LOLI ČI PARADIČKA?

Film o Rómoch možno považovať za útok na podprahové myslenie

Foto TASR/ROMAN HANC
Dátum 15.09.2019

Na Slovensku opäť zažívame menší mediálny ošiaľ na poli kinematografie. Nie sme na to až takí zvyknutí ako v západných krajinách, no aj tu už pomaly oko diváka spozornie, ak sa národná kinematografia – či už sólovo, prípadne v koprodukcii – prezentuje a kiná sa po dobrom mediálnom výtlaku začínajú plniť. V každom prípade je zážitok z kina silnejší ako z obývačky, nehovoriac o možnosti kúpiť si americký popcorn a po „hostine“ zanechať za sebou spúšť... Nuž kultúra, či lepšie povedané cool-toora, aby sme nevyšli zo slangu mladých pobláznených ľudí ťukajúcich večne aj pri rozhovoroch do mobilných telefónov, asi nie je tým elementom, ktorý by nám bol vlastný. Upratovačky v kinosálach o tom po filmoch vedia svoje...

Divácky ošiaľ

Bez poriadnej reklamy by možno ani „slovenské“ filmy nemali silnú návštevnosť v kinách. Možno si spomeniete ešte na film o krvavej grófke Bathory z roku 2008, či na desať rokov starú záležitosť o Jánošíkovi, ktorá s podtitulkom Pravdivá história mapovala život legendárneho zbojníka. Stvárnenie tejto slovenskej ikony a finalistu ankety o naj Slováka, na ktorého majú zálusk aj naši severní susedia, sa nezaobišlo bez rozpačitých reakcií časti slovenského publika. Isteže, starší boli zvyknutí na Bielikov formát, a práve tejto generácii metrosexuálny hrdina v podaní Václava Jiráčka príliš nevoňal. No v roku 2017 sa spustil ošiaľ okolo filmu Únos, ktorý bol síce spracovaný vo forme gangsterky, prípadne ako krimi triler kvalitne, no vavríny mu uberala silná manipulácia detailných faktov, nad ktorými sa znalci daných udalostí mohli len pousmiať. Hlavná vec, že divácky ošiaľ pritlačil na právnické (s)vedomie vtedajšieho predsedu vlády natoľko, že zabudol na svoje výroky o tom, že kto si myslí, že amnestie sú zrušiteľné, nech vráti právnický diplom. On si po umeleckom diele myslel, že teda áno, no svoj diplom nevrátil. Z iného súdka už bola Čiara, demaskujúca pomery na našej zelenej hranici s EÚ. No niektorí colníci z tohto úseku reagovali na film s dešpektom a považovali ho za zvláštny, pretože nie vždy zobrazoval realitu, aj keď si nikto nerobil ilúzie o prevádzačoch či pašerákoch.

Hygienické podmienky v osadách sú katastrofálne, a to budí odpor u časti majority. Netreba si tu preto zakrývať oči pred problémami. Ale filmy o diskriminácii, ktoré tieto javy ukazujú, nepomôžu k riešeniu patovej situácie.​

Majorita verzus minorita

Keďže je dnes móda hovoriť o tzv. extrémizme aj tam, kde nie je, a zase naopak tam, kde je, si zakrývať oči, vznikajú u nás, ale aj o „nás“ snímky, ktoré poukazujú na problémové spolužitie majority Slovákov a vôbec ľudovo nazývaných bielych s rómskou minoritou. Tá totiž nežije izolovane a ľudia konfrontovaní so spôsobom života tejto, v niektorých oblastiach už majority, vedia svoje o kriminálnych výpadoch jednotlivcov, ktorí slušným Rómom robia nechcený imidž. Dlhodobé zakrývanie očí zo strany mocných či mocichtivých pred týmto problémom vedie dennodenne ku konfliktom, na ktorých sa vezú politici, a tí tento problém používajú ako štít – pred voľbami sa všetci predbiehajú s osvedčenými riešeniami tejto pálčivej otázky, iní sa na chrbtoch zúfalých občanov dostávajú do parlamentných lavíc. A samotní vzdelaní Rómovia, ktorí by aj chceli úprimne pomôcť a priložiť ruku k dielu, sa nestačia čudovať nad prejavmi tzv. mäkkého rasizmu, vznikajúceho u nás ako prejav frustrácie. Intelekt vzdelaných Rómov ich však ostrakizuje z komunity v osadách, ktorá je v ostrom protiklade s ich negramotnosťou a chudobou, prípadne aj závisťou, že vlastne aj „títo sú páni ako gadžovia a nepomôžu nič“. Vidno to na sociálnych sieťach, pričom prejavy nenávisti nie sú výnimočné. No tá chudobná masa pamätá len na práva, ale slovíčko povinnosť nielenže chýba v jej lexike, ale významovo je to pojem z cudzieho, jej nezrozumiteľného jazyka.

