MATERIÁLNY NEDOSTATOK POCIŤUJE 15 PERCENT SLOVÁKOV

Z prieskumu vyplýva, že viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom.

Foto PEXELS
Dátum 13.09.2020

BRATISLAVA 13. septembra (TASR/extraplus.sk) - Zlé zvládanie svojich výdavkov a materiálny nedostatok pociťuje 15 % Slovákov. Výsledky za minulý rok síce potvrdzujú zlepšujúce sa sociálne podmienky pre obyvateľstvo, avšak ukazujú silné regionálne rozdiely. Vyplýva to z analýzy Slovenskej sporiteľne na základe výsledkov indikátora materiálnej deprivácie zverejnených Štatistickým úradom SR.

Štatistici pri materiálnej deprivácii skúmajú napríklad schopnosť platiť hypotéku, nájomné či to, ako čelia domácnosti neočakávaným výdavkom. "Z prieskumu vyplýva, že viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom. Oba tieto indikátory sa však za posledné roky vyvíjajú pozitívne," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Naopak, viac domácností má finančný problém s udržaním primeraného tepla v domácnosti (7,8 %) a bežnými platbami za nákupy, nájom či splátky hypotéky (10,2 %).

Výsledné hodnoty pre Slovensko za rok 2019 hovoria, že až 15,2 % ľudí trpí materiálnou depriváciou, čo predstavuje pokles o dva percentuálne body (p. b.) oproti predchádzajúcemu roku, avšak počet ľudí trpiacich závažnou depriváciou mierne vzrástol o 0,9 p. b. na 7,9 %. "Z prieskumu tiež vyplýva, že materiálna deprivácia ohrozuje najmä ľudí nad 65 rokov a predovšetkým ženy. Jej závažnej forme sú vystavení predovšetkým mladí do 18 rokov a ženy staršie ako 65 rokov," doplnil Horňák.

Na Slovensku však badať silné regionálne rozdiely. "Vysoko nad ostatnými je Banskobystrický kraj, kde až takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. Nasledujú Prešovský (19,5 %) a Košický kraj (17,1 %). Naopak, najmenší podiel obyvateľov vystavených nedostatku je v Žilinskom (9,3 %) a Bratislavskom kraji (10,9 %)," priblížil Horňák. Táto situácia podľa analytika motivuje obyvateľstvo, aby sa za "lepším životom" či "lepšou prácou" vysťahovalo do iného regiónu či iného štátu. "Dochádza tým k takzvanému odlevu mozgov, čo znižuje potenciál regiónov a vytvára hladové doliny, keďže sa potenciál jednotlivcov realizuje niekde inde," vysvetlil Horňák.

Podľa jeho slov bude zaujímavé sledovať aj dosahy pandémie na výsledky prieskumu za rok 2020. "Rastúca nezamestnanosť a nižšie množstvo odpracovaných hodín, vyplatených príplatkov či odmien zasahuje rozpočty spotrebiteľov a môže ovplyvniť nielen plnenie ich finančných záväzkov, ale aj vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby či schopnosť vycestovať na dovolenku," konštatuje Horňák.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.