KONIEC STUDENEJ VOJNY

Americký prezident čelí obrovskej vlne kritiky a bezprecedentnému tlaku zo strany protitrumpovských elít

Foto TASR/AP
Dátum 29.07.2018

Šestnásty júl 2018, dlhoočakávaný dátum nielen pre Rusko a USA, ale aj pre celý svet. Stretnutie dvoch reprezentantov najsilnejších veľmocí Vladimira Putina a Donalda Trumpa bolo minimálne také dôležité, ak nie viac, ako stretnutie Ronalda Reagana s Michailom Gorbačovom v októbri 1986 v islandskom Reykjavíku. Svet si v tom čase veľmi veľa sľuboval od tej schôdzky. Dvaja mocní lídri vtedy viedli rozhovory predovšetkým o znižovaní jadrových hlavíc, úplnej likvidácii rakiet stredného doletu a vyradení balistických rakiet v priebehu desiatich rokov. Ronald Reagan sa prejavoval ako veľmi tvrdý a nekompromisný vyjednávač, ktorému Michail Gorbačov nestačil, napríklad aj pri rozhovore súvisiacom s obmedzením konvenčných síl Varšavskej zmluvy v Európe.

Gorbačov – majster ústupkov

Počas toho samitu sa hovorilo o ozajstnom reštarte vzájomných vzťahov. Dnes, s odstupom viac ako tridsiatich rokov sa potvrdzuje, že nešlo o skutočnú dohodu gentlemanov. Michail Gorbačov sa prejavil ako majster ústupkov a slabý hráč na geopolitickej šachovnici minimálne v tom, že sa nechal oklamať v súvislosti s Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou. Tento fakt potvrdzuje Memorandum Paula H. Nitzeho adresované prezidentovi USA Georgeovi Bushovi zo 6. februára 1990 o priebehu fóra o Nemecku, ktoré sa aj za účasti vrcholných predstaviteľov Varšavskej zmluvy konalo v Berlíne. Toto memorandum okrem iného obsahuje aj nasledovný bod: „Bude potrebná dohoda medzi NATO a Varšavskou zmluvou, ktorú by zastrešoval Helsinský proces. V takejto dohode by boli obsiahnuté symetrické ústupky z obidvoch strán, súčasťou toho by malo byť stiahnutie vojsk Východu aj Západu zo zjednoteného Nemecka. Ak sa rozpustí Varšavská zmluva, malo by sa rozpustiť aj NATO.“ Dodržanie dohody aj po tridsiatich rokoch ostalo jednostranné. Gorbačov slovo o zrušení Varšavskej zmluvy dodržal, ale NATO naďalej funguje s čoraz rozpínajúcejšou sa agresiou obkľučujúc Ruskú federáciu. Michail Gorbačov v rokoch 1989 – 1991 údajne dúfal, že nie právne dokumenty, ale atmosféra dôvery, „čestných“ záväzkov a perspektíva trvalého mieru v Európe prispejú k neexpanzívnej politike NATO. Severoatlantická aliancia si za celé obdobie od skončenia studenej vojny podmanila takmer celú Európu s jediným cieľom: prísť až k hraniciam Ruska. Gorbačov kolosálne zlyhal. Ronald Reagan a USA sa zachovali tradične – „USA ist first“. Moskva sa napriek americkému podrazu snažila niekoľkokrát dohodnúť sa na definitívnom stanovení hraníc NATO. Márne!

Dôstojný rival

Tak ako v roku 1986 svet upieral zraky na Reykjavík, tak dnes na Helsinki s tým, že Vladimir Putin na rozdiel od Gorbačova pracuje v prospech ruského národa a v politike pláva ako ryba vo vode. Donald Trump sa na politickej šachovnici pohybuje ako slon v porceláne, ale aj v prezidentskom kresle si naďalej zachováva svoj vycibrený podnikateľský čuch a zúročuje skúsenosti z ekonomických rokovaní. Tieto atribúty dávali dobrý predpoklad na to, že stretnutie dvoch rivalov môže priniesť ovocie zachovávajúce stabilitu a mier vo svete. Rozhovor hláv štátov s úzkym okruhom spolupracovníkov trval dve hodiny, po ňom nasledovalo osobné stretnutie prezidentov medzi štyrmi očami. Putin navrhol Trumpovi „prebrať bilaterálne vzťahy aj viaceré problémy sveta, ktorých je momentálne viac ako dosť“. Aj prezident USA plánoval diskutovať o celom rade tém: od obchodu po vojenské otázky, od atómových zbraní až po vzťahy s Čínou.

