KRESŤAN S ĽAVICOVÝMI NÁZORMI

Jalal Sueliman: Do KSČ som vstúpil až po novembrovom prevrate, keď z nej odišli všetci, ktorí dnes na ňu nadávajú a najradšej by zabudli na svoju minulosť – od Miroslava Lajčáka, Grigorija Mesežnikova až po zväzákov Ondreja Dostála, či Andreja Kisku

Foto 
Dátum 21.05.2019

Narodil sa v malej dedinke na okraji sýrskej púšte neďaleko Homsu, starobylého mesta s historickým názvom Emesa. Na Slovensku študoval na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde obhájil inžiniersky titul aj doktorát. V politike je ľavičiar a v súkromnom živote kresťan. Arabský orientalista, prekladateľ, tlmočník a analytik. Bol pri množstve bilaterálnych stretnutí našich a arabských predstaviteľov. Tlmočil pri návšteve Roberta Fica v Líbyi u Kaddafiho, ale aj Ivanovi Gašparovičovi na stretnutí so sýrskym prezidentom Basarom Assadom, prezidentovi Rudolfovi Schustrovi tlmočil na stretnutí s libanonským premiérom, vo Vatikáne bol s patriarchom východnej Antiochie na audiencii u pápeža Benedika. Naposledy bol v delegácií s Jánom Čarnogurským na prijatí u sýrskeho premiéra a predsedu parlamentu.

„My sme disent dnešnej doby a my to prežijeme. Osobne to mám ťažšie, keď mám také exotické meno aké mam a zastupujem stranu ktorá čelí 30-ročnému vulgárnemu antikomunizmu. Ale keď ľudia chcú aby Slovensko v EÚ zastupovali politici, ktorí sa neboja pobiť za jeho záujmy, tak tam nemôžu navoliť „eurohujerov“, ktorí sa  v živote nepobili za svoju krajinu a ktorí tam len budú ticho sedieť, na všetko prikyvovať a brať plat.“
 

Jalal Sueliman

Dnes kandiduje na poslanca do Európskeho parlamentu. Zastáva názor, že ekonomická politika únie je diskriminačná. Chceme minimálnu mzdu rovnakú vo všetkých štátoch EÚ. Myslí si, že masová migrácia do Európy je organizovaná nadnárodnými štruktúrami. Prostredníctvom zmiešania európskej populácie s africkými a ázijskými národmi majú byť odstránené doterajšie štáty, ich kultúra a tradície. Vzdelanostná úroveň Európy má radikálne klesnúť, aby sa mládež už nevedela sama identifikovať s históriou svojho národa, ani s vlastnou prirodzenosťou. Európa so svojou niekoľko tisícročnou históriou, kultúrou a morálkou sa má podriadiť cieľom nadnárodnej globálnej elity. V rámci uvedených plánov úradníci EÚ a OSN už nechcú považovať azyl za výnimočné opatrenie, ktoré môže vykonať iba suverénny štát, ale nelegálnym migrantom ho chcú udeľovať priamo z Bruselu ako prostriedok na urýchlené osídlenie Európy. 

Ako hovorí do KSČ vstúpil až po novembrovom prevrate, až keď z nej odišli všetci, ktorí dnes na ňu nadávajú a najradšej by zabudli na svoju minulosť – od Miroslava Lajčáka, Grigorija Mesežnikova až po zväzákov Ondreja Dostála, či Andreja Kisku. Jalal Suleiman

Vplyv otca a Gustáva Husáka

Na rozdiel od spomínaných pánov zastáva rovnaké názory celé roky, z ktorých nepoľavil. „Každý z nás má svoj príbeh. Moje ľavicové cítenie ma priviedlo v roku 2003 do Komunistickej strany Slovenska. Myšlienky sociálnej spravodlivosti vo mne boli zakorenené od útleho detstva vplyvom môjho otca, ktorý bol dlhu dobu ašpirantom kňazstva pravoslávnej kresťanskej cirkvi.Myšlienky sociálnej rovnosti boli prítomne u nás doma. Môj otec túžil byť pravoslávnym kňazom. V toto poslanie mal byť zasvätený vtedajším biskupom sýrskeho mesta Jiha. Ten študoval teológiu s jednou z najznámejších osobností dejín, Josifom Visarionovičom Džugašvilim, neskôr známym pod politickým pseudonymom Stalin. Keď otec si prvýkrát prečítal Manifest komunistickej strany, oholil si bradu a stal sa v roku 1946 presvedčeným komunistom. A to ovplyvnilo aj mňa v tom zmysle, že som stihol zažiť posledné štyri roky socializmu. Na Slovensku ma najviac ovplyvnil životopis Gustáva Husáka,ktorý spojil otázky vlastenectva a národovectva so socializmom. Myslím si, že to bol práve on, ktorý mal ten vplyv na to, aby som praktický vstúpil do KSS. Gustáv Husák má najväčšie zásluhy na tom, že dnes Slovensko môže existovať ako samostatný štát. Za prvé sa mu podarilo federalizovať Československo. Za druhé vytvoril slovenskú cirkevnú provinciu.