Kto z toho ťaží

Otázka však je, kto z toho ťaží. Ide o politikov čerpajúcich prostriedky, pričom Rómovia sú uväznení v súkolesí chudoby. Ďalej z toho ťažia ničnerobiaci Rómovia, zvyknutí na tento neštandardný štandard, no čuduj sa svete, aj filmové umenie prichádza k slovu. Okrem toho, že teoretické znalosti vo forme kultúry, jazyka nechávame na akademickú pôdu katedry stredoeurópskych štúdií v Nitre a jej odbor romistiky, máme tu ešte vrstvu kričiacich mimovládok o rasovej diskriminácii.

Dlhodobé zakrývanie očí zo strany mocných či mocichtivých pred týmto problémom vedie ku konfliktom, na ktorých sa vezú politici, a tí tento problém používajú ako štít – pred voľbami sa všetci predbiehajú s osvedčenými riešeniami tejto pálčivej otázky.

Je zvláštne v tomto smere, kto koho vlastne diskriminuje. Policajti zasahujúci v osadách sú často konfrontovaní so slzami v očiach majority, ktorá si nevie ani za cenu ohrozenia vlastného zdravia a života niekedy zachrániť majetok. A vášne sa ťažko tlmia. Každý však dnes nahráva na mobilné zariadenie „neprimerané a rasovo motivované“ zákroky mužov zákona nepozerajúc na zákon o Policajnom zbore a na nevyhnutnosť používania donucovacích prostriedkov. Stačí pripomenúť prípad z benzínovej stanice v košickej Šaci. Odborníci mimo inšpekčných orgánov a slniečkarska elita potom topia urážkami na sociálnych sieťach tých, ktorých rizikovú prácu si nijako nevážia. No aj filmové umenie je cestou do podprahového sveta. Ako teda zaútočiť na náš citový svet? Urobme film o tom, že nie všetkých hádžeme do jedného vreca!

V zlom svetle

Okrem dokumentov, ktoré poukazujú na neznesiteľný rómsky život, tu už máme aj hrané filmy. Žiaden rozumný človek, ktorý má v sebe prirodzený morálno-etický kódex, nemôže súhlasiť s násilnými a surovými riešeniami, ktorých arénou je sociálna sieť. Takisto rasizmus je nebezpečné hnutie, prítomné v spoločnosti od vzniku rás ako takých a iste by nebolo správne všetkých hádzať do jedného vreca. Stereotypy, ktoré však vznikajú, sú odpoveďou na zlé skúsenosti a opakované ataky mnohých nespratníkov. Navyše hygienické podmienky v osadách sú katastrofálne, a to budí odpor u časti majority. Netreba si tu preto zakrývať oči pred problémami. Ale filmy o diskriminácii, ktoré tieto javy ukazujú, nepomôžu k riešeniu patovej situácie. Stavajú totiž Slovákov do zlého svetla a veľmi skreslene poukazujú na príčinu zla. Prvou lastovičkou bol film Cigán z roku 2011. Komorný príbeh chudobného chlapca vzbudzuje súcit s ťažko skúšaným dospievajúcim, s ktorým sa život nijako nemazná. No bolo by fajn nakrútiť aj film s názvom Gadžo, ktorý by bol voľným pokračovaním Cigána. Večný boj dobra a zla v podobe Adama na jednej strane a Žiga na druhej bol trochu obohraný námet, keďže cez šport a svoju lásku sa Adam aj tak na každej strane stretáva s nepochopením. Nakoniec sa to končí tragicky.

