LETISKO SLIAČ ZNOVA NA PROGRAME

Najnovšie vláda SR rokuje o dobudovaní ďalších špeciálnych stojísk pre veľké taktické dopravné lietadlá za 6,5 milióna eur, ktoré nikdy nebude vlastniť armáda SR, ale niekto iný. Bude to letecká základňa NATO alebo bude slúžiť aj našim občanom?

Foto SITA/PETER RUSKO
Dátum 27.02.2024

V našom mesačníku Extra plus sme už v roku 2020 (9/2020) v článku Sliač v rukách Washingtonu ako prví reagovali na snahy niektorých členov našej vlády o odstúpení nášho letiska cudzej mocnosti. Podobne v roku 2021 (11/2021) sme poukazovali na diletantstvo vtedajšieho ministra obrany Jaroslava Naďa v snahe zasahovať do činnosti múzea SNP a letiska Sliač.

Najnovšie 6. januára 2024 na TA3 odznel príspevok pod názvom Samosprávy na strednom Slovensku opäť spojili sily. Chcú obnoviť civilné letisko na Sliači. Hoci im predošlá vláda sľúbila, že sa tak stane, stále nič sa nedeje. Práve naopak. Vybavenie civilnej časti letiska je už rozpredané a Sliač funguje len ako vojenské letisko. Najnovšie vláda SR rokuje o dobudovaní ďalších špeciálnych stojísk pre veľké taktické dopravné lietadlá za 6,5 milióna eur, ktoré nikdy nebude vlastniť armáda SR, ale niekto iný. Bude to letecká základňa NATO alebo bude slúžiť aj našim občanom?

Symbol samostatnosti

Letisko Sliač (v minulosti Letisko Tri Duby; SLD, ICAO: LZSL) je medzinárodné letisko s vojenskou prevádzkou, kde mali ozbrojené sily SR zodpovednosť za väčšinu prevádzky vrátane navigácie, údržby plochy letiska. Vlastníkom letiska je štát. Prvé vojenské lietadlá pristáli v lokalite Tri Duby už 5. júla 1935 a v máji 1936, v čase ohrozenia republiky, tu bola otvorená prvá letecká škola na Slovensku, kde sa pripravovali slovenskí piloti v akcii Tisíc pilotov republike. Už v rokoch prvej slovenskej republiky sem bola presťahovaná z Trenčína 16. augusta 1943 letecká škola a ďalšie jednotky leteckého zamerania. Najslávnejšie obdobie letisko Tri Duby zažívalo počas SNP v roku 1944, keď bolo skutočne najdôležitejším povstaleckým letiskom. Sem sa presunul personál letiska z Piešťan, tu pristávali všetky lietadlá s pomocou pre povstalcov a toto letisko tvorilo súčasť hlavného leteckého mosta. Na toto letisko bola postupne presunutá aj 2. čs. samostatná paradesantná brigáda z Poľska, 2 074 osôb a 351 ton vojenského materiálu, letecky bolo odsunutých viac ako 700 ranených. Tu pôvodne pristál 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk, ktorý neskôr pôsobil z poľného letiska Zolná. Zo všetkých lietadiel prvej SR, ktoré tu zostali, bola postavená kombinovaná letka, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri podpore povstalcov. Letisko bolo opakovane bombardované a opäť opravené. Tu pristávali vojenské misie Anglicka, ZSSR a USA, odtiaľ mohli odletieť americkí zostrelení a zachránení vojenskí piloti. Toto letisko predstavovalo prvé slobodné územie v nepriateľskom obkľúčení.

Stretnutia účastníkov SNP

Po oslobodení už 21. marca 1945 bola na letisku obnovená plná vojenská i civilná prevádzka a bolo premenované na Letisko SNP Sliač. Od roku 1956 na Sliači pôsobil aj Aeroklub Banská Bystrica, ktorý sa musel v roku 2006 presťahovať do nových priestorov v Očovej. V rokoch 1968 až 1991 po vstupe spojeneckých vojsk tu malo svoju základňu letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk, kde „dočasne“ pôsobilo asi 7000 sovietskych vojakov. Po celý čas ich prítomnosti letisko slúžilo neobmedzene aj pre civilnú dopravu a po ich odchode bolo vrátené čs. vojenskému letectvu. Od 1. januára 1991 sa Sliač stal medzinárodným letiskom so zmiešanou civilnou i vojenskou prevádzkou. Civilná časť bola od 1. januára 1993 odčlenená od čs. aerolínií a stala sa súčasťou Slovenskej správy letísk.

Letisko Sliač bolo od svojho počiatku, ale najmä po druhej svetovej vojne aj dejiskom každoročných leteckých dní Slovak International Air Fest (SIAF), najväčšieho podujatia tohto typu na Slovensku, kde sa prezentovali všetky druhy leteckej techniky, akrobatických skupín a jednotlivcov z okolitých štátov a na ktoré sa občania tešili. Na týchto leteckých dňoch sa priemerná povojnová účasť pohybovala od 45- do 60-tisíc účastníkov a v posledných rokoch sa ich počty približovali a aj prekračovali počty 100-tisíc účastníkov.

