KRESŤAN TOLERUJE, MOSLIM PODROBUJE

Imám Younus Kathrada: Zaželať niekomu veselé Vianoce je horší hriech než vražda

Foto PIXABAY
Dátum 01.07.2019

Pred pár týždňami obletela slovenské i české médiá informácia, podľa ktorej mal moderátorku slovensko-vietnamského pôvodu Dominiku Ngo-Ducovú fyzicky napadnúť muž v marockom Marrákeši. Previnila sa tým, že si spolu s kamarátkou vykračovala po meste v šatách, ktoré zrejme nezodpovedali moslimskej predstave o striedmosti v období Ramadánu.

Facka za odev

Mladá modelka a moderátorka konflikt opísala na svojom instagramovom profile pokorne si sypúc popol na hlavu. „Je potrebné rešpektovať krajinu, v ktorej sa nachádzate, a my sme to, bohužiaľ, neodhadli. To bola, samozrejme, absolútne naša chyba. Mali sme tú smolu, že sme narazili na pána, ktorému sa náš outfit nepáčil. Jemne mi tak strelil,“ priznala a zároveň vyzvala i ostatné ženy na rešpektovanie pravidiel týkajúcich sa obliekania. Jej príspevok dnes už na Instagrame nenájdete, je tam však ďalší, v ktorom vyjadruje ľútosť nad tým, že nevedomky podporila zlé názory na moslimskú vieru. „Ja som prišla dobrovoľne do tejto krajiny a mala som sa oboznámiť s pravidlami. Preto prosím, nehádžte všetkých do jedného vreca, zlých ľudí je všade na svete predsa dosť a nepríjemnosť sa môže stať turistovi aj na Slovensku,“ uviedla spomenúc prípad Juraja Hossua, ktorý pred rokom v Bratislave na smrť zbil Filipínca Henryho Acordu.

Iný kraj, iný mrav

S Dominikou sa dá, samozrejme, iba súhlasiť – človek by mal rešpektovať zákony a kultúru krajiny, do ktorej cestuje, alebo v ktorej sa rozhodne žiť, platiť to však musí pre každého rovnako. V súčasnosti je, bohužiaľ, opak pravdou. V moslimských krajinách sa od turistov iných vierovyznaní vyžaduje striedmy odev, najmä čo sa týka žien.

Mohammad Al-Barazi o situácii v Dánsku: „Je možné žiť v tejto krajine, ale neintegrovať sa.“

Dôležitá je i zdržanlivosť vo fyzickom kontakte medzi mužom a ženou na verejnosti, čím sa myslí napríklad i držanie sa za ruky. Hotely majú právo neubytovať muža a ženu v jednej izbe, pokiaľ nie sú zosobášení. Netoleruje sa alkohol a počas Ramadánu je dokonca neslušné jesť či piť v prítomnosti moslima dodržiavajúceho pôst. Za porušenie týchto nepísaných zákonov sa môže našincovi v závislosti od ortodoxnosti danej krajiny ujsť nejeden škaredý pohľad, v horšom prípade i pokuta či zatknutie. Ako to vyzerá v opačnom garde? Moslimské ženy sa smú po uliciach západného sveta pohybovať v súlade so svojím náboženstvom, partneri môžu mať medzi sebou vzťah, aký len chcú, a takmer v každom meste už možno nájsť reštauráciu, v ktorej sa podáva jedlo podľa ich gusta. A čo za to Európa dostáva od tých, ktorí sa tu rozhodli usadiť, údajne v nádeji na lepší život v mieri?

Vraždením k cieľu

Hneď v úvode treba zdôrazniť, presne podľa slov Dominiky Ngo-Ducovej, že nie je správne hádzať všetkých moslimov do jedného vreca. Za ľudí s veľkým vplyvom na masy však možno považovať moslimských duchovných, ktorí sa nezriedka prezentujú radikálne. Spomínate si na kauzu okolo Mohammada Al-Baraziho, pôsobiaceho v Dánsku, ktorý vyzval na dobytie Európy prostredníctvom migrácie? „Keď som prišiel do Dánska pred 23 rokmi, bolo tu sotva 55-tisíc moslimov.

Nemci protestujú proti proimigrantskej politike Angely Merkelovej.​

Teraz nás tu je 300-tisíc. Z toho plynie záver, že je možné žiť v tejto krajine, ale neintegrovať sa,“ vyhlásil pred davom veriacich. Podobné slová odzneli už predtým z úst palestínskeho duchovného Muhammada Ajída. „Ak Alah dá, budeme po nich dupať našimi nohami, budeme s nimi plodiť deti a ovládneme ich krajiny! Potom ich zoskupíme v mene kalifátu. A Európe povieme: Toto sú naši synovia! A my vás, s Alahovou pomocou, udupeme,“ vykrikoval Ajíd počas bohoslužieb na Chrámovej hore. A čo Abu Bilal, opäť dánsky duchovný, ktorý vyzýval na ukameňovanie cudzoložníkov, zabitie odpadlíkov a trestanie detí, ktoré sa odmietajú modliť k Alahovi? S radikálmi nebojuje len európsky kontinent, aj Kanada má „šťastie“ na „tolerantných“ imámov. Pred pár rokmi vyzýval Sayed al-Ghitawi na zničenie prekliatych židov a žiadal Alaha, aby ich zabil jedného po druhom.

