KRVAVÍ ŠACHISTI

Najväčšiu slávu rakúskemu vynálezcovi  Johannovi Wolfgangovi Kempelenovi priniesol šachový automatom Turek, s ktorým precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov. Stroj technického génia narodeného v Prešporku porazil v Berlíne Fridricha II. , no tiež ruskú cárovnú i  Napoleona. Aj amatérsky šachista dobre vie aký býva ťah jazdcom prekvapivý, nepredvídateľný a smrteľný.

Ohavný ťah

Zavraždenie  investigatívneho novinára  Jána Kuciaka na Slovensku takým ťahom bol. Je to strašný, ohavný a odsúdeniahodný čin. Verím, že sa podarí dolapiť, usvedčiť  i potrestať  zločineckých páchateľov.  Ale ešte viac si želám odhaliť  všetky súvislosti, príčinu, okolnosti.  Iba to môže pomôcť upokojiť emóciami vybičované vášne a preukázať, že na Slovensku nie je ohrozená ani sloboda slova, ani demokracia. A že politickým intrigánom sa nepodarí  zneužiť  vopred  pripravenú zámienku na rozvrátenie mladého štátu.   

Lebo: „čo sa babe chcelo, to sa jej i snilo“...

Každý v tom videl čo chcel, triezvo uvažujúcim ľuďom s odstupom však bolo jasné, že mimoriadny čin naznačuje aj  nevšedné motívy a sleduje mimoriadne ambície i ciele. Teda že nešlo pravdepodobne o lúpežné prepadnutie, ani nie o prvoplánové zastrašenie novinára kvôli jeho práci. Vari si naozaj nemyslíte, že akékoľvek kšeftovanie s niekoľkými hektármi pôdy na Východnom Slovensku či taška s vencom zavesená na bráne by mohla spustiť aktuálnu slovenskú televíznu reality show v priamom prenose?   

Je to iba moja domnienka, že mladý novinár sa stal obeťou.  Akýmsi mediálnym bielym koňom. Zrejme ho „hráči“  tejto veľkej  zákulisnej šachovej partie na palube Titanicu (plaviaceho sa tentoraz opačným smerom z Ameriky) vybrali ako „muža cez palubu“. Lebo tu a teraz sa predsa už nehrá o fazuľky! Fico nenasmeroval kormidlo luxusnej štátnej plachetnice podľa strelky „kiskompasu“ kopírujúc pôvodný smer Kolumbových lodí. Obrovskú nevôľu totiž v zámorí vyvolal jeho kapitánsky povel skrútiť kormidlo a využiť plavebný koridor Dunaj - Odra – Labe, s bezpečnou marínou v nemeckom jadre EÚ.    

Na Slovensku stúpa počet ľudí, ktorí si (pre chudobu, no aj kvôli psychohygiene) zásadne nekupujú noviny a nečítajú mediálne výhonky zavlažované močovkou najväčších oligarchizovaných vydavateľských domov. Preto klesá predajnosť všetkých denníkov, čo potvrdzujú údaje Kancelárie pre overovanie nákladov tlače. Podľa auditu ABC SR z roku 2016:  „Záujem o nákup novín na Slovensku je v tomto roku slabší. Vydavatelia najväčších celoštátnych denníkov zaznamenali za prvé tri štvrťroky ďalšie zníženie predaja tlačeného vydania denníkov“. Všetky denníky - okrem Hospodárskych novín - dosiahli  už v roku 2014  svoj historicky najnižší predaj, Nový Čas spadol prvý raz pod 100-tisícový priemer, Sme kleslo o vyše pätinu“.  A prepad samozrejme pokračoval a zaslúžene pokračuje.

Pád režimu

Jasné, že verejnosť si všimla i vďaka médiám znaky postupného prerastania mafie do verejného a politického života. Ale vidí rovnako jasne tiež infiltráciu slovenského neziskového sektora americkou štátnou mocou - cez purpurové peňažné toky Georga  Sorosa. Je predsa všeobecne známe, že väčšina strelcov (konateľov) slovenských neziskoviek  a ich pešiakov prešla tréningom, prípravou a vzdelávaním v USA. A viac ako okaté je personálne prepojenie mimovládneho sektora so slovenským mainstreamom. Silnejú preto hlasy aj obavy, že smrť novinára má na Slovensku iniciovať vypuknutie nepokojov a protivládnych demonštrácií. Nepripomína vám to „zabitého“ študenta Martina  Šmída na Národní třídě v Prahe v novembri 1989, čo pomohlo vyvolať masové protesty vedúce k pádu režimu?  Alebo začiatok Oranžovej revolúcie, rozpútanie krvavého Majdanu, štart Arabskej jari? U nás na Slovensku sme už mali  všakovaké  korupčné kauzy. No najväčšie a najstarostlivejšie pripravované a kreované ako : Gorila, Bašternákov komplex Bonaparte, opakované odvolávanie Kaliňáka... No tie akosi „nevyšli“.  

Na jednej strane to potvrdzuje, že zákulisným šachovým hráčom vyschla fantázia, na druhej strane to svedčí o ich pevnej viere v uplatňovanie už osvedčených scenárov.  

Tentoraz to zabralo. Už po prvých výzvach na organizovanie „oranžových“ pochodov na krásnom modrom Dunaji a vyslovení zámerov zvolávať demonštrácie, sa rozhoreli kahance na uctenie si pamiatky  Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale  vzbĺkli tiež plamene na riaditeľstve Daňového riaditeľstva v Košiciach. Mnohí z nás uvideli po prvý raz v živote na stole milión eur! A začali padať hlavy pešiakov na Úrade vlády SR, z paluby Titanicu  vzápätí odskočil hneď prvý predvídavý hlodavec...

Môže sa stať všetko. Ak by obetovanie mladého slovenského novinára s jeho snúbenicou spôsobilo pád celej Ficovej koaličnej vlády a rozpad štátu s dosiaľ úspešným príbehom, ako občan si budem klásť jednu jedinú otázku :

„Zaslúžia si dôveru verejnosti figúrky dnešnej opozície, ktoré sa hyenisticky priživili na chaose po politickej vražde obetovaného novinára? A je mi úplne jedno, či pritom aktívne a vedome miništrovali alebo „len“ škodoradostne poťahovali lano na zvonici...

Chcel som zavolať známej veštici, ona aj všetky ostatné majú obsadené a aj odpočúvané telefóny. Tak som sa na chalupe pozrel do vnúčikovej snehovej gule. Videl som v nej, že bude ako nebolo.  

Fakt nás tu - pod Tatrami – asi čaká  boj o záchranu vlastnej budúcnosti.