Americký líder na prosbu novinárov zhodnotil dialóg ako „výborný začiatok dlhého procesu“. Rozhovor s Putinom označil za priamy, otvorený a produktívny. Rokovanie považuje za mimoriadne konštruktívne a prezidenti sa dohodli, že sa budú stretávať častejšie. Moskva a Washington budú okrem iného naďalej spolupracovať na úrovni tajných služieb v oblasti boja proti terorizmu. Donald Trump považuje Vladimira Putina za dôstojného rivala, čo je kompliment. Americký prezident zdôraznil, že týmto stretnutím sa vzťahy Ruska a USA začínajú meniť. To, v akom neveľmi dobrom stave teraz sú, je podľa jeho slov chyba oboch strán. Putin na tlačovej konferencii priznal, že Trump si získal sympatie obyvateľov Ruska už počas predvolebnej kampane, a to najmä slovami o nevyhnutnosti zlepšenia vzájomných rusko-amerických vzťahov. Na rokovací stôl sa dostala aj otázka protiruských sankcií, ale obe hlavy štátov ju hlbšie neposudzovali. Rozprávali sa o nich v kontexte obchodného záujmu o normalizáciu hospodárskych vzťahov. Ruský prezident porovnal podiel EÚ a USA na ruskom trhu. Sankciami trpí najmä EÚ: vzájomný obchod Ruska a USA totiž nikdy nedosahoval také objemy ako medzi Ruskom a EÚ, bol približne 10-násobne menší. Putin povedal, že je to výsledok politiky presadzovania sankcií z americkej strany a bolo by potrebné sa nad týmto problémom zamyslieť.

Prezidenti sa dohodli na potrebe vytvoriť štruktúru alebo výbor, ktorého členmi by boli biznismeni z oboch krajín, s cieľom zlepšiť vzájomné vzťahy v ekonomickej oblasti, riešenie tejto situácie však musí prijať politická garnitúra oboch krajín.

Prvý dôležitý krok

Podľa Vladimira Putina síce na stretnutí nevyriešili množstvo otázok, ale urobili prvý dôležitý krok. Zaoberali sa aj obvineniami Moskvy z ovplyvňovania amerických prezidentských volieb, ktoré ruský prezident kategoricky odmieta. Okrem toho diskutovali o tlaku na Irán v súvislosti s jeho jadrovým programom, o situácii v Sýrii, medzinárodnom terorizme aj zastavení šírenia atómových zbraní. Konštatoval, že studená vojna sa už skončila a že Rusko a USA musia riešiť problémy spoločne. Doplnil, že s Trumpom sa dohodli aj na zabezpečení izraelskej hranice so Sýriou, a to v súlade s dohodou z roku 1974. Neúspešný pokus o štátny prevrat v Sýrii bol totiž od samého začiatku spojenou nádobou s Majdanom na Ukrajine. Ruský líder využil príležitosť a apeloval na Trumpa, aby intenzívnejšie nástojil na dodržiavaní minských dohôd Kyjevom. To by prispelo ku skončeniu dlhotrvajúceho konfliktu na juhovýchode Ukrajiny.

