KONTROVERZNÁ PILULKA

Užívanie hormonálnej antikoncepcie z roka na rok klesá

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 27.06.2017

Pomáha pri liečbe akné, upravuje menštruačný cyklus a hlavne – bráni neželanému otehotneniu. Napriek tomu, že má mnoho zástancov v radoch lekárov, jej popularita medzi ženami stále klesá. Neklesajú však nežiaduce účinky a riziká, ktoré sa ani po šesťdesiatich rokoch od uvedenia prvej antikoncepčnej tabletky na trh nepodarilo do uspokojivej miery odstrániť. Odborná i laická verejnosť je tak i naďalej rozdelená na dva tábory – jedni poukazujú na svetlé stránky piluliek brániacich otehotneniu, iní syntetické hormóny tvrdošijne odmietajú a prinášajú stále nové dôkazy o ich devastačných vplyvoch na ženský organizmus. Kde sa teda nachádza pravda a v koho záujme je dopovať ženy v produktívnom veku chémiou?

Objav storočia?

Zrod antikoncepčnej tabletky možno datovať do roku 1956. Práve vtedy Američan Gregory Pincus prednášal na vedeckej konferencii v Tokiu o účinku žltého telieska vo vaječníku na rozmnožovanie králikov. Nápad na útlm ovulácie vaječníkovým steroidným hormónom sa však nezrodil v Amerike, ale vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Začiatkom 20. storočia začal profesor fyziológie Ludwig Haberland v spolupráci s viedenským gynekológom Otfriedom Ottom Fellnerom podávať myšiam extrakt z vaječníkov s cieľom znižovania ich plodnosti. V roku 1931 profesor Haberland oficiálne predstavil prvý preparát na znižovanie plodnosti – Infecundin. V tridsiatych rokoch 20. storočia však bola technológia farmaceutického priemyslu v plienkach a priemyselná výroba pre širšie využitie nemysliteľná. Na výrobu dvanástich miligramov estradiolu bolo totiž potrebných až 80-tisíc prasacích vaječníkov. Súbežne s Haberlandovým výskumom prebiehal aj výskum progesterónu. Útlm ovulácie týmto hormónom patril medzi veľké objavy minulého storočia. Historický zlom nastal objavením možnosti získavať substancie podobné vaječníkovým steroidom z rastlinných zdrojov. Objavitelia inšpirovaní mexickými Indiánmi vychádzali z poznatkov zelenej medicíny. Na zníženie plodnosti mali slúžiť extrakty lianovitej rastliny Cabeza de negro. To viedlo profesora Markera k získaniu suroviny na výrobu progesterónu z koreňov ľaliovitej rastliny Trillium. Prvá antikoncepčná tabletka vďaka tomu uzrela svetlo sveta v roku 1960. Išlo o prvú metódu brániacu počatiu, ktorej spoľahlivosť dosiahla v období zrodu až 98 percent.

Umelá prirodzenosť

Prednedávnom ma zaujal na www.sme.sk blog doktora Jozefa Záhumenského, ktorý hormonálnu antikoncepciu hájil spôsobom, s akým som sa doteraz nestretla. Tvrdil, že prirodzený stav ženy je tehotenstvo a hormonálna antikoncepcia presne tento „pocit“ telu umelo navodzuje. Menštruačné krvácanie nazval neprirodzenou vecou, zlyhaním oplodnenia a prejavom choroby. Následkom toho, že žena nie je stále tehotná, je podľa neho vysoký výskyt rakoviny prsníka, krčka maternice či vaječníkov, ale i vaječníkových cýst a endometriózy. Opísal fungovanie antikoncepčných piluliek, ktoré ženskému telu navodia pocit tehotenstva, čím zabránia dozrievaniu vajíčka, jeho uvoľneniu, a teda i oplodneniu. Tehotenský hormonálny stav je pre ženu podľa neho mimoriadne priaznivý, pretože hladiny hormónov sú vyrovnané. To je údajne prirodzenejšie než opakovaný hormonálny nepokoj – cyklické výkyvy a menštruácia. „Je dokázané, že užívateľky hormonálnej antikoncepcie majú až o 50 percent nižší výskyt rakoviny maternice a vaječníkov. Na prsník nebol dokázaný pozitívny efekt, prsník jednoznačne chráni dojčenie. Antikoncepcia znižuje riziká aj iných ochorení, hlavne endometriózy, vaječníkových cýst, metabolický syndróm a podobne,“ uvádza vo svojom príspevku.

