KISKOVE HITPARÁDY

Konanie hlavy štátu dáva možnosť  iniciovať podnet na preskúmanie zneužitia právomocí verejného činiteľa

Foto TASR/Martin Baumann
Dátum 02.01.2018

Keď si Andrej Kiska 15. júna 2014 nasadil v Redute  na svoj anjelský krk masku hlavy štátu, skôr iba tak „papagájsky“ ako úprimne vyhlasoval, že bude „prezidentom všetkých občanov Slovenska“. Mnohí tvrdia, že to odvtedy porušil opakovane už niekoľko krát (myslím skôr, že to nikdy zatiaľ nedodržal). Od svojej inaugurácie za prezidenta Slovenskej republiky sa fakt dopustil už kadečoho, no vari najživšie debaty vyvolávajú jeho (?) rozhodnutia o udeľovaní štátnych vyznamenaní. Buď má okolo seba nespočetný rad poradcov z kategórie duševných maloroľníkov, alebo má vrodený talent provokovať, verejne sa vysmievať všetkým a všetkému, špiniť a pošliapavať symboly i hodnoty väčšiny obyvateľov republiky na čele ktorej stojí. Dovolil som si ho za to kritizovať, keď  politicky a účelovo vyznamenal  1. januára 2016 Michala Handzuša, hoci z našich hokejových reprezentantov z družiny „zlatých chlapcov“ by si štátne vyznamenanie bez akejkoľvek diskusie isto viac zaslúžil viacnásobný medailový kapitán národného tímu Miroslav Šatan, možno i Peter Bondra, Ľubomír Višňovský či Žigmund Pálffy.  O prezidentovej arogancii a nekompetentnosti niet ale väčšieho dôkazu ako tá tohtoročná i novoročná  „hitparáda“, spojená - údajne - s oslavou 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V patričnej úcte mám opernú speváčku Gabrielu Beňačkovú, hereckú legendu Jozefa Kronera i jeho dcéru Zuzanu, tvár Pražskej jari´68 Martu Kubišovú aj speváčku Mariku Gombitovú. Pri všetkej úcte aj k niekoľkým ďalším vyznamenaným osobnostiam a k ich životu, k zásluhám o rozvoj spoločnosti, demokracie, politickej kultúry a za šírenie vzácnych hodnôt, predsa len sa domnievam, že niektorí z tých symbolických päťadvadsiatich tam nepatrili. Ak už tak veľmi chcel, mohol ich vyznamenať inde a inokedy. Najlepšie vari na záhradnej slávnosti  pri  reklamnej prezentácii „tradičného piva“ SINHGA. Veď mená: Fedor Gál, Milan M. Šimečka, Peter Breiner, Iľja Zeljenka, Alta Vášová sú v kontexte s výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako sa vraví „úplne mimo misu“! Ak sa mýlim, pošlite mi prosím jeden jediný článok, jednu jedinú vetu, jedno jediné verejné vyjadrenie, ktorým  sa niekto z tých prvých troch kaviarenských veteránov zaslúžil (alebo aspoň pozitívne vyjadril) k vzniku či k zachovaniu alebo k rozvoju slovenskej štátnosti. Opačných nájdeme nespočetne. A ak by si niekto dal trochu námahy a pozrel si pozorne mená signatárov pod Výzvou za zachovanie spoločného štátu spod levieho chvosta z roku 1992, isto by sa nestačil čudovať.

Viem pochopiť dôvody i súvislosti, prečo pri štvrť storočnici zrodu novej republiky nechcel prezident  vyznamenať nikoho z jej priamych „otcov zakladateľov“.  Ale skutočnosť, že v Kiskovom zozname nebol vôbec nik, kto sa priamo či nepriamo zaslúžil o samostatnú Slovenskú republiku – to je nepochopiteľné. Z internetu som sa dozvedel, že jeho výber  už 2. januára 2018 skritizovalo množstvo ľudí a tiež niekoľkí poslanci z vládneho Smeru-SD. Podľa mňa by ale ústavní činitelia nemali strácať čas písaním impotentných blogov či facebookových statusov. Najmä preto, že toto konanie hlavy štátu dáva možnosť  iniciovať podnet na preskúmanie zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Ozaj pán prezident Kiska – tentoraz som medzi ocenenými nenašiel meno žiadneho športovca. Ak by Vás to zvlášť nejako mrzelo a budete so svojimi našepkávačmi kreatívne tvoriť zoznam tých, ktorým budete odovzdávať štátne vyznamenania na Nový rok 2019, bezplatne poradím. Verní svojmu doterajšiemu prístupu (namiesto mena trojnásobného majstra sveta Petra Sagana)- isto so svojimi diskdžokejmi  - nevyberiete ani  iného z cyklistického pelotónu, ako napríklad:  Milan Dvorščík, Ján Svorada, Milan Jurčo, Peter  Velits,  ale radšej  vytiahnete zo Sorosovho klobúka  meno iného šampióna - Eugena Kordu - ktorý vraj už raz prešiel na bicykli z krčmy do redakcie, údajne aj po piatich pivách!