KSS: SOCIÁLNA DEMOKRACIA MÁ LEN PEKNÉ SLOVÁ

Čím je dátum predčasných volieb bližšie, tým viac sa zdá, akoby sa predstavitelia niektorých politických strán „prebúdzali“ zo  spánku. Začínajú sa vyjadrovať otvorenejšie o veciach, o ktorých doteraz ich strany nekomunikovali, ku ktorým nevyjadrovali svoje stanoviska. Vyťahujú z rukáva tvrdenia i fakty, o ktorých doteraz mlčali, alebo ich zástupcovia ich strán „taktne“ obchádzali.

Markantným príkladom je predseda strany Smer-SD Róbert Fico. V ostatných dňoch, naposledy na tlačovej besede v sobotu 23. septembra, veľmi otvorene a „na pohľad“ úprimne, sa vyjadril, že na Ukrajine sa už roky páchali zločiny na rusky hovoriacich občanoch - civilistoch. Že tam boli zjavné prejavy fašizmu, vrátane nacistickej vojenskej jednotky „Azov“, a že teda za vojnu je v značnej miere zodpovedná aj Ukrajina samotná.

To, že povedal pravdu, ktorú mimochodom komunisti Slovenska hovoria trvalo už od roku 2014, je pozitívne. Avšak to, že túto pravdu vyjadril až teraz, osem dní pred voľbami do NR SR, vyjadruje populizmus, prospechárstvo a oprávnené dôvody na pochybovanie o jeho úprimnej snahe „dať veci na správnu mieru“. Teraz, keď potrebuje, aby strana Smer-SD získala čo najviac hlasov voličov, hodí sa mu každý argument, fakt či nejaký  dôvod, ktorý je „iný“, ako ho podávajú ostatné strany. Aby budil dojem, že oni sú lepší, ako tí ostatní. Aby si získal aj tých voličov, ktorí na príčiny terajšej situácie na Ukrajine hľadia inak, ako o tom vyhlasujú oficiálne, prozápadné zdroje. A „smeráci“ vedia, že veľa ľudí na Slovensku má takéto informácie a postoje.

​

Ak má a mal Fico taký názor, ako ho vyjadril až teraz, mal to vyjadriť už na samom začiatku. Ako predseda vlády mohol oficiálne požiadať prezidenta, premiéra i vládu Ukrajiny, aby od takýchto skutkov a tendencii odstúpili. Aby nedopúšťali opatrenia a skutky, ktoré potláčali a diskriminovali rusky hovoriacich občanov, žijúcich na Ukrajine. Po samotných tragických udalostiach v Odesse mal vyjadriť oficiálny protest ukrajinským orgánom moci, proti páchaniu zločinov na občanoch. Mal sa obrátiť na orgány NATO i Európskej únie, kde je Slovensko členom, a žiadať ich o aktívne opatrenia proti aktom násilia a nespravodlivosti voči skupinám obyvateľstva na Ukrajine. Mohol vystríhať tieto orgány, že ak sa uvedený stav nezmení, Slovensko pozastaví svoje členstvo v NATO. Tak ako to kedysi urobilo Francúzsko. Napokon, mohol „hlasnejšie“ a naliehavejšie žiadať dodržiavanie podpísaných takzvaných „Minských dohôd“, ktoré mali predísť vojenskému riešeniu problémov a zabezpečeniu obojstrannej bezpečnosti Ruska i Ukrajiny.  

Fakt, že nič z toho on, ani predstavitelia strany Smer-SD neurobili, dokazuje, že aj táto strana bola podriadená politike, diktovanej nám zo Západu. Napokon, aj o tomto by sa dalo uviesť niekoľko faktov a argumentov.

Kto tomu neverí, nech opäť volí Smer-SD. Nech prispeje k tomu, aby sa opäť dostali do vlády. A potom nech pozorne sleduje, ako budú „smeráci“ riešiť už podpísané dohody o pomoci Slovenska Ukrajine a o vyzbrojovaní jej armády. Ako prispejú k urýchlenému ukončeniu vojenskej operácie na Ukrajine, tak, aby to zodpovedalo potrebám bezpečnosti a zachovaniu geostrategickej stability, s ohľadom na  objektívnu situáciu, historické i geografické skutočnosti v regióne  a na záujmy oboch krajín.  A nech občan sleduje, ako bude pod ich vedením uplatňovať Slovensko vlastnú zahraničnú politiku, o ktorej Róbert Fico tiež hovoril.

Komunisti len pripomínajú, že sociálna demokracia mala vždy v histórii i v súčasnosti len „pekné slová“ pre občanov voličov. Jej skutky však vždy „boli na ruku“ vládnucej triede, teda úzkej skupine oligarchov, ktorí majú v krajine a regióne svoj záujem.  Občania sa o tom mohli presvedčiť počas  jej 12 ročného vládnutia na Slovensku. Ani táto sociálna demokracia nie je iná. Dôstojnou a dôslednou ľavicovou stranou na Slovensku ostala len Komunistická strana Slovenska.