MEDIÁLNE HRY V RÉŽII SME

Skutok sa stal

Slovenské médiá dvadsať rokov živia kauzu únosu Michala Kováča ml., nezaoberajú sa však skutkom, ktorý sa stal. Prezidentov syn dostal od svojho otca Michala Kováča amnestiu za podvod v spoločnosti Technopol vo výške 2,3 milióna USD (v tom čase 69 miliónov slovenských korún) zo začiatku 90. rokov. Podľa rozhodnutia o udelení milosti Rudolf van der Werff spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a „ďalšími nezistenými osobami“ naplánovali a podľa plánu aj zrealizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov. Namiesto toho, aby bol syn prezidenta Michala Kováča súdený za skutok, ktorý sa stal, dostal post diplomatického pracovníka na Taiwane. Podľa publikovaných informácií pracuje od prvého augusta 2017 na pozícii šéfa 6. odboru pre Áziu a Pacifik na ministerstve zahraničných vecí. Médiá sa nevenujú ani ďalšiemu skutku, ktorý sa stal v súvislosti s Michalom Kováčom. Hospodárske noviny v roku 2015 upozornili na to, že sa objavilo video, na ktorom je Kováč s obvineným a zatknutým šéfom firmy Zodic Lo Hsu-Liangom. Za SR pritom podpisuje falošnú zmluvu. Taiwanské úrady v tom čase vyšetrovali burzový megapodvod za približne 32 miliónov eur, v ktorom mal byť strategickým partnerom taiwanskej firmy Zodic Light World Technology údajný česko-slovenský zdravotnícky gigant Chirana. Mainstreamové médiá zámerne nepíšu o skutočnostiach, ktoré boli pred únosom. Píše sa len o dni Po. Zo dňa na deň z obvineného Michala Kováča urobili médiá svojho chránenca a vtedajšia opozícia mučeníka.

Člen skupiny únoscov

História sa opakuje. Po dvadsiatich rokoch denník SME vytvoril novú mediálnu hviezdu menom Ľuboš Kosík. Periodikum SME sa považuje za mienkotvorné a morálne spravodlivé, preto je zarážajúce, že poskytuje priestor a opiera sa o výpoveď človeka s kriminálnou minulosťou. Nekriticky podporuje Kosíkove vyjadrenia aj samotný redaktor SME Matúš Burčík, ktorý by mal byť podľa morálnych zásad denníka nestranný. V prípade účel svätí prostriedky to zrejme neprekáža, ak ide o označenie Ivana Lexu za strojcu únosu Michala Kováča. Syn prezidenta bol zavlečený do cudziny 31. augusta 1995 a Ľuboš Kosík bol členom skupiny únoscov. Vyše dvadsaťdva rokov však (do decembra 2017) účasť na zavlečení popieral a svoju obhajobu opieral o skutočnosť, že 31. augusta 1995 ešte ani nebol príslušníkom SIS. Ľuboš Kosík dnes priznáva nielen účasť na zavlečení prezidentovho syna, ale dokonca sa vyjadruje aj k ďalším hriechom SIS, spáchaným v rokoch 1995 – 1998.

Zavlečenie zrealizovala SIS

Dávno sa rozplynuli pochybnosti o tom, že Michala Kováča uniesli príslušníci SIS, na to predsa orgány činné v trestnom konaní nepotrebujú výpoveď Ľuboša Kosíka. Slováci by však mali vedieť aj to, čo denník SME zamlčiava. Bývalý policajt a príslušník SIS je v africkom Mali na úteku pred trestom odňatia slobody v trvaní štrnásť rokov pre zmenkové podvody. Protežant denník SME čelí na Slovensku ďalším trestným konaniam. V jednom prípade je Ľuboš Kosík obvinený z obzvlášť závažného zločinu vydierania. V druhom ide tiež o obzvlášť závažný zločin vydierania, kde je už naňho podaná obžaloba. Trestné stíhanie v prvej kauze sa začalo 24. júna 2015, pretože Ľuboš Kosík prinútil istého človeka, aby mu podpísal tri zmenky v celkovej hodnote 2 400 000 eur. Obžalobu z druhého skutku vydierania podal naňho prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I 29. júna 2016 a obžalovanému hrozí doživotie. Zrejme tu je zakopaná podstata problému, prečo sa zaktivizoval Ľuboš Kosík i denník SME, aj keď obidve strany s im vlastnou motiváciou.

Trest na doživotie

Na mediálne vyjadrenia Ľuboša Kosíka zareagoval renomovaný advokát Marek Para, ktorý je v pozícii obhajcu Ivana Lexu. „Nie je žiadne tajomstvo, že 31. augusta 1995 nebol Ľuboš Kosík príslušníkom SIS, teda neskladal žiadnu prísahu. Jeho mediálny výstup, že prísaha a rozkaz pre príslušníka je ako Biblia pre katolíka, je smiešny, lebo príslušníkom v čase únosu nebol. Žiadame, aby bola jeho výpoveď procesne zachytená, keďže takéto mediálne vyjadrenia nemajú procesnú relevantnosť. Pozorne som sledoval vyjadrenia popredných predstaviteľov polície aj ministra vnútra, ktorí naznačili určité prekvapenie, že po toľkých rokoch sa niekto rozhodne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Osobne mám veľkú pochybnosť o úprimnosti, predovšetkým preto, že v čase, keď mohol spolupracovať a skutočne pomôcť vyšetrovaniu, tak to odmietol a dokonca ušiel z územia Slovenska. Pre mňa jediná do úvahy prichádzajúca možnosť je zabezpečenie jeho účasti na úkonoch procesného charakteru na Slovensku. Pochybujem však, že jeho vôľa vrátiť sa je skutočná, pretože ak by sa vrátil, musel by ísť priamo do väzenia v rámci dvoch aktuálne prebiehajúcich trestných stíhaní za obzvlášť závažné zločiny s uložením veľmi vysokého trestu odňatia slobody v sadzbe 25 rokov až doživotie,“ povedal Marek Para. V médiách sa však objavili informácie, že Ľuboš Kosík je v Mali vo väzení. „Osobne sa domnievam, že veľa indícií svedčí proti tomu, aby bol vo väzbe v Mali. Navyše používa relatívne vyspelé technické prostriedky, pretože telefónom, videorozhovorom a emailom komunikuje s občanmi Slovenska. Takéto možnosti nemajú osoby vo väzbe na Slovensku. Viacero faktov hovorí za to, že je na slobode. Ľuboš Kosík je na úteku pred orgánmi Slovenska, nie pred orgánmi Mali, kde požiadal o ochranu,“ skonštatoval Marek Para.

Otvorený a rozsiahly spis

Spis k vyšetrovaniu únosu Michala Kováča ml. je dnes už otvorený a advokáti majú právo prístupu. Príslušný sudca pred časom avizoval, že spis je veľmi rozsiahly a naštudovanie si bude vyžadovať veľa času. Lexov advokát však povedal, že občania SR sa dočkajú posunu v tomto prípade, pretože všetky strany k prípadu pristúpili zodpovedne. Únos Michala Kováča ml. a kauzu Mercedes vníma Marek Para ako procesy rozhodnuté v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. A v tejto súvislosti nepovažuje automatický reštart tohto konania za možný. Podľa Mareka Paru jediné do úvahy prichádzajúce riešenie je rozhodnutie, že vo veci nie je možné ďalej konať.