MATOVIČOVA DOHODA Z BRUSELU JE VRAJ VÝHODNÁ, ALE PENIAZE ISTÉ NIE SÚ

BRATISLAVA 28. júla (TASR/extraplus.sk) – Viac ako 40 miliárd eur z európskych zdrojov, ktoré bude môcť na základe dohody z júlového bruselského samitu Slovensko v nasledujúcich rokoch využiť na prekonanie krízy a naštartovanie ekonomiky, znamená podľa Radovana Geista z euractiv.sk veľký úspech. „Netvrdím, že to bolo pre geniálne vyjednávacie schopnostiam, myslím si, že už pôvodný návrh bol zhodou rôznych okolností k Slovensku veľmi štedrý. A slovenská delegácia nič nepokazila,“ povedal Geist v Tablet.TV.„Bolo veľmi správne, že sme sa nespájali s tvrdou kritikou z Maďarska a Poľska. Hľadali sme si spojencov inak a svoju výhodnú pozíciu sme dokázali udržať,“ povedal Geist s tým, že solídna bola aj príprava našej pozície na samit zo strany Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zároveň upozornil, že reálne čerpanie peňazí tentoraz nebude podmienené len schopnosťou predkladať životaschopné projekty, podmienkou čerpania niektorých zdrojov bude aj dodržiavanie zásad právneho štátu. Politika je podľa neho okrem iného aj súbojom naratívov a vždy je možné tvrdiť, že sa malo dosiahnuť viac. Pravdou je podľa Geista aj to, že výsledná suma 40 miliárd eur má rôzne zložky, od dočerpania zdrojov z aktuálneho programovacieho obdobia cez peniaze z budúceho sedemročného rozpočtu až po zdroje z fondu obnovy, z ktorých len časť sú granty a časť návratné pôžičky.

Pôvodný návrh podľa neho hovoril o tom, že fond obnovy určený špeciálne na sanovanie dôsledkov koronakrízy má obsahovať celkovo pol miliardy eur na granty a 250 miliónov na pôžičky. Napokon pôjde na granty 390 miliónov eur a zvyšok z celkovej sumy 750 miliónov budú pôžičky. Suma, ktorú spolu tvoria fond obnovy a budúci sedemročný rozpočet, predstavuje rekordných 1,82 bilióna eur.Na rozdiel od štandardného sedemročného rozpočtu, ktorý je financovaný dominantne z príspevkov členských krajín, fond obnovy sú požičané peniaze, ktoré Európska únia (EÚ) garantuje svojím rozpočtom. Fond obnovy bude flexibilnejší ako klasický sedemročný rozpočet a bude ho možné čerpať rýchlejšie. Na druhej strane môže byť kontrolovaný ešte prísnejšie ako klasické eurofondy. Pokiaľ bude mať niektorý členský štát problémy s dodržiavaním zásad právneho štátu, môže v konečnom dôsledku o zdroje prísť.

„Slovensko bude musieť do októbra napísať plán reforiem, ktorý bude vychádzať z odporúčaní Európskej komisie, takzvaný plán obnovy,“ upozornil Geist. Dodal, že v prvých rokoch by sa Slovensko malo snažiť vyčerpať z fondu obnovy viac ako priemernú sumu, ak chce pomôcť svojej ekonomike prekonať krízu.„Plán obnovy bude musieť schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou všetky členské krajiny. Nie je tam špeciálny mechanizmus, ktorý by hovoril, že ak nebojujete proti korupcii, peniaze sa zastavia. Ale boj proti korupcii zrejme bude jednou z podmienok a ak na problémy upozorní niektorý členský štát, peniaze sa pozastavia, bude sa tým hlbšie zaoberať Európska komisia a v konečnom dôsledku to skončí na stole predstaviteľov členských krajín,“ vysvetľuje Geist.„Tento mechanizmus nie je automatický, ale v dnešnej atmosfére v Európskej únii bude zo strany krajín ako Holandsko veľký tlak na to, aby najmä v prípade týchto protikrízových fondov boli minimalizované všetky pochybnosti. Lebo je to politicky výbušná otázka aj pre nich,“ uzavrel.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne