KOALIČNÝ PAT

Keď si porovnáte prieskum verejnej mienky z leta 2021 s tým aktuálnym, z leta 2022, zistíte, že napriek ročnému odstupu je medzi nimi iba malý rozdiel. Okrem cca päťpercentného nárastu strany Smer-SD sú na tom ostatné strany takmer rovnako: rozdiely oscilujú v rozpätí dvoch-troch percent. Do volieb začiatkom roka 2024 je to už iba čosi vyše roka a pol – a to zvádza k úvahám, aké by tie najbližšie parlamentné voľby mohli byť. Najmä, ak je každému jasné, že v nich pôjde naozaj o veľa; mnohí chytajú závrat už pri predstave, že by po vláde národnej katastrofy prišlo aj na ďalšie štyri roky čosi podobné.

Samozrejme, prvá otázka je, či k férovej volebnej súťaži vôbec príde. Ak si odmyslíme kreativitu pri zratúvaní hlasov, stále tu totiž je aj možnosť, že dnešná vládna junta by sa mohla pokúsiť svoj liberálnofašistický boj za totálne ovládnutie štátu dotiahnuť do dokonalosti, a že by sociálnodemokratickú a vlasteneckú opozíciu jednoducho zakázala pod zámienkou, že sú to zločinci. Ľudia by iste protestovali, ale to by o pár dní opadlo, veď s tým má západná „demokracia“ bohaté skúsenosti. Isteže, tí voliči by sa nestratili a prešli by k iným opozičným stranám, ale tie by už nemali šancu vyhrať voľby, a tak by vládu zrejme opäť skladali globalisti. Skúsme však predpokladať, že voľby budú štandardné, a že softvér na rátanie hlasov od známej firmy bude pracovať férovo. Ako by to za týchto okolností mohlo dopadnúť?

Vymývanie mozgov

V súčasnosti sú sily oboch táborov ako-tak vyrovnané, bol by to povolebný pat. Sú tu však dve základné protichodné tendencie, ktoré môžu rovnováhu zmeniť. Prvú poznáme aj z minulosti: je to vplyv mainstreamových médií, ktoré s použitím rôznych viac či menej rafinovaných techník pred voľbami zvyčajne spracujú verejnú mienku tak, aby čo možno najviac pomohli „tým správnym“ silám. Pamätáme si to sklamanie z viacerých volieb z minulosti: tieto technológie zvyknú vyrobiť vždy niekoľko percent v prospech globalistov v porovnaní s obdobím pár mesiacov pred voľbami. Tentoraz tu máme vojnu na Ukrajine, spojenú s bezprecedentne rozdúchavanou vlnou rusofóbie a fanatického ukroatlantizmu. To sú možné vplyvy, ktoré hovoria v prospech globalistických síl.

Stále tu je aj možnosť, že dnešná vládna junta by sa mohla pokúsiť svoj liberálnofašistický boj za totálne ovládnutie štátu dotiahnuť do dokonalosti, a že by sociálnodemokratickú a vlasteneckú opozíciu jednoducho zakázala pod zámienkou, že sú to zločinci.

Ale je tu aj opačná tendencia. Zhoršujúca sa situácia bežných ľudí, zdražovanie a až príliš očividné snahy o oklieštenie demokratických práv a slobôd, ktoré mnohých občanov naozaj naštvali a zradikalizovali. A nezabúdajme ani na koronateror, ktorý ľudia do značnej miery stotožňujú s aroganciou vládnej junty a jej západných tútorov. Sú tu náznaky, že kovidové a očkovacie šialenstvo by na jeseň mohlo opäť začať zúriť v plnej paráde – nehovoriac už o úplne novom hite, opičej hystérii. Ktorá z týchto dvoch tendencií preklopí doteraz relatívne stabilné voličské preferencie na svoju stranu? Prevládne propagandistické vymývanie mozgov, alebo pohľad občanov do vlastnej peňaženky s čoraz plytším dnom?

Chudoby pribúda

Bič plieska na konci, hovorí stará múdrosť – a tá chvíľa je teraz, uprostred leta 2022, ešte veľmi vzdialená. Dnes nikto nevie, aký bude celkový dôsledok aktuálneho politického diania vo svete na životnú úroveň a volebné preferencie Slovákov.

V júni si dali odborári OZ KOVO urobiť veľký prieskum životnej úrovne občanov. Zistili to, čo vlastne všetci vieme: že stredná trieda mizne a chudoby pribúda. Už aj teraz veľká časť ľudí prežíva len tak-tak od výplaty k výplate, od dôchodku k dôchodku. Čo však bude, keď pre nárast cien energií všetko rapídne zdražie a za kúrenie budeme platiť násobne vyššie sumy? Čo bude so starenkou, ktorá žije celý život sama v svojom domčeku a doteraz horko-ťažko naškriabala každý mesiac na lieky a kúrenie? V nedávnej televíznej debate na túto otázku zástupca vládnej koalície celkom vážne odpovedal, že nech sa odsťahuje, lebo takto je jej existencia nerentabilná...

Dokážu ľudí presvedčiť tí, ktorí im pred dvomi rokmi sľubovali lepšie časy, a vzápätí sa im vysmiali do očí a preukázali nevídanú dávku asociálnosti, neempatickosti a chrapúnstva, že inflácia a zdražovanie nie sú spôsobom, ako v kapitalizme panstvo ľudu priťahuje opraty – ako by si azda niekto myslel –, ale prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou života? Ktovie, možno im to ľudia opäť zhltnú... Ale môže to byť aj naopak. História nás učí, že ak ľudia schudobnejú pod určitú hranicu, už niet spôsobu, ako ich uchlácholiť.

Plagiátori, špekulanti a babráci

A čo robí vláda, čeliac realite uvedených trendov? Lídri koaličných strán OĽaNO a SaS sa nevedia zhodnúť ani na základných veciach, ako situáciu riešiť. Priam do očí bije, že starosti bežných ľudí sú vládnej partičke plagiátorov, špekulantov, mafiánov a babrákov ukradnuté. A tak je možné aj to, že osud tejto koalície bude podobný skôr pádu zo siedmeho poschodia, hoci ešte si hovoria „už sme na druhom a zatiaľ je to úplná pohodička“.

Napriek všetkému, keď sa na to pozrieme realisticky, zrejme vo volebných preferenciách nenastanú príliš dramatické posuny. Národ je už príliš polarizovaný, veľká časť ľudí bude voliť „tých svojich“, nech sa deje čokoľvek. A preto o výsledku volieb zrejme opäť rozhodnú prelietavé strany populistického stredu. Zo strán, ktoré asi budú v budúcom parlamente, sú tu len dvaja kandidáti, použiteľní obomi tábormi: Hlas-SD a Sme rodina. Globalisti dúfajú vo vznik euroatlantickej koalície, ktorej základ by tvorili Hlas a SaS – v uplynulých mesiacoch si nie náhodou tak často spolu hrkútali v rôznych diskusných reláciách práve predstavitelia Hlasu a SaS.

Druhá strana zase stále živí nádej, že by koalíciu vytvorili oba silné socdem subjekty, ktoré by však zrejme potrebovali do partie ešte niekoho ďalšieho. A keďže Hlas deklaruje, že Republiku ako partnera nechce, tak tu by prichádzal do úvahy druhý spomínaný prebehlík: Sme rodina. Ale ako to bude naozaj, na to si ešte budeme musieť počkať...