Podobne sa na tomto letisku každoročne stretávali bývalí príslušníci 2. čs. samostatnej parabrigády, partizáni, ostatní účastníci SNP a ich rodinní príslušníci.

Prvá veľká rekonštrukcia

Po veľkej rekonštrukcii letiska Sliač vo vlastnej réžii SR, keď sa predĺžila a spevnila vzletová a pristávacia cemento-betónová dráha (VPD) na dĺžku až 2400 m a modernizovalo sa zariadenie letiska, čím sa v medzinárodnej klasifikácii povýšila jeho kategorizácia z 8 na triedu 10, letisko Sliač v roku 2012 v rámci leteckých dní SIAF2012 bezpečne otestoval aj veľký americký strategický bombardér B-52H-BW Stratofortress, ktorý sem doletel z americkej Louisiany, bezpečne pristál a odletel. Ešte koncom roka 2010 bolo sem po dočasnej dislokácii na letisku Malacky-Kuchyňa premiestnené Taktické zmiešané letecké krídlo generála Otta Smyka zo Záhoria. Riadenie letovej prevádzky, ktoré bolo pred rekonštrukciou rozdelené na civilnú a vojenskú časť, bolo po preškolení a certifikácii vojenského personálu pre civilné riadenie celé v réžii ozbrojených síl SR. Slovenské OS tak prvýkrát v svojej histórii riadili aj civilné lety. V iných krajinách je to tiež bežné. Už od 1. septembra 1945 bola z tohto letiska spustená pravidelná vnútroštátna letecká doprava Praha – Bratislava – Sliač – Košice. Nárast civilnej dopravy zo Sliača sa zvyšoval na pravidelných leteckých linkách do ďalších miest v Európe i v oblasti charterových letov. Len v roku 2011 po znovuotvorení letiska bolo vybavených 15 000 turistov a 55 charterových letov, v r. 2012 bolo plánovaných 128 charterových letov, r. 2013 sa rozšírili charterové lety do Burgasu a do Grécka, v roku 2014 bolo odbavených spolu 20 387 a v roku 2019 viac ako 40 000 pasažierov.

V apríli 2012 sa na letisku Sliač konalo zatiaľ najväčšie medzinárodné letecké cvičenie NATO od vstupu Slovenska do tejto organizácie Mace XIII za účasti šiestich členských krajín NATO. V roku 2014 mala byť vytvorená pracovná skupina na posúdenie spoločnej vzdušnej obrany Česka a Slovenska, kde sa uvažovalo, že z letiska Sliač budú lietať české stíhačky Gripen. Jednoducho poloha a vybavenie letiska Sliač sa zapáčili aj vojenským jastrabom z NATO.


Poturčenec horší od Turka

Už v roku 2017 minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bez súhlasu vlády a parlamentu SR ponúkol naše letisko Sliač Američanom. Nepochodil len preto, že rezort obrany patril strane SNS a vtedajší minister obrany Peter Gajdoš, nominant tejto strany, a niektorí ďalší sa postavili proti a aj následkom zdvihnutia všeobecného odporu a verejnej mienky bola táto ponuka odsunutá do politickej čakárne. Medzitým sa pod určitým nátlakom rozhodlo, že naša armáda ako člen NATO v rámci prezbrojenia a modernizácie bude nakupovať aj vojenské stíhacie lietadlá. V konečnej ponuke boli švédske JAS Gripen a americké F-16. Rozhodnutie padlo, že to budú staršie americké stíhačky F-16C/D block 70/72 v počte 14 kusov v cene okolo dvoch miliárd eur. Po rôznych rokovaniach zmluvu na ich nákup podpísal vtedajší minister obrany generál Peter Gajdoš. Po zmene vlády nastupujúci minister zahraničných vecí Ivan Korčok pokračoval v pokusoch Miroslava Lajčáka a mal výhodu v tom, že funkciu ministra obrany SR prevzal Jaroslav Naď a títo dvaja v „ústretovosti“ voči Západu nemali nikdy konkurenciu. Tragédia bola, že títo všetci traja aktéri, poturčenci (Lajčák, Korčok, Naď) boli nominanti strany Smer SD! Tu sa ponúka použiť heslo „Poturčenec je horší ako Turek“. Je na uváženie, či by nemala aj súčasná vláda lepšie zvažovať, koho vysiela do týchto medzinárodných štruktúr.

Favorizovanie USA

Prijatá dohoda o vojenskej spolupráci vlastne umožňuje zriadiť na Slovensku americké vojenské základne, kde sa hlavná časť týchto letísk má odovzdať do výlučného používania ozbrojenými silami USA. Ich armáda bude tieto priestory v plnom rozsahu využívať, kontrolovať a riadiť. Formálne budú majetkom SR a nebudú mať štatút stálej americkej vojenskej základne, reálne však budú v istej forme dlhodobého bezplatného prenájmu pre OS USA. Základne majú slúžiť na rozmiestňovanie, skladovanie a prepravu americkej vojenskej techniky (vrátane ťažkej), munície a nebezpečných materiálov. Dohoda má paušálne autorizovať USA prakticky na akékoľvek využitie základní. Chápem, že sme sa stali členom NATO so záväzkami k tejto organizácii, ale prečo sú v „dohode“ favorizované len USA a nie NATO? Dokument je opakovane ozdobený frázami o plnom rešpektovaní suverenity SR a slovenskej vlády, no vo výsledku suverenitu obmedzuje a naše vojenské priestory odovzdáva do rúk cudzej moci.

