KISKOVI OLIGARCHOVIA

Koncom roka sa verejnosť dozvedela, že šéf strany Za ľudí Andrej Kiska si na financovanie predvolebnej kampane svojej strany požičal od dvoch oligarchov veľké sumy peňazí. Bola to pre nich neistá investícia – v tom čase síce už strana Za ľudí mala preferencie okolo desať percent, ale zďaleka nebolo isté, či vo voľbách uspeje a dostane zo štátneho rozpočtu sumu, z ktorej bude môcť požičané vrátiť. Čo motivovalo oligarchov požičať mu takmer dva milióny eur a akú protihodnotu za to očakávajú? Niekto si povie: čo je na tom, veď pôžičky sa dávajú a berú. V kapitalizme to je už raz tak: beťárstva, ako je politika, sa nedajú robiť bez veľkých peňazí, a tie majú iba oligarchovia. Lenže je potom strana Za ľudí, ktorá má na bilbordoch nápis „Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok“, naozaj dôveryhodným garantom celkom novej, slušnej politiky, tak ako to o sebe tvrdí? Obzvlášť, ak už v minulosti boli okolo Kiskových finančných transakcií rôzne podozrenia?

Podvodná schéma

Už v roku 2014 všelikto poukazoval na podivné okolnosti spojené s financovaním Kiskovej prezidentskej kampane. Aktivisti Uhlár a Špacír vtedy tvrdili, že Kiska cez svoju firmu KTAG, spolu s bankou VÚB, patriacou talianskej finančnej skupine Intesa Sanpaolo, vytvorili podvodnú schému, cez ktorú mala Kiskova firma nelegálne požičiavať občanom peniaze a vrátené (aj s úrokmi) sa takto preprané cez VÚB mali dostať na účty, z ktorých sa mohla financovať jeho prezidentská kampaň. Mimochodom, banka Intesa Sanpaolo má zaujímavú históriu, keď podľa príbehu jej predchodkyne, banky Ambrosiano, bol dokonca nakrútený mafiánsky film Krstný otec 3. Išlo tam o pranie špinavých peňazí a všetky ďalšie mafiánske praktiky vrátane vrážd. Nakoniec našli šéfa banky obeseného, jeho asistentka v ten istý deň náhodou vypadla z okna a banka, ktorá posielala obrovské sumy do socialistického Poľska na podporu hnutia Solidarita, sa neskôr spojila s ďalšími a premenovala sa na Banca Intesa. Táto istá skupina v roku 2001 za výdatnej pomoci Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša výhodne kúpila slovenskú VÚB a neskôr aj Kiskove pôžičkárske nebankovky.

Vzťahy so sponzormi

Denník Pravda zase v roku 2015 priniesol vyjadrenia Igora Brossmanna, ktorý spolu s Kiskom v roku 2006 založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. „Niekedy v roku 2008 som začal mať intenzívny pocit, že ma Andrej už od prvopočiatku Dobrého anjela klame. A nielen mňa, ale najmä ľudí, ktorí nám nezištne pomáhali,“ uviedol Brossmann a tvrdí, že Kiska do projektu vstúpil preto, aby mu to pomohlo pri ambíciách stať sa prezidentom, ktoré mal údajne už vtedy. „Zrazu som naplno pochopil, že Andrej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu,“ povedal Brossmann pre mesačník Stratégie. Podľa neho všetci tí, ktorí venovali čas a peniaze Anjelovi, v skutočnosti od začiatku financovali Kiskovu politickú kampaň.

Napríklad Nový čas si v októbri v článku o jeho stretnutí s „eseťákmi“ Markom, Paškom, Grundom a Zajacom položil otázku, či išlo len o obyčajné stretnutie, alebo zháňanie sponzorov.

Na financovanie svojho najnovšieho politického projektu, strany Za ľudí, si Kiska koncom roku 2019 požičal 900-tisíc eur od Petra Zálešáka, spolumajiteľa firmy Nay Elektrodom. Mimochodom, ten mal predtým požičať 150-tisíc eur aj Progresívnemu Slovensku a ďalších 30-tisíc eur im daroval. Kiska si okrem toho požičal ďalší milión eur od Pavla Trenku, predstaviteľa developerskej firmy HB Reavis, ktorej pred dvoma rokmi vo Varšave ešte ako prezident poklepával základný kameň budúceho mrakodrapu, a v ktorej pracuje Kiskova dcéra Natália. Na možné nadštandardné vzťahy Kisku s touto firmou upozornilo viacero médií, dokonca aj portál Aktuality.sk, ktorý inak s Kiskom výrazne sympatizuje. Kiska to vtedy obhajoval tak, že išlo o štandardnú propagáciu významnej slovenskej firmy prezidentom, bežný krok, aké politici robia – lenže miliónová pôžička teraz vrhá na vec trochu iné svetlo. Mimochodom, milión eur – to je práve suma, ktorá by stačila Kiskovi na zaplatenie toho, čo vo funkcii prezidenta súkromne prelietal na štátnom lietadle z Bratislavy do Popradu a späť...

Zo zištných dôvodov

„Strana Za ľudí ako nová strana ešte nemá žiaden majetok, preto si nemohla zobrať žiaden klasický bankový úver, lebo sa nemá čím zaručiť,“ vysvetľuje Kiska. Tvrdí, že majiteľ HB Reavis Ivan Chrenko (podľa magazínu Forbes najbohatší Slovák s majetkom vo výške cca 1,39 miliardy eur) je jeho priateľ a podobne aj Zálešák má byť jeho starým obchodným partnerom ešte z čias, keď Kiska prevádzkoval svoj pôžičkový (niekto tvrdí, že úžernícky) biznis. A ďalej hovorí, že v zmluvách o pôžičkách vraj sú ustanovenia, kde požičiavajúci vyhlasuje, že nijako nebude zasahovať do rozhodovania strany, ktorej peniaze požičiava. Je nesmierne upokojujúce pre nás občanov vedieť, že na rozdiel od iných, vydierateľných politikov, v prípade Kisku sme chránení pred týmto druhom korupcie správne postavenou zmluvou. Na rozdiel od iných, Kiska bude na základe ustanovení zmluvy absolútne nezávislý. A stačilo pritom tak málo – jeden odsek...

Koľkých oligarchov vlastne má bývalý pán prezident v role svojich sponzorov, alebo aspoň „dobrých podnikateľských priateľov“? Okrem uvedených má veľmi dobré vzťahy napríklad s majiteľmi IT firmy Eset, pričom všelikto špekuluje o ich možnej finančnej podpore Kisku. Napríklad Nový čas si v októbri v článku o jeho stretnutí s „eseťákmi“ Markom, Paškom, Grundom a Zajacom položil otázku, či išlo len o obyčajné stretnutie, alebo zháňanie sponzorov. Prinajmenšom Anton Zajac verejne oznámil, že ak bude záujem, peniaze Kiskovi poskytne, podobne ako v minulosti podporoval aj Zuzanu Čaputovú, Progresívne Slovensko aj Miroslava Beblavého. A aj on odmieta, že by to robil zo zištných dôvodov: „Nechcem za to žiadne protislužby, žiadne kontrakty.“ Teda môžeme byť úplne pokojní, finančné pozadie neformálneho lídra „demokratickej opozície“ je presne také nepoškvrnené, v aké sme dúfali. Alebo nie?