O menej než päťdesiat rokov sa islam stane najväčším svetovým náboženstvom.

Shaban Sherif Mády zas Alaha vo svojej reči prosil o posilnenie mudžahedínov a vyhladenie tých, ktorí stoja proti jeho plánu. A aby toho v Kanade nebolo málo, začiatkom roka perlil Younus Kathrada, ktorý v kázni moslimskej mládeži v štáte Britská Kolumbia vyriekol, že zaželať niekomu Veselé Vianoce je horší hriech než klamstvo, cudzoložstvo či dokonca vražda. „Viete, že musíme byť urazení, keď ľudia hovoria, že uctievajú Ježiša Krista? Alebo keď hovoria, že Ježiš je Boží syn? Ak človek robí všetky tie hlavné hriechy, stále to nie je nič v porovnaní s hriechom blahoželania z pozdravu nemoslimov k ich falošným slávnostiam.“ Toľko k tolerancii a rešpektu zo strany vedúcich osobností „mierového“ islamu.

Všetci sme zodpovední

Bolo by krásne uveriť slovám slniečkarskej propagandy, podľa ktorej sú podobné informácie len konšpiráciami s cieľom vyvolať strach, dôvod na obavy tu však naozaj je, keďže ide o reálne slová reálnych ľudí oplývajúcich v rámci ich komunity značnou mocou. Nie je predsa v poriadku, aby vo veľkých mestách, ktoré sú prakticky kolískami európskej kultúry, vznikali takzvané no-go zóny, do ktorých má strach vstúpiť i polícia danej krajiny a uplatňuje sa tam právo šaría. Čia je to vina? Možno súdiť sfanatizovaných ľudí za to, že poslúchajú svojich sfanatizovaných duchovných? V tomto ohľade by mala kritika mieriť najmä do vlastných radov, pretože to my legitimizujeme podobné prejavy bezhraničnou toleranciou či ľahostajnosťou. Zrádzame vlastnú kultúru a civilizáciu a sme na smiech podobne ako kanadský premiér Justin Trudeau. Imám Mády ho prirovnal k Ašamovi ibn-Abjarovi, kráľovi, ktorý zradil svoj ľud predtým, ako konvertoval na islam. Mády premiérovi poďakoval za odstránenie podozrenia, že islam súvisí s terorizmom, a o chvíľu už veselo vyzýval teroristov, aby zasiahli svoje ciele. Rovnako ako kráľ Ašam či Justin Trudeau zradili svoju vlasť i tí, ktorí mali moc rozhodnúť za svoj ľud a predsa sú dnes zodpovední za nekontrolovateľný prílev moslimov do Európy. Zradcom je však i ten, kto s podobným konaním súhlasí alebo sa len ticho prizerá a neurobí nič pre záchranu svojej kultúry, nepoučený z dejín, podľa ktorých už nejeden národ prišiel o svoju identitu.

Selektívna sloboda

 

Vedúca osobnosť francúzskeho Národného združenia Marine Le Penová a poslanec tejto strany za kraj Gard Gilbert Collard pôjdu pred súd za to, že v roku 2015 zverejnili na Twitteri fotografie násilného charakteru. Udialo sa tak len niekoľko týždňov po koordinovaných útokoch Islamského štátu v Paríži, ktoré si vyžiadali 130 mŕtvych. Le Penová a Collard zverejňovali na svojich kontách drastické fotografie zobrazujúce týranie, ktorého sa dopúšťali príslušníci džihádistickej organizácie Islamský štát. Zábery ukazovali na popravy zajatcov tejto extrémistickej skupiny vrátane odrezania hlavy americkému reportérovi Jamesovi Foleymu. Na ďalších snímkach bolo vidno tank prechádzajúci po mužovi, iná snímka zas zobrazovala muža upaľovaného zaživa v železnej klietke. „Toto je Dáiš!“ napísala Le Penová v sprievodnej poznámke, čo znamená Islamský štát. Politička bola v dôsledku zverejnenia týchto snímok zbavená poslaneckej imunity a v marci 2018 sa proti nej začalo vyšetrovanie pre podozrenie z rozširovania materiálov, ktoré závažným spôsobom poškodzujú ľudskú dôstojnosť a ohrozujú zdravie mladistvých. Vyšetrujúci sudca dokonca nariadil, aby Le Penová podstúpila psychiatrické vyšetrenie, čo odmietla. V prípade, že budú obvinení uznaní vinnými, hrozí im trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a pokuta vo výške 75-tisíc eur. Marine Le Penová považuje takýto postup za porušovanie slobody prejavu a nemožno s ňou nesúhlasiť. Pokiaľ ide o surové zábery, za tie predsa možno označiť aj fotografie zobrazujúce mŕtvoly a vyhladovaných preživších počas holokaustu, ale i fotografie z akejkoľvek inej vojny. Čo kompetentným tak veľmi prekáža? Sú to naozaj drsné zábery, alebo skôr fakt, že politička poukázala na zverstvá predstaviteľov islamu, ktorý sa do Európy pretláča prostredníctvom nekontrolovateľného prílevu migrantov?