Pri rokovaní o kúpe stíhačiek F-16 sa ešte nevedelo, že ich nákup bude vyžadovať ďalšie náklady na úpravu už zrekonštruovaného letiska Sliač. Zakrátko sa tajne objavil zoznam plánovaných investícií NATO v jednotlivých členských štátoch, kde boli uvedené aj dve naše letiská Sliač a Malacky, ktoré sa mali opäť upravovať pre potreby stíhačiek F-16 s finančnou podporou 105 miliónov amerických dolárov (93 mil. eur) na infraštruktúrne projekty a modernizáciu oboch letísk. Podmienkou bolo schválenie dohody o obrannej spolupráci s USA. Uvedené ponúknuté peniaze mali pochádzať z amerického programu Európska iniciatíva odstrašenia, ktorá je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO. Okrem Slovenska bola táto pomoc navrhnutá aj ostatným štátom východného krídla NATO, niektoré už takéto bilaterálne dohody s USA tiež schválili. Predposledná trojročná vláda Matoviča a Hegera, samozrejme, túto vazalskú dohodu o obrannej spolupráci s USA schválila a tiež „ústretová“ prezidentka Čaputová ju ešte v ten deň podpísala.

Bez civilnej prepravy

Letisko Sliač po osemdesiatich piatich rokoch definitívne končí s civilnou leteckou prevádzkou a boli prepustení aj jeho poslední 12 zamestnanci, ktorí mali asistovať pri jeho likvidácii. Potvrdzuje to aj výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vložka číslo 808. Už v decembri 2019 MO SR vypovedalo zmluvu štátnej spoločnosti Letisko Sliač, a. s., a od konca roka 2020 oficiálne skončili všetky civilné lety z tohto letiska. Primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová spojila posledné voľby s referendom o americkej vojenskej základni, na základe petície, ktorú podpísalo 1343 obyvateľov Sliača. Účasť na tomto referende bola taká veľká, že bolo potrebné priniesť ďalšiu volebnú urnu. Ako bolo s výsledkami tohto referenda naložené, sme sa nedozvedeli. Už v roku 2020 sme v našom mesačníku upozorňovali, že v prípade letiska Sliač je to aj otázka na Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý sa z neznámych dôvodov vzdal svojho 30-percentného podielu v tomto letisku, podobne ako aj mesto Sliač a ministerstvo dopravy, aby sa zobudili z ekonomického bezvedomia a pomohli letisku prežiť.

Naďova chiméra

Zo začiatku bývalý minister obrany Jaroslav Naď sľuboval, že civilná preprava bude prerušená len počas trojročnej obnovy letiska a potom bude opäť obnovená. Bol to od začiatku blud, chiméra, ktorej ani on sám neveril. Podobne sa vyjadroval aj o rozširovaní letiska Sliač, že to nebude letecká základňa NATO, ale naše letisko. Dnes už zmenil rétoriku a postupne priznáva, že ide o plnohodnotnú vojenskú základňu NATO. Samotná nová rekonštrukcia mala byť ukončená v roku 2022, ale zatiaľ nie je ani v polovici. Budujú sa objekty a zariadenia (špeciálne sklady, nové vybavenie elektronikou a stojiská pre ťažké dopravné lietadlá), ktoré ďaleko prekračujú charakter obyčajného vojenského letiska. Mali by sme si uvedomiť, že vojaci v žiadnom štáte neplánujú bezcieľne. S akým zámerom idú USA podporiť sliačske letisko a prečo sa naši kompetentní ministri správajú až tak ústretovo? Následky ich správania môžu byť pekelné a nádej, že sa tak nestane, je v cudzích rukách. Treba len súhlasiť s vyhlásením Banskobystrického samosprávneho kraja o dôležitosti obnovenia civilnej časti leteckej dopravy z letiska Sliač, ktorá mala aj v minulosti pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, po ktorom tak všetci voláme.

Z dôvodu značného meškania prác na rekonštrukcii vojenského letiska Sliač mali byť prvé stíhačky F-16 po plánovanom príchode podľa posledného návrhu nového ministra obrany Roberta Kaliňáka dočasné umiestnené na leteckej základni Kuchyňa. Nápad je to dobrý, ale ešte lepšie by bolo, keby sa tieto stíhačky na Záhorí umiestnili natrvalo. Uvidíme, ako sa k tomu postaví vláda SR. Všetci dotknutí občania okolitých miest a obcí, nemocnice, liečebne, kúpele a iné organizácie by to určite uvítali. Nedajme si tieto posledné najkrajšie miesta na Slovensku znesvätiť a ohroziť tu žijúcich občanov.

Autor plk. v. v. Ing. Ján Dibala je člen rozšíreného predsedníctva strany Práca slovenského národa, www.psn.sk

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.