Cirkevná provincia

V minulosti všetka snaha o národnú a politickú emancipáciu slovenského národa stroskotala na uhorskom štáte, ktorý odmietal akúkoľvek podobu samostatnej slovenskej existencie. Československá vláda zase mala záujem o vylúčenie jurisdikcie cudzích biskupov zo štátneho územia a zosúladenie hraníc diecéz so štátnymi hranicami, dlho však odmietala utvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, pretože v nej videla zárodok obávanej politickej autonómie Slovenska. Osamostatnenie slovenskej časti ostrihomskej arcidiecézy v roku 1977 a vytvorenie samostatnej slovenskej cirkevnej provincie potvrdilo trianónske štátne hranice, ktorému sa maďarská vláda i episkopát zo všetkých síl stavali na odpor. 

Druhým silným počinom Gustáva Husáka bola federalizácia Československa, ktorá potom v roku 1993 umožnila hladký vznik samostatnej republiky.Husák sám mal už počas SNP predstavu, že Československo bude obnovené na federatívnom základe. Táto vízia sa nakoniec neuskutočnila a znova sa otvorila až v roku 1968. Prvého januára 1969 vznikla Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika. Ustanovili sa vlády, inštitúcie i federálne orgány.Gustáv Husák je chápaný ako duchovný otec a zakladateľ Československej federácie. Významnou úlohou sa pričinil, že Slovensko získalo svoju štátnosť. Dodnes sa právna kontinuita Slovenskej republiky viaže na zákon o Československej federácii z roku 1968 a nie, ako si občas  spoločnosť predstavuje, že novodobé Slovensko nadväzuje na slovenský štát ktorý vznikol v roku 1939“ uzavrel kandidát na eurposlanca.

KSS a Čarnogurský

Jalal Suleiman organizoval protesty proti NATO, proti migračnému paktu, aj proti americkým základniam na Slovensku. Pri viacerých z týchto aktivít ho podporoval práve anitikomunista Ján Čarnogurský, ktorý o Suleimanovi tvrdí, že je principiálny človek. Je to paradox, keď to povie bývalý disident. „Ján Čarnogurský nie je jediný z bývalých disidentov, ktorý so mnou sympatizuje. On je len odvážnejší ako tí ostatní. Táto skutočnosť odzrkadľuje jeho politickú veľkosť. S Jánom Čarnogurským sa už dlho spoločne bijeme proti základniam cudzích vojsk na území SR. Čarnogurský bol disident v bývalom režime a je ním znova. Na rozdiel od tých, ktorí v minulosti z komunistického režimu profitovali a dnes ho označujú za zločinný, aby opäť mohli profitovať z režimu, tentoraz súčasného. 

Ja som za komunizmu komunistom nebol. Stal som sa nim až v roku 2003, štyri roky po zmene režimu. To už z toho neplynuli žiadne výhody. Ale kadejaký liberál, ktorého politické idoly sú bývalé komunistické kádre ako Eduard Kukan, Grigorij Mesežnikov, Miroslav Lajčák, či zväzáci ako Andrej Kiska, Ondrej Dostál, alebo udavač Ján Budaj, mi dnes budú nadávať do komunistických svíň. No nie je to paradox“ kladie si otázku Suleiman

Socializmus verzus kapitalizmus

Socialistické Československo bolo plne sebestačnou krajinou. Za 40 rokov po vojne dokázalo vybudovať celú krajinu. Priemysel, poľnohospodárstvo, atómové elektrárne, vodné diela, sídliska, nemocnice školy, cesty. Prakticky všetko to využívame dodnes. Mali sme špičkové strojárstvo, veď také tatrovky, zetory, jawy, avie, lokomotívy, lietadlá, električky, autobusy boli žiadané na celom svete. Všetko to bolo cez rôzne privatizácie a konkurzy zničené, aby sa odstránila konkurencie pre západne firmy. Všetky strategické podniky ako elektrárne, plynárne, telekomunikácie, banky boli odpredané a už neprinášajú zisk do štátneho rozpočtu, ale na kontá pár akcionárom v zahraničí. Toto je základná príčina všetkého nasledujúceho marazmu. Nemožno sa preto čudovať, že tí zahraniční akcionári potom z tohto zisku financujú rôzne nadácie a média, ktoré neustále utvrdzujú ľudí v tom aké to bolo vtedy zlé, a aké to je teraz úžasné a že iná cesta neexistuje. Oni majú najväčší strach, že by ľudia precitli a vzali si všetko späť vymenúva Jalal Suleiman.

