MATOVIČOV VABANK

Do volieb je ešte 20 mesiacov. V tejto turbulentnej dobe, keď nikto nevie, čo sa bude diať o týždeň, sa zdá, že na takéto úvahy je ešte veľa času. Lenže ak politologické pravidlo hovorí, že uchádzači o úspech vo voľbách by mali urobiť „prezbrojenie“ v polčase, potom je už najvyšší čas, aby jednotlivé strany skonsolidovali svojich lídrov a program. Ako to zatiaľ vyzerá?

FICOV SMER IDE NA VÍŤAZSTVO VO VOĽBÁCH

 

Ak by sa parlamentné voľby konali dnes, ich víťazmi by sa stali strany Hlas-SD a Smer-SD so ziskom 17,9 percenta opýtaných respondentov. Nasledovala by SaS so ziskom 13,2 percenta a na štvrtom mieste by bolo OĽaNO so ziskom 7,8 percenta. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 18. až 23. apríla 2022 a vykonala ho agentúra Polis Slovakia pre Zoznam.sk. Telefonický prieskum prebiehal na vzorke 1003 respondentov, starších ako 18 rokov, na území celej SR. Nasledujú strany Sme rodina (7,2 percenta) a Aliancia (6,1 percenta). Za nimi by skončila Republika so ziskom rovných 6 percent. Ďalším v poradí je Progresívne Slovensko so ziskom 5,7 percenta a KDH so ziskom 5,3 percenta. Strana ĽSNS s 3,1 percentami by sa však už do parlamentu nedostala. Platí to aj pre SNS, Dobrú voľbu, Vlasť či Za ľudí, ktorí dokonca ako jediní z aktuálnych koaličných strán spadli na jedno percento opýtaných.

Topky.sk/Extra plus

Sám proti všetkým

Terajšia koalícia, to je hlavne OĽaNO – ostatné koaličné strany sú v podstate opozícia, i keď len taká vnútorná, koaličná. OĽaNO išlo do predošlých volieb s heslami transparentnosť, antikorupčnosť, slušnosť. Ťažko povedať, čo si dá do programu tentoraz. Je dokonca možné, že hrošia koža, ktorú má vodca tohto hnutia na tvári, je natoľko hrubá, že sa heslá zopakujú. Veľa ľudí si však myslí, že nech by si Matovič dal teraz do programu čokoľvek, tak by to už bolo vcelku jedno: ostali mu už iba voliči bez schopnosti reagovať na vonkajšie podnety. Motyka druhý raz nevystrelí a toto hnutie jedného človeka už dnes patrí medzi smutné, ale takmer uzatvorené kapitoly slovenských politických dejín. Ak sa táto partia náhodou aj dostane do Národnej rady SR, tak už tam veľa vody nenamúti – a hrozia jej aj horšie veci. Matovič preto hrá vabank: snaží sa utopiť a podraziť aj všetkých svojich koaličných partnerov, mysliac si, že ešte stále je šanca, aby ľudí opäť obalamutil a oni dali aj druhýkrát všetku moc do rúk jemu ako zdanlivo najmenšiemu zlu. Tu sa naplno ukazujú patologické rysy jeho osobnosti, keď ešte stále nebol schopný uvedomiť si neadekvátnosť slizko familiárnej polohy, do ktorej sa štylizuje: že ako celkom obyčajný človek je vždy na strane tých najobyčajnejších ľudí proti mocenskej chobotnici. Lenže kto iný je hlavou tej chobotnice, ak nie práve on ako absolútny víťaz posledných volieb, ktorý je plne zodpovedný za všetko, čo sa deje? Papalášizmus, korupcia, šafárenie, manipulovanie, zneužívanie moci, podvody... je až humorné, že to, čo vždy tak kritizoval, dostalo naozaj nevídaný priestor a rozmery práve počas jeho éry. Treba to totiž tak vnímať: napriek tomu, že oficiálne je premiérom nevýrazný nevedko z jeho strany, opraty stále drží v rukách Matovič ako predseda dominantného koaličného subjektu – a on má aj mamutí diel zodpovednosti. A preto je tragikomické, ako sa snaží postaviť na čelo protestujúcich proti tomu všetkému. A tiež to, ako sa snaží kúpiť si ľudí cukríkom v podobe nejakej nepodstatnej sumičky. Lenže ak si myslí, že ich bude môcť opäť raz primitívne obabrať, veľmi sa mýli: keď ide o ich peňaženku, ľudia budú veľmi citlivo vnímať, ako sa veci skutočne majú a do volieb budú mať dosť času všimnúť si, kam Matovič a jeho junta pomery, aj tie ekonomické, posunuli.

