LAŠŠÁKOVÁ: PO ATENTÁTE SA NEVRÁTI TEN ISTÝ ROBERT FICO

V šesťdesiatom piatom vydaní Diskusie na palete privítal moderátor Pavel Kapusta právničku a kandidátku vo voľbách do Európskeho parlamentu za Smer-SSD Juditu Laššákovú. Diskusia sa začala úvahami o tom, či sa Robert Fico po atentáte vráti do premiérskeho kresla, a keď sa vráti, ako sa zmení jeho prístup k politike. Je presvedčená, že ťažko zranený predseda vlády po liečbe a rehabilitácii opäť zaujme post šéfa svojho štvrtého kabinetu, ale vzhľadom na to, čo prežil, nemyslí si, že sa vráti ten istý Robert Fico. “Jeho reakcie na niektoré veci budú iné, než boli pred atentátom,” myslí si, nechcela to však bližšie špecifikovať. Ako dodala, zásah do osobnej integrity, ktorý premiér v podobe atentátu zažil, je niečo, čo zanechá následky na každom človeku bez ohľadu na silu jeho osobnosti. Na otázku, či Fico bude tvrdšie presadzovať svoje zámery a ciele odpovedala, že je skôr “odpúšťač”.

Judita Laššáková je kandidátka na poslankyňu do Európskeho parlamentu za Smer-SSD. Verejnosť ju začala vnímať v roku 2017, avšak známejšou sa stala po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020, keď začala poukazovať na jej chyby vo vzťahu k pandémii covidu. Túto éru označila za obdobie teroru. V rokoch 2019 až 2022 pracovala ako odborná asistentka poslancov Európskeho parlamentu. V roku 2021 jej vyšla publikácia Míľniky a náhrobky právneho štátu, ktorú pripravila s ústavným právnikom a emeritným sudcom ÚS SR Jánom Drgoncom. Koncom minulého roka napísala knihu Politika EÚ bez krivých zrkadiel a v súčasnosti pripravuje jej druhý diel.

Podľa nej bod, kam dospela slovenská spoločnosť 15. mája 2024 v Handlovej, je logickým vyústením toho, akú obrovskú nenávisť dlhodobo rozosievala časť politikov či médiá. Opozičné návrhy na zmierenie či sto dní pokoja považuje za pokrytecké. To isté platí o médiách hlavného prúdu, kde podľa jej názoru často nepôsobia skutoční novinári, ale aktivisti. K podozreniam, že v prípade atentátu nemuselo ísť o čin jednotlivca, ale skupinu napojenú na zahraničie, sa vyjadrila, že treba nechať vyšetrovacie orgány, aby odhalili pravdu, a nerobiť predčasné závery, ako to bolo pri vyšetrovaní prípadu vraždy novinára Kuciaka. Potvrdila však, že pokusy o “majdanizáciu” našej spoločnosti sú realitou. Spomenula tiež videonahrávku, kde páchateľ útoku na predsedu vlády hovorí o motívoch svojho činu. Zverejnenie nahrávky považuje za správnu, pretože priznanie atentátnika, že chcel vraždiť z politických dôvodov, ktoré sa zhodujú s tým, čo tvrdia opoziční politici a mainstream, zabránilo tomu, aby z médií zaznievali klamstvá o minulosti strelca a dôvodoch nenávisti k Ficovi.

Najnovšie udalosti spojené s moderátorom relácie Na telo Michalom Kovačičom a protestom proti krokom vedenia TV Markíza komentovala slovami, že majitelia súkromnej spoločnosti majú právo stanovovať vlastné pravidlá a rozhodovať sa podľa vlastného uváženia. Ako pokračovala, bolo by v poriadku, keby zo strany pracovníkov televízie išlo o odpor proti zlým pracovným podmienkam, o to však v tomto prípade nejde. Títo ľudia mohli odísť so cťou, urobiť si vlastný projekt novej televízie a dokázať svoje kvality, čo sa tiež nestalo. Pripustila, že za aktuálnym dianím môžu stáť politické mimovládky.

Hoci sa pomery v slovenskej politike po atentáte zmenili, netrúfa si predpovedať, ako dopadnú blížiace sa eurovoľby. Tipuje však, že k volebným urnám príde viac ľudí ako býva obvyklé. Poznamenala, že aj v susednom Maďarsku venuje premiér Viktor Orbán oveľa väčší dôraz na voľby do EP, než v minulosti, a osobne sa výrazne angažuje v kampani, čo potvrdzuje rastúci význam zastúpenia členských štátov EÚ v europarlamente. Dúfa, že do Bruselu a Štrasburgu občania zvolia poslancov, ktorí budú skutočne pracovať pre záujmy SR.