí ich poznáte.“

Prezidentovo faux pas, resp. bezočivú protinárodnú provokáciu napravilo v roku 2018 vydavateľstvo Mayer media, ktoré na vysokej spoločenskej i kultúrnej úrovni dokázalo už v januári usporiadať dôstojné verejné ocenenie 25 významných slovenských osobností. Takých, ktoré sa o vznik republiky zaslúžili či pričinili.

Z jedného košiara

Aj tohto roku prezident Andrej Kiska (ako hlava – podľa jeho vlastných slov – „mafiánskeho štátu“) nezostal dlžný svojej povesti nič. V prekrásnej koncertnej sále Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute udeľoval a rozdával štátne vyznamenania. Našťastie posledný raz! V troch desiatkach ocenených bolo ťažko hľadať spojivo, nejakú súvislosť, rovnaké hodnoty či spoločné postoje, porovnateľné výsledky práce, vzťah či prínos pre Slovenskú republiku. Priznala to na slávnostnom akte za všetkých vyznamenaných Klára Orgovánová, bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity. Ale to je normálne a hádam to tak bolo vždy. Veď naša vlasť má širokú a pestrú paletu ľudí, dostatok výrazných aj veľkých osobností, na ktoré môžeme byť a mali by sme právom byť hrdí všetci.

V mnohom sa Andrej Kiska s poradcami poučili. Transparentne, ba až precitlivelo deklarovali napríklad rodovú rovnosť. Bilancia muži – ženy bola teda remízová 15 : 15. To isto ocenia v najbližšom vysielaní aj najslávnejšie slovenské klebetnice v Silnej zostave RTVS.

Škoda, že rovnakú mierku neudržal pri výbere osôb z politických košiarov liberálov, socialistov, národniarov. Okrem nespochybniteľných mien tohtoročných ocenených, akými sú vedci Pavel Cheben, Marián Valko, Mária Omastová, Gyula Zalabai, Radoslav Danilák, rádová sestra a misionárska ošetrovateľka Veronika Racková, lekárka Mária Jasenková, spevák a skladateľ Miroslav Žbirka, kontrabasista Roman Patkoló, český herec slovenského pôvodu Josef Abrhám, spisovateľ Dušan Mitana. Zaslúžene sa najvyššej pocty ušlo i športovcom: bývalej tenistke a stále krásnej Daniele Hantuchovej, úžasnej basketbalistke Zuzane Žirkovej a lyžiarke Veronike Velez-Zuzulovej. Tá sa veľmielegantne, nenápadne a v tichosti – bez dnes takého spoločensky a mediálne oceňovaného škandálu – vyhla stretnutiu s daňovým podvodníkom. Štátne vyznamenanie dostáva človek spravidla raz za život. Veronika však uprednostnila v rovnakom čase pobyt na stoličke spolukomentátorky v inom priamom prenose verejnoprávnej televízie. Bola radšej pri fantastickom víťazstve Slovenky Petry Vlhovej v slalome žien vo Flachau. Teda na jednom z viacerých podujatí Svetového pohára a „dajli medajli“ prevzal Veronikin otec. Zatlieskal som obom...

Nehodní laureáti

Nemožno však nespomenúť, že zoznam vyznamenaných i tento rok jasne odráža politickú orientáciu prezidenta. A nemyslím ani tak priamo na tých, ktorí sa doň dostali kvôli tohtoročnému 30. výročiu „nežnej“: archeológ, hudobník, bývalý minister kultúry a protagonista Novembra ‛89 Ladislav Snopko, psychiater a spisovateľ Peter Hunčík, česká advokátka Dagmar Burešová či Havlova protekčná veľvyslankyňa herectva Magdaléna Vášáryová. Skôr mám na mysli vyznamenanie ombudsmanky Jany Dubovcovej, historičky Kataríny Zavackej a spisovateľky Jany Juráňovej.

