KORČOK VYZÝVA NA SILNÉ PARTNERSTVO ZÁPADU

Minister zahraničných vecí zhodnotil svojich 100 dní vo funkcii, repatriáciu slovenských občanov zo zahraničia označil za najväčšiu logistickú operáciu od vzniku ministerstva

Foto tasr
Dátum 16.07.2020

BRATISLAVA 16. júla (SITA) - Repatriácia slovenských občanov zo zahraničia bola najväčšou logistickou operáciou od vzniku Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ). Povedal to šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS), ktorý dnes hodnotil svojich prvých sto dní v pozícii ministra. Oproti ostatným ministerským kolegom tak urobil neskôr, pretože do funkcie ho prezidentka vymenovala 8. apríla po jeho návrate zo Spojených štátov amerických, kde pôsobil ako veľvyslanec. Za ďalšie dôležité rozhodnutia, ktoré urobili za jeho vedenia na ministerstve, označil vypracovanie novej bezpečnostnej a obrannej stratégie, či predĺženie mandátu slovenského kontingentu pri misii NATO v Pobaltí. On sám ako minister chce v budúcnosti viac pôsobiť na Slovensku, pretože zahraničná politika sa podľa neho začína na domácej pôde.

„Sto dní v mojom prípade prichádza trochu neskôr. Ujal som sa funkcie viac ako dva a pol týždňa po vláde, pretože som bol v karanténe po návrate zo Spojených štátov,“ vysvetlil minister, prečo svoj odpočet robí neskôr ako jeho kolegovia z vlády.

Prvá vec, ktorú musel po nástupe do funkcie riešiť boli repatriácie slovenských občanov zo zahraničia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Korčok uviedol, že MZVaEZ repatriovalo celkovo 4 531 ľudí a zastupiteľské úrady asistovali pri repatriácii ďalších 1 935 osôb zo 110 krajín sveta. Ministerstvo zabezpečilo celkovo 179 spojení autobusovou dopravou a 26 repatriačných letov. V súčasnosti sa pripravuje let do Kene. „Repatriácia slovenských občanov zo zahraničia bola najväčšou logistickou operáciou od vzniku tohoto ministerstva. Ešte nikdy vo svojej histórii samostatného štátu nebol náš rezort slovenským občanom tak blízko,“ povedal minister. Uviedol tiež, že Slovensko pomohlo pri repatriáciách aj iným štátom a poskytlo materiálnu a humanitárnu pomoc krajinám zasiahnutým koronavírusom vo výške 10 miliónov eur.

V rámci svojho hodnotenia na ministerstve Korčok spomenul aj uznanie dočasného prezidenta Venezuely Juána Guaidoá. Pripomenul, že Slovensko bolo jednou z troch krajín Európskej únie (EÚ) a jedinou krajinou v rámci Visegrádskej štvorky (V4), ktorá tak dovtedy neurobila. Za ďalšie dôležité kroky označil aj rozhodnutie o vypracovaní novej bezpečnostnej a obrannej stratégie. „Už 24. júla sa stretáva medzirezortná skupina odborníkov, ktorá bude riešiť, ako táto stratégia bude vyzerať,“ upresnil. Pripomenul tiež predĺženie mandátu slovenského kontingentu v Pobaltí. „Spolu s ministerstvom obrany sa nám podarilo získať dlhodobý mandát v rámci Operácie predsunutá prítomnosť v Pobaltí, ktorá je reakciu na anexiu Krymu a na situáciu na východe Ukrajiny,“ vysvetlil. Minister si myslí, že práve tieto kroky dokazujú, že Slovensko má jednoznačnú zhodu na smerovaní zahraničnej politiky a už nevznikajú vnútorné politické trenice, ako tomu bolo v minulosti.

Korčok hovoril aj o brexite a priznal obavu z toho, že EÚ a Spojené kráľovstvo sa nakoniec nedohodnú. „Rokovania sa nachádzajú vo veľmi zložitej fáze. Reálne hrozí, že toto manželstvo medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou skončí zabuchnutými dverami,“ povedal s tým, že aj keď Británia odchádza z EÚ, neznamená to, že odchádza aj z Európy. V prípade V4 je podľa ministra postoj Slovenska jednoznačný a chce v tomto zoskupení konštruktívne spolupracovať. Korčok spomína aj Slavkovský formát (S3), ktorý sa skladá zo Slovenska, Česka a Rakúska. „Tento trojuholník spolupráce sa mimoriadne osvedčil a budeme pokračovať v jeho využívaní,“ uviedol minister.

V budúcnosti chce, aby slovenský rezort diplomacie pod jeho vedením bol aktívnejší na domácej pôde. „Zahraničná politika sa začína na domácej pôde a chcel by som, aby sa to týkalo rezortu ako celku,“ priblížil Korčok. Šéf rezortu chce, aby boli slovenskí diplomati viditeľní. „Každý diplomat bude k dispozícii pre komunikáciu s verejnosťou,“ zdôraznil. Od septembra má v pláne, aby MZVaEZ organizovalo pravidelné debaty k zahranično-politickým témam. „Budeme organizovať verejné ‚híringy' k jednotlivým témam zahraničnej politiky a bude k ním mať prístup ktokoľvek,“ povedal s tým, že bližší formát predstaví neskôr.

Šéf diplomacie zdôraznil aj dôležitosť rokovania predstaviteľov Európskej rady v Bruseli. Konštatoval, že zatiaľ čo na Slovensku sa už vedie debata o tom, ako sa európske zdroje minú, tak zápas o ne sa začína až o niekoľko hodín v Bruseli. „Jeme medveďa, ktorý ešte behá po lese,“ povedal. On sám sa pri otázke dohody európskych krajín na rozpočte považuje za realistu, a preto si nemyslí, že krajiny sa dohodnú už počas tohoto víkendu.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne