LIPŠIC JE NAJNEVHODNEJŠÍ KANDIDÁT

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Ivan Gašparovič: Či majú policajti a prokurátori skutočne „rozviazané ruky“, to sa ukáže až vtedy, keď bude s rovnakým cirkusom zatknutý niektorý koaličný politik alebo oligarcha podporujúci koaličné strany.

Foto SITA
Dátum 10.01.2021

Koalícia zvolila na post generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Bude podľa vás spĺňať profesionálne i morálne atribúty generálneho prokurátora?

Až 132 poslancov za celé politické spektrum vyjadrilo Marošovi Žilinkovi dôveru, čo naznačuje, že by to mal byť dobrý kandidát. Píše odborné články a je to kariérny prokurátor, ktorý pôsobil aj na základnom stupni prokuratúry, takže o jeho profesionálnych kvalitách nepochybujem. Isté pochybnosti vzbudzuje skutočnosť, že Žilinka bol štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra za ministra Lipšica, ktorý kandiduje na špeciálneho prokurátora. V kancelárii Lipšica pôsobil aj Vladimír Pčolinský, súčasný šéf SIS. Všetci traja mali veľmi blízko ku KDH. V každom prípade bol politickým nominantom. Budúcnosť ukáže, do akej miery bude Maroš Žilinka spútaný touto svojou minulosťou, naznačia to už jeho prvé kroky.

Predpokladali ste, že získa podporu nielen koalície, ale aj opozície, aký to dáva signál pre verejnosť?

Samotný fakt podpory naprieč politickým spektrom je veľmi pozitívny, ak neuveríme rečiam Igora Matoviča, že v pozadí sú akési dohody časti koalície s opozíciou, pre ktoré chcel Matovič odložiť voľbu na január.

Voľba generálneho prokurátora prebiehala verejne, je to podľa vás v poriadku?

Výdobytkom demokratických revolúcií je tajná voľba. Pri nej by však predsedovia politických strán nemali kontrolu nad tým, ako jednotliví poslanci volili a v prípade zlyhania by museli zložito pátrať po „zradcoch“, fotiť si hlasovacie lístky, tvoriť kontrolné dvojičky a podobne, ako sme to zažili za vlády Ivety Radičovej.

Na čo by sa v prvom rade mal sústrediť nový generálny prokurátor a čo od neho môže verejnosť očakávať?

Nový generálny prokurátor by sa v prvom rade mal sústrediť na získanie dôvery verejnosti v prokuratúru a v rámci toho na zabránenie, aby bola prokuratúra zneužívaná ako nástroj politického boja vrátane manifestačných zatýkaní za účasti novinárov. A naopak, nemal by sa sústrediť na plnenie „úloh“, ktoré mu vytyčuje vládnuca koalícia, ani ministerka spravodlivosti. Mal by ísť vlastnou cestou, vychádzajúcou z poznania našej histórie verejnej obžaloby a jej organizácie v ostatných štátoch Európy. Tá je diametrálne odlišná od toho, ako fabuluje poslanec Alojz Baránik a ďalší koaliční „experti“ na otázky prokuratúry. Mal by otvoriť prokuratúru verejnosti, smerom zvnútra von, nie naopak. To znamená, presadzovať, aby prokurátori proaktívne informovali o jednotlivých prípadoch verejnosť, ale nie otvárať prokuratúru pre vstup laikov do procesov výberu a hodnotenia prokurátorov. To by nebolo otváranie prokuratúry voči verejnosti, ako je chápané v Európe, ale jej zľudovenie, aké sme tu už raz mali, v päťdesiatych rokoch, keď sa zaviedli ľudové súdy a stranícka nomenklatúra prokurátorov.

Emeritný prezident Ivan Gašparovič

 

V prípade Daniela Lipšica by som mal problém vzhľadom na jeho bezúhonnosť a aj pre jeho tvrdú politickú orientáciu. Bola by veľká chyba, keby sa stal špeciálnym prokurátorom. Navyše bol obhajcom Igora Matoviča v prípade, keď prešetrovali jeho problémy s daňovým priznaním a zároveň je to stranícky kolega premiéra. Daniel Lipšic je okrem toho ešte stále vo výkone podmienečného trestu uloženého súdom. 

