MATRIX KAPITALIZMU

Na Slovensku ho mnohí poznajú ako odborníka na špeciálny segment politickej filozofie – analytický  marxizmus. Je autorom mnohých popularizačných článkov a piatich vedeckých publikácií. Medzi knižnými titulmi ako Sociálna spravodlivosť a identita alebo Matrix kapitalizmu zaujal najmä knihou Späť k Marxovi?, za ktorú získal v roku 2010 Cenu Literárneho fondu a ďalšie prestížne ocenenia. Je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer-SD a predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti. Súčasne pôsobí na Ústave politických vied SAV ako vedecký pracovník a prednáša na Fakulte sociálnych vied UCM. Ľuboš Blaha.

Svojou vedeckou prácou a výstupmi v parlamente ste si vyslúžili vágne pomenovanie – ľavičiar, dokonca najľavicovejší poslanec. Kde sú korene vašej ľavicovej orientácie?

V mojej ľavicovej orientácii zohral úlohu vplyv rodiny, najmä otca, známeho novinára Milana Blahu. Už na strednej škole som začal čítať Marxa a diela ľavicových filozofov. Veľký vplyv malo na mňa aj počúvanie piesní punkových kapiel ako The Exploited, ktoré sa vyznačovali ľavicovými textami a ktoré dnes mladá generácia ani veľmi nepozná. Na vysokej škole som sa potom začítal do marxistických, neomarxistických aj anarchistických autorov.

Na vysokej škole ste študovali filozofiu a politológiu po roku 1989, keď marxistická filozofia, jemne povedané, nebola v móde. Ako sa prijímalo počas štúdia vaše ľavicové zameranie?

Pravda je, že vtedy panovala v spoločnosti antikomunistická hystéria a keby ste povedali čokoľvek ľavicové, urobili by z vás boľševika a nepriateľa demokracie. Na Slovensku, na rozdiel od západných univerzít, bolo slovo Marx prekliate. Ale mal som veľké šťastie, že jeden z mojich učiteľov, ktorý viedol moju diplomovú aj dizertačnú prácu, bol docent Ladislav Hohoš, známy neomarxistický filozof. Okrem toho som mal počas doktorandského štúdia možnosť poznať takých vynikajúcich odborníkov, ako je Oskar Krejčí, Marek Hrubec alebo Jan Keller.

Je marxizmus na Slovensku prekliatím aj dnes?

Dnes, našťastie, nie a som rád, že som mal možnosť prispieť k tomuto obratu. Marxom sa v zahraničí, ale už aj u nás bežne operuje a skôr je smiešny ten, kto nepozná jeho dielo.

Ako ste vlastne vhupli do politiky – zrovna do politickej strany Smer – sociálna demokracia?

Bol som publicista Nového slova už počas vysokoškolského štúdia a časom si moje odborne podložené články všimli ľudia zo Smeru, najmä Miroslav Číž, jeden z ľavicových intelektuálov, ktorí pôsobia v tejto strane. Vďaka Mirovi Čížovi ma oslovil Pavol Paška, vtedajší predseda parlamentu, a stal som sa jeho poradcom. Po štyroch rokoch sa potom celkom prirodzene začala moja politická kariéra.

Vyhladovávali sme Kubu, Irán a Irak a chceme vyhladovať Rusko, lebo si v geopolitickom spore s USA o Ukrajinu bráni svoje záujmy. Keď Izrael anektoval Golanské výšiny a rozpútal vojnu proti Palestínčanom, nikto nehovoril o sankciách, keď padali bomby na Juhosláviu, tiež sa o nich nehovorilo, takisto ani v prípade Bushovej vojny v Iraku.

Smer nemožno nazvať stopercentne vyhranenou ľavicovou stranou. Ako vnímajú vaše niekedy ostro ľavicové názory a parlamentné výstupy vaši stranícki kolegovia?

Smer síce nie je taká vyhranená ľavicová strana, ako som ľavicový ja sám, ale je to strana, ktorá pokrýva politický priestor od stredu doľava. A v tom priestore nájdete naozaj vyhranených ľavičiarov, ale aj centristických politikov typu Petra Kažimíra, ktorý svojím dôrazom na fiškálnu konsolidáciu pripomína skôr klasického škandinávskeho sociálneho demokrata. V tomto diapazóne sa pohybujeme: v Smere nájdete liberálnych aj konzervatívnych, aj silne ľavicových, aj viac trhovo orientovaných politikov. Nevidel by som v tom prekážku spolupráce. Ale aby som odpovedal na vašu otázku – moje názory prijímajú ľudia v Smere, s ktorými sa stýkam, so sympatiami.

Prijíma ich tak aj váš predseda Robert Fico?

