LIEK NA POLITICKÚ NEURÓZU

Pasivita je cesta smerujúca k neúspechu, porážke a kapitulácii

Foto KOLÁŽ - REDAKCIA
Dátum 30.08.2015

Na adresu našej domácej politickej scény sa v poslednom čase ozýva mnoho výrokov typu: „Na Slovensku sa pretrhlo vrece s politickými stranami.“ Takýchto a podobných vyjadrení je naozaj mnoho a keď necháme hovoriť fakty, tak tvrdenia sú pravdivé. Ale je na tom niečo zlé? Plynie z takého stavu pre národ či štát nejaká škoda? Ak áno, v čom spočíva príčina celého javu, prípadne, kto je vinný a za vzniknutý stav aj zodpovedný?

Sankcie pre občana

Takýto stav nie je v hodnotení práce parlamentných strán nič pozitívne. Dokazuje, že nezvládajú požiadavky kladené voličmi ani výzvy spoločenského vývoja. Dostali sa do vleku udalostí prichádzajúcich zo zahraničia. Ich vodcovia považujú výslnie vlastnej moci za osobné vlastníctvo. Stratili schopnosť sebareflexie a namiesto zodpovednosti za predvolebné sľuby, z ktorých sa vykrúcajú, už pamätajú len na záväzky straníckym sponzorom, čo je hlavnou príčinou korupcie a obmedzenej vymožiteľnosti práva v štáte. Obyčajné ľudské svedomie sa z ich hláv dávno vytratilo. Miera zodpovednosti za stav v štáte a jeho budúcnosť je taká deformovaná, že je prakticky nepostihnuteľná. Skresľovanie pravdy, informačné nátlaky, kontroly a sankcie na radového občana sa pozvoľna stupňujú a jeho istoty, sloboda voľby konania, ale aj dôvera k štátnym inštitúciám sa vytrácajú. Toto nie je stav, ktorý by vznikol sám od seba. Je to stav nastoľovaný nekompetentnosťou nositeľov politickej moci v štáte.

Politiku ovládli žravé diviaky

Ako teda postupovať, ak nie založením nových politických strán, ktoré sú bez bremena minulých chýb, keď tí, čo dnes v štáte usmerňujú a vykonávajú politickú moc, odmietajú uvoľniť pravdu o svojom status quo a vedomí si svojej nedotknuteľnosti sa drzo pohrávajú s ľudskou dôverou? Majú sa snáď občania vzdať nádejí na vlastný zvrchovaný štát a poriadok v ňom len preto, že spoločenskú politiku ovládli žravé diviaky a z rajskej záhrady spravili bahnisko? Vzdávať sa nemá zmysel. Pasivita je cesta smerujúca k neúspechu, porážke a kapitulácii. Sláva Bohu, že sa aj v takejto situácii niekto pokúša o nápravu. Oceňujem každého človeka schopného vidieť pravdu a ochotného na jej nastoľovaní aj konať.

Vzniká strana Práca slovenského národa - Kto má oči, nech sa díva, kto má uši, nech počúva a spozná pravdu, ktorá mu umožní rozhodnúť sa tak, aby po rokoch neplakal ani on, ani jeho potomstvo.

Mnohí tvorbu nových politických strán kritizujú. Považujú ju za trieštenie národných síl a oslabovanie medzinárodnej autority štátu. To je taktika zahmlievajúcej argumentácie smerovaná na zachovanie výlučného postavenia týchto zúfalcov a ich trubadúrov. Výchova k politickej čestnosti a zodpovednosti sa niekde začať musí.

 

Čo sa má zjednotiť, sa zjednotí

Iní zas, hoc aj tvorbu nových strán naoko podporujú, predsa len chytráčia v nádeji, že sa tak oslabí dobrá myšlienka a jej nositelia zostanú pred bránou parlamentu. Ale čo sa má zjednotiť, to sa aj v pravú chvíľu zjednotí. Verte mi.

Tvorbu strán považujem za účinný liek na politickú neurózu našej doby. Preto vzniká strana Práca slovenského národa, kde som predseda prípravného výboru. Končím takmer biblickým: Kto má oči, nech sa díva, kto má uši, nech počúva a spozná pravdu, ktorá mu umožní rozhodnúť sa tak, aby po rokoch neplakal ani on, ani jeho potomstvo.

 

Roman Stopka,
predseda prípravného výboru Práca slovenského národa
http://www.psn.sk