Krym je ruský

A práve v tejto súvislosti azda najväčšie napätie prežíval Petro Porošenko so svojimi kumpánmi a sorosovská verchuška z Washingtonu. Výsledok stretnutia Porošenka a jeho juntu iste nenadchol, pretože pre Putina a Trumpa sa Ukrajina stala okrajovou záležitosťou. Navyše obaja prezidenti si zachovali rovnaký postoj v súvislosti s Krymom. Trump síce navrátenie Krymu do rúk Ruskej federácie priamo neuznal, ale skonštatoval, že obe hlavy štátov v tejto záležitosti nezmenia svoje stanoviská. Vladimir Putin len zopakoval jednoznačné stanovisko, že o pripojení polostrova k Ruskej federácii rozhodlo referendum v súlade s medzinárodnými princípmi OSN a Rusko sa k tejto téme už nemieni vracať. V krymskom referende v roku 2014 sa až 96-percent obyvateľov vyjadrilo, že si želá opätovné pripojenie k Ruskej federácii. Voľu krymského ľudu doteraz nerešpektujú USA a štáty EÚ. Naopak, Krym uznalo 18 krajín a pri hlasovaní o právne nezáväznej rezolúcii sa 54 štátov zdržalo spolu so štátmi združujúcimi sa v BRICS-e (Čína, India, Brazília a Južná Afrika). V otázke Krymu sa Trump po stretnutí s Putinom zrejme obával zopakovať svoje stanovisko zo začiatku júla, že ak obyvatelia Krymu rozprávajú po rusky, tak je úplne logické, že patrí Rusku. Keby naďalej trval na svojom stanovisku, jeho návrat do USA by bol ešte ťažší a iste by mu boli mainstreamové médiá a predstavitelia protiruského tábora sekli ešte viac po krížoch. Demokrati kráčajúc ruka v ruke s piatou kolónou v republikánskej strane totiž hlásajú spoločný názor, že Trump na stretnutí v Helsinkách nereprezentoval tie správne elity. Americký prezident zožal ostrú kritiku a hysterické vášne za priateľský dialóg s Vladimirom Putinom a viac ako zmena washingtonskej rétoriky na adresu Moskvy sa dá očakávať ešte tvrdšia kritika a útoky na Donalda Trumpa. Americké tajné služby navyše musia šalieť z Trumpovej poznámky: „Mám veľkú dôveru k predstaviteľom americkej rozviedky, no poviem vám, že Putin bol dnes veľmi presvedčivý vo svojich argumentoch.“ Tým dal Donald Trump jasný signál členom americkej tajnej služby o svojich pochybnostiach v ich dôveryhodnosť. Podľa ruského politológa Dmitrija Orlova bude musieť americký prezident v najbližších dňoch čeliť obrovskej vlne kritiky a bezprecedentnému tlaku zo strany protitrumpovských zoskupení. CNN s odvolaním sa na svoje skryté zdroje uviedla, že Trumpovu tlmočníčku Marinu Grossovú po návrate do Spojených štátov vypočuje špeciálna komisia, členovia protitrumpovskej opozície potrebujú totiž podrobiť Trumpa prísnej kontrole a kritike.

Pozvanie do Bieleho domu

V USA sa evidentne zvyšuje napätie a americká spoločnosť sa čoraz väčšmi polarizuje, čo môže mať na krajinu veľmi nebezpečné dôsledky. Protitrumpovské a protiruské elity sa týmito krokmi absolútne demaskovali, pretože im nejde o zabezpečenie mierovej stability vo svete, ale o neustále napätie a hrozbu vojenského konfliktu. Tohto sa zrejme obáva aj samotný Vladimir Putin. Samit síce považuje za úspešný, vyjadruje však isté obavy v súvislosti s nemenovanými vplyvmi USA, snažiacimi sa zamedziť akémukoľvek zlepšeniu vzťahov obzvlášť na spolupráci v Sýrii či ohľadne kontroly zbraní. Obaja lídri sa však zhodujú, že stretnutie malo zmysel a je potrebné spoluprácu prehlbovať, čoho dôkazom môže byť aj fakt, že Donald Trump pozval Vladimira Putina na jeseň do Bieleho domu. Po samite Putin – Trump v Helsinkách zrejme nik nemá pochybnosti o tom, že geopolitická situácia nabrala 16. júla 2018 iný smer, ako by si želala elita.