K mnohým mojim ľavicovým myšlienkam má podľa mňa blízko aj Robert Fico. Už som neraz hovoril, že premiéra Fica považujem za jedného z najľavicovejších lídrov v Európe. Prirodzene, ako predseda vlády malej stredoeurópskej krajiny, ktorá nemá takú suverénnu moc v ekonomike, nemôže robiť vo víre globalizácie všetky kroky dokonalo ľavicové, ale je inštinktívne ľavičiar a vždy, keď môže, robí ľavicovú politiku.

Pojem ľavicový sa niekedy stotožňuje s pojmom liberálny. Ako vnímate tento možno zdanlivý paradox?

Ako paradox to vnímajú ľudia, ktorí sú mimo politického kontextu. Vo filozofii som bol v kultúrnych a etických otázkach vždy veľmi liberálny, zatiaľ čo v ekonomike som socialista. Som progresívny a nekonzervatívny. Ako politik si však uvedomujem veľkú chybu západnej sociálnej demokracie, že sa nezmyselne sústredila na otázky rôznych sexuálnych a iných menšín namiesto toho, aby riešila podstatu kapitalistického systému – ekonomickú nespravodlivosť a sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi. Toto zabíja ľavicu v západnej Európe, preto stráca body. Ako človek si myslím, že homosexuáli majú mať svoje práva, ale táto téma predsa nemôže byť zmyslom ľavicovej politiky. Ľavica bola vždy prioritne o sociálnej spravodlivosti a dnes má byť primárne o odpore proti neoliberálnej globalizácii, ktorá gniavi malých ľudí.

Nadnárodné západné korporácie ruinujú krajiny Afriky, napríklad v Kongu už umreli milióny ľudí, pretože ich skosil hlad a občianske vojny.

Kdesi ste sa vyslovili, že si viete predstaviť ako partnera pre Smer aj komunistickú stranu. Naozaj si to viete predstaviť v praxi?

Toto moje vyjadrenie bolo politologické, nie politické. Moja poznámka mala naznačiť len toľko, že akákoľvek ľavica je pre mňa dôveryhodnejšia než akákoľvek pravica. Prirodzeným partnerom pre sociálnu demokraciu sú vo všeobecnosti moderné ľavicové strany, ktoré rešpektujú demokraciu, bez ohľadu na to, aký majú názov. Pointa celej veci je v tom, že na Slovensku nemáme relevantnú ľavicovú politickú stranu okrem Smeru.

Pripúšťate povolebnú spoluprácu so SNS alebo s KDH?

Pokiaľ viem, oficiálne stanovisko Smeru je, že nijaká štandardná strana, ktorá prekročí päťpercentnú hranicu, nie je po voľbách vylúčená z koaličnej spolupráce. Rozhodnú voliči. Optimálna pre spoluprácu je podľa mňa taká strana, ktorá bude čo najsociálnejšia.

Európska únia sa niekedy správa ako mopslík USA, pričom Amerika do veľkej miery podkopáva Európu.

V mediálnom prostredí, najmä v novinách, ktoré nie sú naklonené politike Smeru, vašu stranu napadajú, že za ňou stoja oligarchovia. Čosi o tom myslíte ako progresívny ľavičiar?

To je politika, treba rátať s tým, že vás niekto napadá. Otázka je, či o tom existujú dôkazy a vôbec, či to má nejakú logiku. Pohybujeme sa totiž v čisto konšpiračnej atmosfére: nijaké dôkazy nie sú, ale podľa konšpirátorov z pravice to znamená len to, že sú dôkazy dobre skryté. V takejto konšpiračnej logike si však môžete navymýšľať, čo len chcete, môžete si napríklad vymyslieť, že Lipšic je mimozem­šťan a dokážte, že nie je. Všetko sa však dá konšpirátorsky spochybniť. Veď len uvážte: spomínaný Lipšic bol ministrom vnútra i spravodlivosti a mohol nájsť proti Smeru toľko dôkazov, koľko by chcel, keby existovali. Má logiku, aby Smer, ktorý je najsilnejšou a najbohatšou stranou, pretože podľa výsledku volieb dostal najväčšie dotácie od štátu, potreboval mať na krku zavesených oligarchov? Na druhej strane je tu dosť pravicových strán a straničiek, ktoré majú vážny problém s tým, že nevedia preukázať, odkiaľ získali peniaze. Odkiaľ má peniaze Sieť aj iné politické strany, ktoré neprešli voľbami? Dnes je celé Slovensko oblepené ich tvárami. Sú krásni, to treba uznať, ale treba sa spýtať, kde na to vzali.

Nožnice medzi bohatou a chudobnou vrs­tvou spoločnosti sa roztvárajú stále viac. Kedy sa to skončí? Veríte, že nastanú časy sociálne spravodlivejšej spoločnosti?