Bez hlbšieho posolstva

Úplne inou partiou je Loli paradička. Film má byť primárne komédiou. No ide trochu o kontrast. Scenár je zvláštny, ale námet sám osebe zlý nie je. Divnú príchuť malo premietanie filmu na východe. Hoci vo filme hrali východniari, dialekt neznel presvedčivo, akoby bol umelo hraný. Na rozdiel od filmu Pásla kone na betóne a pokračovania Kone na betóne šariština neznela autenticky. Film nepriniesol ani hlbšie posolstvo. Starý paušálny tematický odkaz, že nie všetci sú zlí, no aj tak sa z tohto kolotoča nedá vymaniť, je naozaj už trochu hlúpe a násilné. Časť exteriérov sa nakrúcala dokonca na Námestí slobody v Sabinove počas tradičných dní mesta a jarmoku v roku 2017. Na tom istom mieste, kde vznikali aj exteriéry filmu Obchod na korze v roku 1964, pričom si niektorí Sabinovčania neodpustili štipľavú a zároveň nostalgickú poznámku, či aj toto nebude ďalší oscarový film... Isteže nie.

No tá chudobná masa pamätá len na práva, ale slovíčko povinnosť nielenže chýba v jej lexike, ale významovo je to pojem z cudzieho, jej nezrozumiteľného jazyka.

Výkony nič nenaznačovali, aby nás mohli oslniť, nieto ešte prísnu americkú porotu. Navyše úlohu zlého, a teda majority hrala Kvetka Stražanová. Vytvoriť obraz toho, že je zlé a nežiaduce, aby si Slovák, resp. Rusín zobral Rómku, sa jej podarilo autenticky. Divák či chce, či nechce, musí mať obraz zla v matke hlavného hrdinu a dobra v Rómke Loli. Je jasné, že ak sa dvaja zamilujú a chcú sa vziať, tak na rasové predsudky nepozerajú a vôľa rodičov tam hrá marginálnu úlohu. No agresivita, s akou matka syna varuje pred možným sobášom, je až nápadná. Navyše krivé obvinenie na adresu Loli z krádeže peňazí a následný trapas pri rozhovore s príslušníkom OO PZ, ktorý na stálej službe v Sabinove nakoniec presvedčí telefonujúceho, že predsa len to nie je tak, ako to on čierno namaľoval, je signifikantné.

Miestny naturel

Na druhej strane pozitívne pôsobí východniarsky humor s hrubými, miestami až vulgárnymi výrazmi. Miestny naturel, ktorý sprevádzali výbuchy smiechu, bolo ťažké sledovať najmä v kine v Sabinove z podobného dôvodu, ako to bolo 30. júna 1965 pri premiére Obchodu na korze, pretože sa komparzisti spoznávali na plátne a hlasitým smiechom to dávali najavo, no najmä najlepší kamarát hlavného hrdinu bol naozaj kráľom humoru danej snímky. Vietnamsko-šarišský dialóg z blšáku v Budapešti bol korením, ktoré oživilo fádny dej. Snímka zároveň splnila predvolebný odkaz, hoci to nebol možno ani cieľ režiséra Viťa Staviarskeho. Samotná hlavná predstaviteľka však toto posolstvo v sebe nosí a verejne ho aj prezentuje. Od tých, ktorí odrazu po filme radikálne menia svoje protirómske nálady a pomaly ju pozývajú na rande, lebo je pekná, cez ďalšie skupiny ľudí, ktorí Kamilu Mitrášovú pokladajú za hviezdu. Tento mediálny ošiaľ však pomaly ochabuje. Návštevnosť kina už nie je taká ako v júli a dá sa predpokladať, že ani DVD distribúcia filmu či televízna premiéra nezlomí rekordy. Humorné a vulgárne dialógy v dialekte potešili tie vrstvy, ktoré hlbší odkaz filmu nezaujíma. Ten by ste tam totiž hľadali zbytočne. Avšak dnešná doba umelcom dovoľuje slobodne tvoriť. Veď prečo nie. Bolo by kontraproduktívne zakazovať slobodnú tvorbu. Aký má však vplyv na dušu tohto národa? Odpovedzme si sami...

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.