Od lability k trombóze

Pozrime sa však na reálne riziká vyplývajúce z užívania hormonálnej antikoncepcie. V porovnaní s minulosťou je ich podiel omnoho prijateľnejší, no nie zanedbateľný. Medzi tie menej závažné patria nevoľnosť, bolesť hlavy, napätie či bolesť v prsníkoch, bolesti krížov, výtok alebo mierne krvácanie počas cyklu. Častá je i emočná labilita alebo výkyvy nálad v dôsledku vzostupu stresového hormónu. Mnoho žien sa stretáva i s poklesom libida a nárastom hmotnosti v dôsledku zadržiavania vody v tele.

Práve riziko srdcovocievnych ochorení je dôvodom, prečo majú kardiológovia, internisti či endokrinológovia často k antikoncepcii skeptický postoj.

Medzi závažnejšie nežiaduce účinky patrí mierne zvýšenie krvného tlaku, pričom riziko stúpa u žien s hypertenziou, cukrovkou, vysokým cholesterolom a u silných fajčiarok. Práve riziko srdcovocievnych ochorení je dôvodom, prečo majú kardiológovia, internisti či endokrinológovia často k antikoncepcii skeptický postoj. K zriedkavým, no najvážnejším komplikáciám patrí žilová trombóza, pri ktorej prichádza k vzniku krvnej zrazeniny. Tá môže upchať cievu a vyvolať smrteľné následky. Žena však antikoncepciou neohrozuje len samu seba. Farmaceut Jens Bielenberg publikoval rozsiahlu štúdiu o vplyve hormonálnej antikoncepcie na zdravie dieťaťa. Vysadiť by ju mali ženy už rok pred plánovaným otehotnením. V opačnom prípade hrozia poruchy maternicového tkaniva a placenty, zvyšujúce riziko potratu. U detí splodených v priebehu pol roka po vysadení orálnej antikoncepcie sa podľa Bielenberga oveľa častejšie vyskytujú vrodené poruchy. Sú hyperaktívne, trpia poruchami čítania a písania. Okrem nedostatočnej výživy a príliš veľkého príjmu jednoduchých cukrov za to môže aj umelo upravený menštruačný cyklus matky a regulácia nechceného tehotenstva.

Menej tabletiek, menej interrupcií

Ako je to teda s pozitívami a negatívami hormonálnej antikoncepcie? Dokáže zdravý rozum prijať bizarný paradox, že syntetické hormóny vlastne vedú k prirodzenosti, zvlášť ak sa minimálne jeden z nežiaducich účinkov prejaví takmer u každej ženy? Na Slovensku sme našťastie svedkami pozitívneho trendu – ženy hormonálnu antikoncepciu prestávajú užívať. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií od roku 2010 do roku 2015 upustilo od hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie vyše stotisíc žien. Ich počet sa tak znížil o tretinu.

Jedným z najsilnejších argumentov zástancov umelých hormónov je predchádzanie antikoncepciou potratom. Pozoruhodným údajom posledných rokov je však fakt, že klesol i počet interrupcií, čo sa v doterajšej histórii nikdy nestalo. Pokles interrupcií pri poklese užívania antikoncepcie je jav, ktorý nedokážu vysvetliť ani odborníci. Domnievajú sa však, že súvisí so zmenami sexuálneho správania mladých ľudí. Obstojí tak ešte stále argument o predchádzaní potratom, alebo sa opäť raz ocitáme v osídlach farmaceutickej loby, ktorá zdravie človeka ukladá na posledné miesto svojho „hodnotového“ rebríčka?