Sloboda, solidarita a Geissenovci

Matovičovi voliči teda neodvratne prechádzajú inam. Časť ich dá hlasy SaS, ktorá pomaličky rastie. Porastie aj naďalej? Tu je kľúčovou otázkou dôvod toho rastu. Sú ním zhoršujúce sa pomery, inflácia a zdražovanie? Asi sotva – oveľa pravdepodobnejšie je, že to je iba dôsledok kanibalizácie Matovičovho cirkusu, ktorý si s predsedom SaS Richardom Sulíkom navzájom už dva roky neuveriteľným spôsobom hádžu polená pod nohy. Najnovšie Matovič Sulíka obviňuje z toho, že nevhodne riadi palivovú krízu a tak akosi naznačuje, že je Sulík na vine, že ľudia budú mať drahšie palivo – ako keby slovenský minister hospodárstva s tým mohol niečo zásadné urobiť. Na druhej strane Sulík a spol. kritizujú Matoviča, momentálne ministra financií, napríklad za to, že zavádza verejnosť populistickými opatreniami, ktoré v skutočnosti chudobným zoberú a bohatým pridajú. Skrátka, koaličná spolupráca ako lusk. Treba ešte dodať, že SaS, to už nie je len Sulík, ale čoraz viac sú to divné existencie ako Baránik, Cigániková a spol. Ukázalo sa to napríklad pri kauze Geissenovci, ktorá preferenciami SaS vôbec nepohla, hoci sa Sulík kolosálne strápnil. Pre tých, ktorí náhodou nevedia, o čom je táto najhlúpejšia a najprázdnejšia „trapošina“, akú viete v televízii nájsť: je o tom, ako sa na rôznych miestach sveta nudí rodinka hlúpučkých milionárov. Sulík robil týmto ľuďom na Slovensku služobníčka, zobral ich dokonca aj do parlamentu, aby si skúsili, aké je rečniť v Národnej rade SR. Toto otrasné Sulíkovo faux-pas mohli voliči vidieť práve v čase, keď krajina má naozaj úplne iné problémy, než robiť program nudiacim sa zbohatlíkom: keď sa blíži k najnezmyselnejšej a najzbytočnejšej ekonomickej a sociálnej katastrofe, ktorou je samovražda dobrovoľným odrezaním sa od zdrojov ruských energií.

Ideály euroatlantizmu a bruselizmu

Sme rodina je ďalšou z opozičných strán, ktoré sa zhodou okolností nachádzajú v koalícii, ale vôbec im to v ich opozičnej činnosti neprekáža. Zato sa zdá, že si túto drobnosť konečne všimli ich voliči a volebné preferencie Sme rodina sa začínajú nebezpečne obtierať o päťpercentnú hranicu. Ťažko povedať, čo s percentami Sme rodina (a podobných strán) ďalej urobí bratovražedná americká vojna na Ukrajine, zato je zrejmé, čo by s nimi mohlo urobiť katastrofálne zdražovanie.

Kto, naopak, veľmi výrazne zbrojí a zdá sa, že bude mať pomerne istú účasť v NR SR a možno aj vo vláde, je Progresívne Slovensko. Namiesto nevýraznej Bihariovej nasadili na čelo svoj najväčší tromf, jastraba Šimečku. A hoci popierajú, že by išli do vlády s Hlasom, ktovie, či by nepouvažovali, ak by Hlas priniesol dostatok kresiel a zaviazal sa k úplnej oddanosti ideálom euroatlantizmu a bruselizmu...