Pred časom ste v rozhovore pre Extra plus povedali, že Daniel Lipšic by nebol vhodný na generálneho prokurátora a k jeho kandidatúre mala výhrady aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dnes sa o jeho mene opätovne hovorí v súvislosti s kandidatúrou na post špeciálneho prokurátora, dokonca prezidentka SR uviedla, že by jeho zvolenie rešpektovala. Je Daniel Lipšic vhodným kandidátom na túto funkciu?

Trvám na všetkom, čo som vtedy vo vzťahu k Danielovi Lipšicovi uviedol. Je to najnevhodnejší kandidát na funkciu špeciálneho prokurátora, aký prichádza do úvahy. Dlhoročný politik, silne previazaný aj na súčasných politikov. Je stále v skúšobnej lehote podmienečného odsúdenia, a teda pod kontrolou aprobačnej úradníčky. Na kandidatúru ho vyzval premiér, čo spochybňuje otvorenosť výberu. Nemá žiadne skúsenosti s prácou prokurátora a sú dokonca vážne pochybnosti o tom, ako získal justičné skúšky v čase, keď bol vedúcim úradu ministra spravodlivosti Čarnogurského, keďže nespĺňal ani elementárne predpoklady justičnej praxe. Neobstojí ani argumentácia o jeho statočnosti, odvahe a odhodlaní dôsledne presadzovať právo, ktorú používajú jeho podporovatelia. Lipšic nikdy nešiel do žiadneho boja, v ktorom by riskoval svoju kariéru, naopak, bojoval len tam, kde to jeho kariére mohlo pomôcť. Nedá sa hovoriť ani o jeho osobnej integrite, keď ako minister vnútra sa zúčastnil na vyšetrovacích úkonoch v prípade vraždy Ernesta Valka, u ktorého predtým pôsobil ako advokátsky koncipient, a potom sa stal obhajcom jedného z údajných páchateľov vraždy. Argumentov, pre ktoré by sa nemal stať ani len radovým prokurátorom, je veľa. Máme však dnes na scéne aj nemálo takých politikov a novinárov, pre ktorých sú vzorom fanatickí prokurátori, ktorým z úst šľahajú plamene, akými boli Stalinov prokurátor Vyšinský alebo Gottwaldov prokurátor Urválek. Ak prezidentka SR uviedla, že by s vymenovaním Lipšica za generálneho prokurátora mala problém, dôvody, ktoré ju k tomu viedli, ostávajú prekážkou aj pre jeho ustanovenie do funkcie špeciálneho prokurátora. To, že prezidentka uviedla, že zvolenie Lipšica za špeciálneho prokurátora by rešpektovala, na jej výhradách voči nemu nič nemení. Špeciálneho prokurátora však volí národná rada a funkcie sa ujíma zložením sľubu do rúk predsedu národnej rady. Prezident sa na jeho výbere a vymenovaní žiadnym spôsobom nepodieľa, nemá preto inú možnosť, než ho rešpektovať.

Potrebuje Slovensko špeciálnu prokuratúru a špeciálneho prokurátora?

To je tiež dobrá otázka. Myšlienku špeciálnej prokuratúry na Slovensko priniesol počas našej prípravy na vstup do únie španielsky predvstupový poradca na boj proti korupcii Jorge Espina. Ten presadzoval vytvorenie špeciálnej prokuratúry, ktorá by pozostávala nielen z prokurátorov, ale aj z väčšieho počtu finančných audítorov a ktorej by podliehala vyčlenená skupina uniformovaných aj neuniformovaných policajtov. K vytvoreniu takejto prokuratúry nedošlo, jednak z finančných dôvodov, ale aj preto, že vtedajší minister vnútra Palko zásadne odmietal, aby niektorí policajti neboli podriadení jemu. To, čo sa u nás vytvorilo, označil Jorge Espina len za predstieranie osobitného nástroja na boj proti korupcii. Hlavnou úlohou špeciálnej prokuratúry malo byť odhaľovanie korupčnej trestnej činnosti a túto úlohu naša špeciálna prokuratúra neplní vôbec. Korupčnú trestnú činnosť naďalej odhaľuje aj vyšetruje polícia a daňové úrady. Na výkon dozoru nad zákonnosťou ich postupu a odsúdenie páchateľov nie sú potrebné špeciálne inštitúcie. Túto úlohu môže plniť ktorákoľvek prokuratúra a ktorýkoľvek súd.