Štátne vyznamenania nesúce mená skvostných velikánov – pravých diamantov našej histórie ako Pribinov kríž a Rad Ľudovíta Štúra – sa, žiaľ, stávajú lacnou bižutériou... Tak v rukách nehodného štátnika, ako aj v rukách niekoľkých nehodných laureátov. O čom hovorím? O tom, že počas svojich „dožiniek“ si popradský latifundista Kiska neodpustil svoj charakteristický, priam pečatný „gaťafalš“... Z opatrnosti aj piety sa radšej vyhnem glosovať udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania Jánovi Kuciakovi, ktorého dosiaľ nevyšetrená vražda hýbala verejným životom a politikou Slovenska uplynulých desať mesiacov. Absurdné je však vyznamenanie nenávistného, strhaného krikľúňa z námestí Richarda Stankeho, ktorý rozhodne nepatrí ani do prvej dvadsiatky majstrov hereckého umenia. Ale vyznamenať Alexeja Fulmeka, riaditeľa súkromného oligarchického vydavateľstva Petit press, vydávajúceho manipulátorský a jednofarebný politický denník SME, je prisilná káva! Použiť pre toto prezidentovo rozhodnutie slovo „kontroverzný“ je ako teroristu nazvať mierotvornom so semtexom... Lebo denník SME a väčšina jeho redaktorov má od slobody slova ďalej ako Bratislava od New Yorku.

Vallov trucpodnik

S tými „zásluhami“ je to však z pohľadu Kisku jednoduchšie. Koho si bratislavská kaviareň zvolí, toho ovčiačikovia majú. Či už v prípade prezidenta, alebo nového primátora. Žiaľ, čoraz častejšie sa to začína týkať i mlčiacej väčšiny. Aspoň doteraz mlčiacej a nemej, a to práve vďaka presile neobjektívnych a zmanipulovaných médií na Slovensku.

Bratislavská kaviareň s liberálmi sa hotovala, že si pred komunálnymi voľbami dobre vyberú a že veru „ukážu Smerákom, ľavičiarom i národovcom, že už dozrel čas na zmenu“! A zmena nastala. Zvolili si za primátora slovenskej metropoly architekta, politického aktivistu, hudobníka Matúša Valla. Ako prekvapených voličov v hlavnom meste a občanov zvyšku Slovenska informoval týždenník Plus 7 dní: „Niektorí vedia, iní nie, tento 41-ročný Bratislavčan je vnukom jedného z najlepších slovenských básnikov a komunistického ministra kultúry Miroslava Válka. Je bratrancom manželky exministra Jána Počiatka.“

Nie je vám jasné, prečo to spomínam a ako Vallo súvisí s Kiskovými štátnymi vyznamenaniami? Verný rodu, zvyklostiam a praktikám boľševikov siahol nový bratislavský primátor k osvedčeným metódam. Najskôr rezervoval priestor Zrkadlovej siene pre vydavateľstvo Mayer media aj na tohtoročné februárové kultúrno-spoločenské podujatie. No vzápätí, keď sa dozvedel, že opätovne pôjde o predvídateľný reparát po poslednom Kiskovom udeľovaní štátnych vyznamenaní, rozhodnutie zmenil. Na rezervovaný termín 7. február 2019 zvolal do toho istého priestoru Mestské zastupiteľstvo.

Veru, veru, „trucpodnik“ hodný likvidátorov Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988. Nuž, neoboľševici v sakách liberálov dnes vyučujú na Slovensku demokraciu. A diaľkovo ovládaní politici ich za to vyznamenávajú. Tak nám treba! Ráno sa pôjdem opýtať, či sa v januári nezvýšil na Slovensku okrem diaľničných známok aj predaj žltých vestičiek...

Slovenská republika tento rok oslávila už 26. výročie vzniku svojej existencie. Pri tejto príležitosti opätovne ocenil prezident SR Andrej Kiska osobnosti, ktoré bojovali proti vzniku samostatného štátu. Mayer media, ktorá vydáva mesačník Extra plus, ako jediná minulý rok 18. januára 2018 pri príležitosti 25. výročia vzniku SR ocenila osobnosti, ktoré stáli pri vzniku zvrchovaného štátu a pracovali počas samostatnej éry v prospech SR. 25 osobností si prevzalo Cenu Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky z rúk riaditeľky Mayer media Lenky Mayerovej a predsedu výberovej komisie Romana Stopku.