KRACH EURÓPSKEHO MANŽELSTVA

Viac ako 17 miliónov občanov Veľkej Británie pochopilo, že nemôžu strácať čas a v ľudovom hlasovaní povedalo jasné nie Európskej únii. Angličania neostali chladní, nenechali sa odradiť povestnou hmlou či zlým počasím a neváhali rozhodnúť o budúcnosti svojej i svojich detí. Ľudia vo Veľkej Británii pochopili, že by bolo zvrátené ostať v nefungujúcom manželskom zväzku, v ktorom je viac disharmónie ako súzvuku. Stačilo 43 rokov pretvárky a falošnosti. Rozvodové konanie by malo trvať dva roky. Veľká Británia nikdy nebola v tomto manželstve rovnocenný partner vzhľadom na rôzne výnimky, ale aj neprijatie spoločnej meny. Takmer šesťdesiatmiliónový národ pochopil, že zotrvávaním by postupne zanikali jeho tradície a hodnoty, ktoré si stáročia udržiaval. Rozchod je víťazstvo bežných slušných ľudí nad veľkými bankami a nadnárodnými korporáciami. Azda najpravdivejšie to vystihol líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage: „Nechávame za sebou zlyhávajúcu politickú úniu. Teraz sa môžeme znovu pripojiť k svetu ako nezávislý, svojprávny štát. Našu vlasť sme získali späť.“ Európska únia sa spájala 60 rokov a bolo naivné si myslieť, že sa podarí násilne zlúčiť odlišné národy s nerovnakými ekonomikami do jednotného celku. Uveriť tomu, že všetci sa budú milovať, vzdajú sa svojej suverenity prísahou na jednu vlajku a jednu hymnu. Deň, keď sa začal diktát a nerešpektovanie Európy národov, bol dňom zlyhávania pokryteckého zväzku. Európa je zaujímavá tým, že je rôznorodá a každý národ si uchováva svoje zvyklosti, ktoré zrazu nejaká komisia začala likvidovať. Predstavitelia EÚ si doteraz pred tým zakrývali oči, ale Angličania im ich otvorili. Konečne sa nepodarilo zmanipulovať výsledky, tak ako sa to zrejme stalo v prezidentských voľbách v Rakúsku. Keďže plebiscit dopadol v prospech pravdy a výsledky vyvolávajú vlnu nevôle, na svetlo Božie sa dostáva nová petícia za referendum na druhý pokus. Treba si uvedomiť, že ľudia rozhodli o svojom osude priamou demokraciou, ktorú uznávame ešte z čias starých Grékov. Občania vyjadrili slobodnú vôľu, a tá má nezrušiteľné miesto v demokratickom vládnutí. Preto pokusy o referendum na druhú je iba zúfalý prejav šokovaných „elít“. Mňa nešokovalo sebavedomé britské rozhodnutie, ale minister Miroslav Lajčák, ktorý rozpráva o reforme EÚ, ako treba občanom vysvetliť, že EÚ bude bližšie k občanom, aby vedeli, že riešia ich problémy. Tomu ani on sám ako dlhoročný diplomat nemôže veriť, lebo občan je to posledné, čo EÚ zaujíma. Podľa ministra Lajčáka sa z EÚ nedá odísť. Po fláme vraj bolí hlava a u Angličanov prichádza vytriezvenie, za čo vlastne hlasovali. Celý proces odchodu určite nebude jednoduchý. Isté však je, že nastúpili na cestu slobody. Z politického hľadiska by si mala Európa vydýchnuť, pretože z EÚ odíde predĺžená ruka USA. Referendum je signál, že ľudia sa zbavili strachu a najbližšie zvíťazí zdravý rozum Dánov, Holanďanov, Švédov, Francúzov či Talianov. V každom prípade nastal čas vrátiť samovládu občanom každého štátu EÚ a skončiť tak dlhodobú manželskú krízu. Európa národov určite dokáže výborne spolupracovať a fungovať bez tisícov bruselských úradníkov či diktátorských komisií. Kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá cestu. Všeľudové hlasovanie vo Veľkej Británii však dokázalo, že pravda sa dostáva na stupeň víťazov.