KORČOK JE MIMORIADNE NEBEZPEČNÝ

Nedávna história sa opakuje. V prezidentských voľbách znova kandiduje Štefan Harabin, ale aj Marian Kotleba. Obaja ako národno-vlasteneckí kandidáti. A aby ich nebolo málo, tak svoju kandidatúru oznámil predseda SNS Andrej Danko, ktorý nevedno, čo vlastne chce. Poškuľuje nielen po Prezidentskom paláci, ale aj po stoličke predsedu NR SR a láka ho dokonca aj funkcia europoslanca. Toľké politické vyhliadky však zrejme pochová jeho dopravná nehoda. Slovenský Trump (Štefan Harabin), ako ho označovali počas minulej volebnej kampane, prehral svoj boj aj pričinením Kotlebu, no príčiny treba hľadať i vo vlastných radoch. Jeho kampaň bola vedená absolútne neprofesionálne, miestami až diletantsky s podcenením mediálnej politiky. Egá národných kandidátov tak pomohli posadiť do Grasalkovičovho paláca protinárodnú treťosektorovú aktivistku, ktorá nerozumie vlastnému národu. Dnes tu máme ešte horší scenár.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka magazínu Extra plus: Korčok svojou účasťou ako vraj obyčajný občan na nenávistných protestoch opozície súhlasí s postojom demonštrantov, kričiacich Dosť bolo Fica! Tým len potvrdzuje, že prahne po pomste. A možno predpokladať, že by nemal problém - presne tak ako Čaputová - súhlasiť z pozície prezidenta s posielaním ľudí do basy.​

Slovenský Trump (Štefan Harabin), ako ho označovali počas minulej volebnej kampane, prehral svoj boj aj pričinením Kotlebu, no príčiny treba hľadať i vo vlastných radoch. Jeho kampaň bola vedená absolútne neprofesionálne, miestami až diletantsky s podcenením mediálnej politiky. Egá národných kandidátov tak pomohli posadiť do Grasalkovičovho paláca protinárodnú treťosektorovú aktivistku, ktorá nerozumie vlastnému národu. Dnes tu máme ešte horší scenár.

Čaputovej majitelia už pochopili, že hoci bola poslušná, na funkciu hlavy štátu jednoducho nemala. A tak si našli „Krasoňa“, ktorý sa na oficiálnej fotografii tvári ako pekné neviniatko v mokasínkach bez ponožiek a okuliariky mu dodávajú punc intelektuála so šedivými vlasmi. Veď v ČR tiež stavili na podobného proamerického kandidáta. Pravda však je, že Ivan „Krasoň“ Korčok je podstatne sofistikovanejší a pre Slovensko nebezpečnejší ako Čaputová. Takmer jednotnej opozícii neprekáža fakt, že počas svojej diplomatickej kariéry slúžil Mečiarovi, Dzurindovi i Ficovi. Svoje hriechy zrejme vymazal, keď oddane pomáhal liberálom a progresívcom v súzvuku s prezidentkou Čaputovou, veď nakoniec americká zástava ich vždy spojí. Varovaním pre spoločnosť by mala byť jeho falošnosť súvisiaca s prebiehajúcimi protestami.

Tvári sa, že s nimi nič nemá, veď on tam pod tribúnou vraj stojí len ako občan. A to komu chce nahovoriť? Protesty zvolávajú pre neho a budú sa ťahať počas celej prezidentskej kampane, pretože opozícia má dostatok peňazí aj podporu mimovládok i médií, na rozdiel od súčasnej vládnej koalície. Zastaviť by ich mohlo vyhlásenie strany Smer-SSD, že ÚŠP ponechá, prijme demisiu Lipšica a do funkcie špeciálneho prokurátora posadí Štefana Harabina. A hra by sa zásadným spôsobom zmenila. (To sa však, samozrejme, nestane).

Ale ľahko sa môže stať, že pri tejto roztrieštenosti národných, kresťanských i sociálnych síl zostane v Prezidentskom paláci nasťahovaná americká kamarila, len vymenia figúrku. Treba si na rovinu povedať, že jediným kandidátom, ktorý dokáže poraziť Korčoka, je Peter Pellegrini. Ak vyhrá Korčok, tak do pár mesiacov zažije Slovensko majdan, rozloženie koalície v NR SR, následne predčasné voľby a opätovné zatváranie nepohodlných politikov, ktorí nejdú v súlade s progresívno-liberálnou agendou. Korčok nie je sedliak Kiska či „aristokratka“ z pezinskej skládky. Korčok je mimoriadne nebezpečný. Korčok svojou účasťou ako vraj obyčajný občan na nenávistných protestoch opozície súhlasí s postojom demonštrantov, kričiacich Dosť bolo Fica! Tým len potvrdzuje, že prahne po pomste. A možno predpokladať, že by nemal problém - presne tak ako Čaputová - súhlasiť z pozície prezidenta s posielaním ľudí do basy. Otvorene hovorí, že bude pracovať proti vláde, ktorú si v demokratických voľbách vybrali Slováci.

Preto sa prestaňme báť a večne ustupovať progresívno-liberálnej mafii. Ukážme jej, že Slovensko stojí na národných, kresťanských a sociálnych hodnotách. Slovensko po troch rokoch chaosu, destabilizácii, rozklade právneho štátu, po strate suverenity už potrebuje pokoj. Tak ako na čele vlády dnes stojí štátnik, musí aj na čele štátu stáť prezident, za ktorého sa nebudeme hanbiť. V predčasných parlamentných voľbách zvíťazil zdravý rozum a pragmatickosť. To musí platiť aj v tých prezidentských. Nie je čas na útoky či hádky, v jednote je sila. Opäť ide o Slovensko, zápas o charakter štátu sa neskončil!