Na Slovensku bol Ivan Gašparovič ako jediný zvolený za prezidenta na dve volebné obdobia po sebe. Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Od roku 1990 pôsobil ako generálny prokurátor ČSFR do roku 1992, keď ho zvolili za predsedu Slovenskej národnej rady. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR a na čele parlamentu stál do roku 1998. Po odchode z HZDS v roku 2002 založil Hnutie za demokraciu a stal sa jeho predsedom. V apríli 2004 ho občania zvolili za prezidenta SR. Post hlavy štátu opätovne obhájil aj v roku 2009. Vo svojej podstate má národnú a sociálnu orientáciu. Nepodliehal tlaku politických strán a pri výkone funkcie sa riadil svojím svedomím, ako mu to ukladala ústava. V rozhodnutiach býval nekompromisný, ale spravodlivý. Bol posledný predseda SNR a prvý predseda NR SR. Zaujímavé je, že po páde Mečiarovej vlády v roku 1994 ostal naďalej predsedom NR SR a bol historicky prvým opozičným predsedom parlamentu. Na poste vydržal až do nových volieb, hoci HZDS malo menšinu.

Matovičova vláda sa sústreďuje na zatýkanie bývalých štátnych funkcionárov, vysokých policajných reprezentantov, sudcov, ale aj ľudí z podnikateľsko-oligarchického prostredia. Ako vnímate tieto zatýkania?

Ak je to tak, ako uvádzate v otázke, že vláda sa sústreďuje na toto zatýkanie, tak je to viacej ako zle. To by boli 50. roky. Či je to tak, alebo majú policajti a prokurátori skutočne „rozviazané ruky“, to sa ukáže až vtedy, keď bude s rovnakým cirkusom zatknutý niektorý koaličný politik alebo oligarcha podporujúci koaličné strany. Zatiaľ to vyzerá, že sa hrá len na jednu bránku. Či sú zatýkania a trestné stíhania dôvodné, to ukáže čas. Ak áno, majú moju podporu. Ale nech už je to akokoľvek, cirkus, s akým k zatýkaniu dochádza, rozhodne nemôže mať svoj dôvod v trestnom konaní, ale je to jasný nástroj politickej propagandy.

Ministerka spravodlivosti predstavila reformu justície. Ako vnímate jej kroky, pomôžu jej návrhy vzbudiť dôveru občanov SR v súdnictvo?

Súbor zmien v oblasti justície, ktorý predstavila ministerka, podľa môjho názoru nezlepší fungovanie justície, a teda v konečnom dôsledku si ani nebude schopný získať podporu verejnosti. Naopak, prinesie zbytočné nemalé náklady a chaos. Zrušenie existujúcich súdov a ich nahradenie novými má pre vládnu koalíciu výhodu v tom, že umožňuje naraz vymeniť všetkých predsedov aj podpredsedov okresných aj krajských súdov v celej republike. Okrem tejto personálnej čistky však neprináša veľa pozitívneho. Ani zmeny tykajúce sa súdnej rady, ústavného súdu a správneho súdnictva nevnímam ako čarovný prútik.

Stáli ste pri zrode Ústavy SR, ako aj pri vzniku SR. Viaceré vlády začali do Ústavy SR zasahovať a, ako sa hovorí, niektorí politici z nej doslova urobili trhací kalendár. Je podľa vás vhodné tak často zasahovať do Ústavy SR?

Ústava nemá upravovať nepodstatné vzťahy, ale len základné princípy fungovania štátu. Zmena ústavy by mala znamenať podstatnú zmenu fungovania štátu, ku ktorej by malo dochádzať len po dlhých odborných a politických diskusiách. Je neprijateľné, aby sa ústava menila na základe partikulárnych návrhov ministrov v druhom čítaní, ktoré im napadnú z večera na ráno, bez akejkoľvek verejnej diskusie. V súčasnosti to začína vyzerať tak, že politickým garnitúram, ktoré získajú vo voľbách ústavnú väčšinu, by sa hodilo vytvoriť si po každých voľbách vlastnú ústavu. Ak k tomu pridáme zákaz, aby ústavný súd preskúmal súlad ústavných zmien s jadrom ústavy, potom sa z ústavy môže skutočne stať nepodarená koláž snov, túžob a predstáv jednotlivých politikov, ktorej nebude nikto rozumieť, ani ju vedieť vyložiť. Spôsobuje to stratu istôt a zneistenie hodnôt. Niečoho takého sa ústavný právnik ani seriózny politik nemôže dopustiť. Ústava by sa nemala meniť ani často, ani takto.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.