Kapitalizmus je v neoliberálnej podobe neudržateľný. Keď máte čisto trhové prostredie, vždy bude vznikať veľká nerovnosť. Vždy v tej trhovej súťaži niekto vyhrá, vždy sa bude kumulovať na jednej strane úspech a peniaze a na druhej neúspech a nedostatok peňazí. Americký sen, v ktorom sa stane z chudáka milionár, je len nepatrnou výnimkou – 99 percent ľudí vždy bude chudobných a jedno percento enormne bohatých. Z histórie vieme, že takáto situácia plodí otrasy, krízy a vojny. Kapitalizmus zákonite plodí krízy. Zmena nastane – kapitalizmus donútia k zmene environmentálne i sociálne krízy, obrovská chudoba na juhu, ale už aj na severe, v Európskej únii. Ak sa tieto problémy nebudú riešiť, vzrastie extrémizmus, nepokoje, vypuknú vojny.

Ako tomu možno predísť?

Recept ponúka len sociálna demokracia, ale tá je dnes v Európe príliš slabá. Sociálna demokracia nie je revolučná strana, je za trhovú ekonomiku, ale hovorí, že ju treba krotiť, že štát musí zasahovať do ekonomiky, že treba progresívne dane a spravodlivejšie prerozdeľovanie bohatstva tak, aby sme vyvažovali trhovú divočinu sociálnym rozmerom. Jediný mechanizmus, ako možno dospieť k spoločenskému zmieru, je sociálny štát.

Je to reálne z globálneho hľadiska?

Pravda je, že ľudia, ktorí majú moc a peniaze, ovplyvňujú najvýznamnejších svetových politikov a ovládajú médiá, lenže kapitalizmus, ako som už hovoril, má v sebe zakódované zničujúce sily. Preto si nenahovárajme, že akákoľvek zmena je nereálna a že je lepšie nič nerobiť, len doma hundrať. Netreba rezignovať, šanca na zmenu príde.

Saudská Arábia má islamsko-fašistický režim a počuli ste o nejakých sankciách, uvalených na túto krajinu v mene ľudských práv? Toto sú veci, ktoré sa nedajú odpustiť, dvojaký meter Západu mi naháňa hrôzu.

Momentálne sme svedkami čohosi, čo sa dá nazvať ako exodus národov. Nie sme už na prahu nezadržateľných zmien, či dokonca na prahu vojny?

Pápež František povedal, že tu už máme svetovú vojnu, aj keď sa navonok skladá z malých kríz a početných lokálnych vojen. Žijeme v krízovom čase a otázka je, či je ten čas prelomový. V roku 2008, keď prišla obrovská ekonomická kríza, som si myslel, že to bude znamenať prelom, ale napriek tomu, že vznikli hnutia odporu, neoliberálny režim sa ešte viac posilnil a pritvrdil. Ako politik a sociálny demokrat nechcem, aby sa prehlbovala kríza, napokon, veď mám rodinu, dieťa, chcem, aby tu bol pokoj, stabilita, sociálna rovnováha. Ale ako filozof, ktorý skúma realitu bez ohľadu na svoje želania, si myslím, že dlhodobo sa nedá udržať tento druh špekulatívneho finančného kapitalizmu, v ktorom tu kdekto extrémne bohatne bez toho, aby niečo produkoval.

Hovoríte, že žijeme v krízových časoch. Nie je súčasný masový nápor migrantov na schengenské hranice viac ako len kríza? Kto za ňu môže?

Robert Fico má pravdu v tom, že Európa absolútne zlyhala. Mám dojem, že európski lídri sú v nejakej slonovinovej veži, že sú otrokmi nejakých teoretických princípov, pre ktoré prestávajú sledovať realitu. Ocitli sa v zajatí ideológie multikulturalizmu a uniká im, čo sa deje vo svete a aké z toho môžu byť dôsledky. Najväčšia absurdnosť je to, že sa hrajú na humanistov, keď predtým spustošili krajiny, odkiaľ sa teraz valí utečenecká vlna. Západné veľmoci vojenskou intervenciou, bombardovaním zničili tie režimy, ktoré bránili radikálnym islamistom terorizovať ľudí. A nám chcú prikázať, aby sme prijímali migrantov, ktorí u nás nechcú byť, pretože chcú ísť do Nemecka a Holandska. Tragédia je, že kvótami sa vlastne porušujú ľudské práva utečencov. Stredná Európa sa musí postaviť tomuto pokrytectvu.

Afrika je kontinent vari najviac poznačený kolonizáciou, biedou, vojnami a obrovskou humanitárnou krízou. Nemal by si Západ viac všímať aj tento fakt, kým nebude neskoro?

