LENKA MAYEROVÁ: MÉDIÁ OVLÁDA LIBERÁLNA DIKTATÚRA

Novinári z hlavného prúdu sa cítia nedotknuteľní a neváhajú útočiť aj na kolegov zo štandardných a alternatívnych médií.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 04.12.2018

V Pezinku sa koná trojdňová Prvá medzinárodná mediálna konferencia s názvom Sloboda žurnalistiky v kontexte ľudských práv, nových technológií a medzinárodnej informačnej bezpečnosti. Diskusia je rozdelená do šiestich tematických sekcií a počas troch dní vystúpi takmer 60 odborníkov z oblasti médií, práva i nových informačných technológií. V prvý deň za Slovenskú republiku prispel do diskusie v rámci Sekcie č. 1 Sloboda médií a pluralizmus médií v modernom svete aj Štefan Harabin s témou Sloboda slova, médiá a ľudské hodnoty a v druhý deň šéfredaktorka mesačníka Extra plus Lenka Mayerová s témou Médiá ovládla liberálna diktatúra. Jej príspevok si môžete prečítať.

Celý život hľadám odpovede na otázky, a tak chcem využiť, že je tu množstvo vzdelaných ľudí, aby sme sa pokúsili odpovedať na základné otázky, akým smerom sa žurnalistika nielen na Slovensku, ale aj vo svete uberá. Som človek, ktorý sa v mediálnej oblasti pohybuje od 14 rokov a žijem každodenný život súkromného politicko-spoločenského média 18 rokov, preto sa s vami rada podelím o poznatky, ktoré zažívame na Slovensku.

Na Slovensku médiá hlavného prúdu dlhé roky ľuďom nanucujú, čo si majú myslieť. Napriek ich úpornému snaženiu si mlčiaca väčšina zachováva zdravý rozum aj vďaka štandardným a alternatívnym médiám. Mainstream na Slovensku sa dnes dokonca nachádza v takej situácii ako masmédiá pred rokom 1989, keď prišlo k zmene politických pomerov v štáte. Čo s tým?

Na Slovensku už štvrťstoročie funguje denník SME. Donedávna mal novinárov, ktorí pôsobili ako popravná sekta. Tí v súčasnosti prešli do služieb dezinformačného Denníka N a webového portálu omediach.com, aby mohli ešte dôraznejšie presadzovať liberálnu diktatúru, takže z jedného propagandistického denníka máme dva a za obidvoma stoja oligarchovia. Dá sa tento trend zastaviť? 

Verejne činné osoby sa stávajú obeťami tohto mediálneho tandemu, tejto šialenej mašinérie, disponujúcej finančným kapitálom na podkopávanie demokracie na Slovensku. Za pomoci tretieho sektora tu dvadsaťpäť rokov prebieha tvrdé, koordinované a sofistikované rozvracanie štátu. Ak máte iný názor ako ten ich, ste ich triedny nepriateľ. Dnes sme svedkami novodobých perzekúcií a mediálnych útokov na každého, kto sa nestotožní so sorosovskou ideológiou. V totalite žije aj istá časť hercov, spevákov, umelcov, spisovateľov, vedcov, pedagógov, kňazov či podnikateľov. „Mienkotvorcovia“ situáciu vyhrotili takým extrémnym spôsobom, že mnohí si v pude sebazáchovy nedovolia verejne prejaviť svoj názor. Majú strach, že ich liberálna diktatúra zomelie. Je to totalita alebo demokracia?

Takzvaný mainstream, ktorý nereprezentuje majoritné obyvateľstvo, si osvojil autoritárske praktiky nielen v mediálnej oblasti, ale aj ekonomickej či politickej. Liberálna diktatúra, ktorá sa presadzuje na Slovensku, ale aj v Európe, vyznáva „hodnoty“ LGBTI komunity, potláča národné záujmy, podrýva kresťanstvo, dehonestuje tradičnú rodinu, presadzuje práva minorít, pričom popiera práva majority, je čoraz úspešnejšia a agresívnejšia. A prečo? Pretože národy ustupujú vyvoleným mimovládkarom a „mienkotvorcom“.

Novinári hlavného prúdu sa pasovali za majiteľov pravdy. Dnes zažívame novú revolúciu – informačnú, presnejšie mediálnu. Novinári s iným názorom, ako hlásajú majitelia pravdy, pociťujú cenzúru, mediálne útoky s totalitnými praktikami. Predstavitelia tretieho sektora a médií hlavného prúdu bez mandátu voličov začínajú robiť reálnu politiku. Rukolapným dôkazom je priznanie redaktora Denníka N Martina M. Šimečku, ktorý si trúfa povedať, že George Soros je jeho priateľ dávajúci časť peňazí na to, aby pomáhal liberálnej demokracii. Citujem - „George Soros je človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara (trojnásobného premiéra SR)“, vyznal sa Martin M. Šimečka. Novinári z hlavného prúdu sa cítia nedotknuteľní a neváhajú útočiť aj na kolegov zo štandardných a alternatívnych médií. Ako je možné, že celý svet sa pozerá na zasahovanie burzového špekulanta Georgea Sorosa, ako ovplyvňuje médiá a politické nálady v Európe a nikto sa touto situáciou vážne nezaoberá?

Najprv to skúšajú diskreditačne, a keď to nezaberá, tak začnú ekonomicky, napríklad založením webového portálu www.konspiratori.sk, na ktorom upozorňujú podnikateľov, aby nezadávali inzerciu do vymenovaných médií, ktoré určila samozvaná skupina mediálnych odborníkov. Mainstream tlačí zástupcov štandardných a alternatívnych médií ekonomicky na okraj spoločnosti, len preto, že píšu inak ako oni – „majitelia pravdy“. Pýtam sa – toto je demokracia v praxi? Dávam do diskusie otázku, akým spôsobom sa dá vrátiť skutočná tvár médiám, aby si plnili základné poslanie, ktorým je objektívne informovanie s uvedomením si, že písaním pravdy sme na ceste k slobode...