Okolo päťpercentnej hranice sa motá aj KDH, ktorému už dávno nedávali toľko percent, a tiež maďarská Aliancia-Szövetség. Tieto subjekty nemajú šancu dosiahnuť oveľa lepší výsledok než tých päť percent, avšak v prípade, že by po voľbách boli polarizované politické tábory približne rovnako silné a hrozil by povolebný pat, bude veľmi dôležité, či sa dostanú do NR SR, alebo nie.

Kto, naopak, už nie je ničím zaujímavý ani dôležitý, je mŕtvola jednorazového volebného gýča s názvom Za ľudí. Šéfka tejto strany, bystroumná Veronika, môže byť užitočná (samozrejme, okrem umeleckej sféry) asi už iba pre opozíciu na odčerpanie jedného percenta hlasov extrémne dezorientovaných slniečkových voličov.

Opozičný tábor

Suverénne najsilnejšie preferencie má momentálne strana Hlas-SD. Preto je hlavná otázka do budúcich volieb, s kým bude Hlas chcieť ísť do vlády, a kto bude ochotný ísť do vlády s Hlasom. Je už predseda Hlasu Peter Pellegrini plne na strane globalistov, alebo sa chce držať v strede a akceptoval by kompromisnú „vládu národného oportunizmu“ so Smerom a nejakým ďalším „univerzálnym koaličným partnerom“? To ešte nikto nevie, možno ani on sám: je možné, že chce to rozhodnutie urobiť až vo chvíli, keď už bude držať karty v ruke. Ešte totiž nič nie je isté – ani to, že o 20 mesiacov bude mať Hlas dnešných 20 percent a že bude skladať vládu. Sú odhady, podľa ktorých jeho výtlak pred voľbami rapídne klesne. Ale ktovie: videli sme, že neklesol ani po zverejnení videa, kde Pellegrini pred koaličným ministrom otvorene nazval svojich voličov dezolátmi...

No a ešte je tu skutočná opozícia. To je tá nielen proti slovenským globalistickým stranám, ale aj proti bruselskej centralizácii a euroatlantickému vazalstvu. Sem patrí Smer-SD, ktorý pred niekoľkými mesiacmi podľa niektorých prieskumov nakrátko dokonca preskočil Hlas, teraz však opäť výraznejšie stráca. Môže to byť spôsobené dianím na Ukrajine či kriminalizáciou predstaviteľov Smeru? Ktovie. Je fakt, že dnešná vládna junta, najmä organizovaná skupina okolo Matoviča, vníma Smer ako jediného skutočne nebezpečného konkurenta, a preto sa ho pokúša za každú cenu zničiť. Verejnosť môže v týchto mesiacoch naživo sledovať pokus zavrieť Roberta Fica, jedného z mála skutočných štátnikov v strednej Európe, a ďalších predstaviteľov Smeru na základe smiešnych a nepripravených obvinení. Táto zúfalá snaha Matovičovej bandy však nemôže situáciu výraznejšie zvrátiť v jej prospech: skúsenosti zo sveta hovoria, že uväznenie opozičného lídra iba upevní jeho pozíciu. Pravda, ak pobyt vo väzení prežije...

A ešte je tu jeden skutočne opozičný subjekt, ktorý stojí za zmienku, pretože má slušné šance dostať sa do NR SR: hnutie Republika. So šiestimi či ôsmimi percentami tam toho síce veľa nepresadí, ale môže dôležitým spôsobom zmeniť parlamentné počty a dokonca možno blokovať ústavnú väčšinu – a tým ju chrániť pred zvrátenosťami, ako sú tie, ktoré stihla prijať koalícia národnej katastrofy.

Ostatné antiglobalistické a vlastenecké strany sú dôsledne roztrieštené, a hoci programovo by sa mohli ľahko dohodnúť na spoločnej platforme, nedá sa to, lebo to tak niekomu zrejme lepšie vyhovuje. Na spoločnú kandidátku by nazbierali možno 7 – 10 percent voličských hlasov, to by už vydalo na pekný parlamentný subjekt, ktorý by zatočil s politickou scénou. Ale to je iba zbožné želanie vlastencov... Nad tým, že to nejde, je aj škoda sa rozčuľovať.