Nadnárodné západné korporácie ruinujú krajiny Afriky tak, že napríklad v Kongu už umreli milióny ľudí, pretože ich skosil hlad a občianske vojny. Nikoho to nezaujíma. Ale keď umrelo pri Pandorfe sedemdesiat ľudí, bez ohľadu na to, ako silne to každého z nás rozľútostilo, zrazu sa z toho robí obrovská tragédia, ktorá nás zasiahla viac ako smrť miliónov ľudí kdesi ďaleko v Afrike. Povie sa, že tam to robia rôzne militantné skupiny, pritom sa vie, že tieto vraždiace milície si najímajú západné nadnárodné koncerny, ktoré drancujú nerastné bohatstvo afrických krajín. Sýrčania si právom zaslúžia, aby sme sa o nich postarali, lebo je tam vojna, ale prečo nevidíme milióny trpiacich v Kongu a trpiacich na celom svete?!

Američania nikdy nebránia ľudské práva, iba používajú túto terminológiu na obranu svojich záujmov.

To je rečnícka otázka. Zaujímavé je, že Európa a najmä Spojené štáty nebránia demokraciu a ľudské práva v Kongu ani Saudskej Arábii...

Američania nikdy nebránia ľudské práva, iba používajú túto terminológiu na obranu svojich záujmov. Očividné to bolo v prípade krízy na Ukrajine, keď sa odsudzovalo Rusko, ktoré si tiež iba bránilo svoje záujmy. Obviňujú ma, že som protiamerický, ale to nie je pravda – som len veľký kritik americkej zahraničnej politiky, takej, akú prezentoval George Bush mladší, ktorý porušoval medzinárodné právo a viedol zločinecké vojny. Som kritik západných štátov, ktoré prakticky zničili Líbyu a destabilizovali Sýriu. Keby Západ nepustošil stabilné krajiny, keby najbohatšie štáty sveta nedodávali zbrane do destabilizovaných krajín, tak tu nemáme ani vojnu, ani migráciu.

Je Európska únia vo svojom rozhodovaní suverénna? Nespráva sa voči Spojeným štátom vazalsky?

Európska únia sa niekedy správa ako mopslík USA, pričom Amerika do veľkej miery podkopáva Európu. Komu vyhovuje, ak tu dnes pre Ukrajinu stojí proti sebe Európa a Rusko, ak nie Američanom? Komu vyhovuje, ak dnes máme na stole transatlantickú dohodu TTIP, ktorá môže zničiť náš európsky sociálny a zelený model, ako aj našu ochranu potravín pred hormónmi a GMO z Ameriky?

Komu vyhovujú sankcie? Politika sankcií predsa poškodzuje nielen Rusko, ale aj Nemecko, Poľsko, Slovensko aj celú Európu.

Ekonomická vojna nikam nevedie. Ubližuje ľuďom ako neutrónová bomba – neničí budovy, ale zabíja ľudí, lebo ich pomaly vyhladuje. Vyhladovávali sme Kubu, Irán a Irak a chceme vyhladovať Rusko, lebo si v geopolitickom spore s USA o Ukrajinu bráni svoje záujmy. Keď Izrael anektoval Golanské výšiny a rozpútal vojnu proti Palestínčanom, nikto nehovoril o sankciách, keď padali bomby na Juhosláviu, tiež sa o nich nehovorilo, takisto ani v prípade Bushovej vojny v Iraku. Pritom vo všetkých prípadoch išlo o porušenie medzinárodného práva. Saudská Arábia má islamsko-fašistický režim a počuli ste o nejakých sankciách, uvalených na túto krajinu v mene ľudských práv? Toto sú veci, ktoré sa nedajú odpustiť, dvojaký meter Západu mi naháňa hrôzu.

Čo by sme mali robiť, aby svet zmúdrel?

Svet nemôžeme významnejšie ovplyvniť, Slovensko je príliš malé. Ale keďže je Európa náš druhý domov, musíme byť k nej kritickí, pretože Európska únia sa vyvíja nebezpečne v ekonomike aj geopolitike. Stáva sa veľmi neoliberálna, potláča sociálny rozmer, stáva sa nedemokratická a elitárska. Národné záujmy menších štátov sú vytláčané, technokrati rozhodujú bez rozmyslu o veciach, ktoré sa týkajú celých generácií, napríklad o prideľovaní migračných kvót. Čo môžeme výrazne ovplyvniť, je ten náš slovenský svet. Som rád, že Slovensko je stabilná krajina, že je tu sociálny zmier, čo za pravicových vlád nebolo. My asi nemôžeme ovplyvniť záujmy veľmocí, ale môžeme smerom navonok poukazovať, že chceme dialóg, mier a smerom dovnútra sa pokúšať o ekonomický rast, sociálne zákonodarstvo, sociálne prerozdelenie – o sociálny štát.