Jalal Suleiman v diskusnej relácii Extra téma s Jaroslavom Paškom, v ktorej diskutovali o problematike migrácie, ale aj o situácii na Blízkom Východe..

Viac nájdete tu:

https://www.youtube.com/watch?v=9tgNjd8iQBA

Blogy, ktoré lámu rekordy

Suleimanove blogy v denníku Pravda lámu rekordy, pretože sa vyjadruje bez servítky nielen k Andrejovi Kiskovi, či budúcej prezidentke Zuzane Čaputovej, ale jasne pomenúva aj politiku ĽS Naše Slovensko. „Moja kritika ĽSNS nemá nič spoločné s kritikou ktorú na nich chrlia zapredaní novinári, americké mimovládky a liberálni politici. Moja kritika ide z úplne inej strany a z iného dôvodu a to rozbitia pronárodných síl v prezidentských voľbách. Nielen že zbytočne viažu desať percent národných hlasov, ale ich svojimi hlúpymi skutkami ešte aj diskreditujú. Vďaka nim dostali všetky pronárodne sily nálepku fašistov a extrémistov. Keď teraz vidím ako miesto čiernych zástav pri oslavách SNP začínajú vylepovať bilbordy s azbukou, mam vážnu obavu, že aj všetky všeslovanské a proruské myšlienky vďaka nim čoskoro dostanú rovnakú extrémistickú nálepku. Preto je nevyhnutne aby na národnej scéne vznikol novy politicky vlastenecký front, ktorí by viedli naozajstní odborníci z radov Slovenskej inteligencie. Prezidentské voľby ukázali, že na národnej strane je potenciál tridsať percent a ak ho začnú zastupovať rozumní ľudia, tak sa dosiahnú obrovské zmeny. Chcem aby si to začalo uvedomovať aj ich desať percent voličov, ktorí takto ostávajú v izolácii. A hoci majú svoju stranu v parlamente, nikdy im to nebude nič platné. Takže moja kritika je len z toho dôvodu, aby raz bolo možné naplniť program, ktorý pronárodný volič chce. Ja ich nekritizujem z dôvodu ako mainstream, ktorí potrebuje program pronárodného voliča eliminovať, lebo ohrozuje záujmy ich vlastníkov z USA“ konštatuje Suleiman.

Prepisovači histórie

Dennodenne sme konfrontovaní so snahami o prepisovanie histórie z obdobia druhej svetovej vojny a oslobodenia spod fašizmu a okrem iných na to upozorňuje aj Suleiman s tvrdením, žekeď sa Kotlebovci chytia proruskej rétoriky, tak nie len že ju zdiskreditujú, ale rovnakú extrémistickú nálepku môže potom získať aj súčasný výklad historických udalostí a otvoria sa dvere pre rôzne progresívne výklady histórie o tom, ako Stalin začal druhú svetovú vojnu a ako americký partizáni zvíťazili s nami v SNP. „Už dnes sa nám tu liberáli snažia relativizovať podiel Ruska na oslobodení Európy od fašizmu vymenúvaním všetkých existujúcich etník žijúcich v Sovietskom zväze od Čukčov až po Krymskych Tatárov. Samozrejme keď ide o udalosti v roku 68, tam už títo „odborníci na dejepis“ hovoria len o ruskej invázii.

Skrátka snažia sa bagatelizovať podiel Ruska na ktorom ležala celá ťarcha bojov a na rovnakú úroveň stavať ďalšie štáty, ktoré sa tiež zúčastnili nášho oslobodenia ako Rumuni, Poliaci, Francúzi a ďalší. Samozrejme že aj im patrí vďaka, ale povedzme si otvorene, na akú pomoc by sa zmohli tieto štáty, keby Nemcov nehnala Červena armáda? Odpoveď je na žiadnu a dnes by sme už neboli ani my ani oni.A uvedomme si jedno. CIA cez svoje legalizačné IT firmy si môže upravovať históriu. Vedia platiť média, politikov, tisíce aktivistov, historikov, „osobnosti“ a poskytovať stovky školených poradcov. Proti tomu sa nedá bojovať s kádrami ktoré ponúka ĽS Naše Slovensko. Preto ešte raz opakujem, Slovensko potrebuje silný vlastenecký front, ktorý by zjednotil slovenskú inteligenciu a vlastencov naprieč politickým spektrom. Tak ako to počas SNP urobil Husák so svojou vianočnou dohodou“.