MENŠINOVÁ NETOLERANTNOSŤ V ŠTÚROVE

Veľké Uhorsko pre Maďarov nezaniklo ani 99 rokov po Trianone

Foto TAR/RADOVAN STOKLASA
Dátum 16.02.2019

Je to o politike, ale aj o morálke. O charakteroch politických predstaviteľov našich menšinových Maďarov, ktorí sa nijako nevedia zobudiť zo sladkého sna: pre nich Veľké Uhorsko, Nagymagyarország, nezaniklo ani 99 rokov po Trianone.

Do Štúrova za nijakú cenu nechcú vpustiť Štúra. Je pravda, že toto mesto sa v roku 1075 volalo „Kakat“, ako sa to píše na oficiálnej webovej stránke mesta. Meno Kakat sa s obmenami Kakas, Kochot, Kokot (!) vžilo natoľko, že sa používalo ešte v roku 1755. A že Turci pomenovali pevnosť, zbudovanú roku 1546 na tomto mieste, ako Džigerdelen Parkani (Útroby Nepriateľa Zničujúca Pevnosť). A teraz doslovný citát z mestského webu: „(V roku) 1948, 26. júna vyhláškou Povereníctva vnútra sa úradné pomenovanie mesta mení, z Parkanu sa stáva Štúrovo, čo svedčí o tom, že rezíduá nacionalistického prístupu k veciam občianskym ešte zostávajú, pôsobia.“ Pod textom je meno: „Spracoval Jozef Slabák.“ Dodávame, že tie rezíduá pôsobia ešte aj teraz, a to zo strany ochkajúcich a neukojených predstaviteľov menšiny. Tí by kydali hnoj, keby nemali šancu rozoštvávať, navonok však „slušne“ či dokonca „liberálne“ politizovať.

Nacionalistické rezíduá

V roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra pokúsili sa štúrovskí matičiari 28. októbra 2015, v deň Štúrovho narodenia, odhaliť tu Štúrovu bustu. A bol z toho problém a ten trvá, lebo nacionalistické rezíduá zostávajú. Deň pred slávnostným poklepaním našli kameň pod kopou hnoja..., veď kydať hnoj by vedeli! Menšinoví demokrati na čele so svojimi predátormi.

Jedným z nich bol László Szigeti. Navonok vzdelaný muž, predsa absolvent Univerzity Komenského, zemepisár a matematik, ktorý bol od roku 1990 učiteľom a riaditeľom Gymnázia v Štúrove, teda morálnym vzorom pre školákov a ich rodičov. Ale máš ho vidieť! Nečinil sa iba deň pred a v deň 28. októbra, verejnosť vie, že tento štátny tajomník na školstve (v rokoch 1998 – 2006) a od februára 2006 do 4. júla 2006 dokonca v poradí 12. slovenský minister školstva (!) bol súdne stíhaný za machinácie so štátnymi peniazmi. Na konci októbra 2015 sa prejavil ako ozajstný hulvát. Spolu s ďalšími havkáčmi nielenže pokojnú slávnosť sústavne narúšali hanobnými a zosmiešňujúcimi pokrikmi proti Slovensku, Slovákom aj samotnému Štúrovi, ale aj bučaním a hlasným spevom maďarských piesní a mávaním maďarskou vlajkou. A druhý deň po slávnosti zmizla z kameňa tabuľa s nápisom „Busta Ľ. Štúra“. Keďže škoda, ktorú spôsobili ľudia okolo László-úra, nepresiahla 266 eur, tentoraz súd nebude. Ale čo morálka, Szigeti-úr?

Dedkovia vševedkovia

Vtedajšia štúrovská viceprimátorka Kornélia Slabáková (ahá, Jozef Slabák!) nechcela špekulovať. „Zrejme tam zohráva úlohu to, že Štúr nie je s naším mestom nijakým spôsobom spätý.“ A že je po ňom od roku 1948 pomenované mesto, to radnica vari nevie? Primátor Eugen Szabó si zase myslel, že osadenie Štúrovho pamätníka naruší rovnováhu na národnostne zmiešanom území. Je to však rovnováha, ak jedni môžu odhaliť pamätnú tabuľu právoplatne odsúdenému Jánošovi Esterházimu, akoby sa denne Štúrovom prechádzal – a druhí nie?

Mal som možnosť na túto tému diskutovať s niekdajším primátorom Štúrova Jánom Oravcom, ktorý tvrdil podobne: „Štúr v tomto meste nikdy nebol.“ Pripomenul som mu, že ani Panenka Mária v Štúrove nikdy nebola a jej sochu majú dokonca na oltári. A že Štúr je takým slovenským symbolom, že jeho busta patrí do každého slovenského mesta! Je to tak, vážený Dušan Kováč, ktorý na jeseň roku 2015 ako typický dedko vševedko stískal plecami: „... aj keď väčšina Slovákov považuje Štúra za významnú osobnosť, u maďarských spoluobčanov je skôr populárny Ľudovít Košut...“ Môžeme chcieť niečo iné od László-úra, keď Kováč súdruh hovorí takto?

Politický cirkus

Nie je tento cirkus veľkou hanbou slovenských politikov? Bývalý premiér Robert Fico prispel 5 000 eurami, takže pamätník je dávno hotový. A terajší premiér napriek tomu, že nad pamätníkom prevzal záštitu, nedokáže presadiť, aby Štúra v Štúrove prijali. Kto to teda vládne na Slovensku? V čích rukách je Štúrovo? Nemá slovenský premiér kompetenciu či len chuť na to, aby si mohli matičiari na dunajskom nábreží v Štúrove uctiť Štúra? Ako je možné, že ich neustále blokujú nielen predstavitelia menšinou ovládanej samosprávy, ale aj štátne orgány? Stavebný úrad v Štúrove nechce vydať stavebné povolenie a nanovo požaduje nové a nové dodatky a doplnenie žiadosti. V spomínanom roku 2015 pre základný kameň pamätníka s rozmermi cca 50x50 cm neuznal tento úrad predbežný písomný súhlas vlastníka pozemku, v roku 2016 neuznal stavebné ohlásenie inštalácie pamätníka (hoci pre iné pamätníky nie je potrebné ani len ohlásenie), ale požadoval stavebné povolenie s ďalšími prílohami, v auguste roku 2018 žiadal ďalšie a ďalšie vyjadrenia a stanoviská... Štúrovskí matičiari sú z toho zúfalí, lebo keď toto všetko doložili, nesúhlasil s umiestnením pamätníka Dopravný úrad – nesmejte sa Slováci, ale plačte – údajne prekáža vo výhľade na vodnú cestu! A sú tam ešte drenážne rúrky. Stavebný úrad mal dôvod okamžite pozastaviť stavebné konanie. Ani to nepomohlo, že matičiari boli nútení presunúť pamätník do úzadia – až o 5 metrov od dunajskej promenády! A už je tu aj vyhrážka obyvateľa Štúrova: ak mu bude prekážať busta Štúra vo výhľade, odpíli mu hlavu!

Nie, 21. októbra 2018 sa chystané odhalenie Štúrovho pamätníka v Štúrove nekonalo. A otvorenie filatelistickej výstavy s uvedením príležitostnej poštovej pečiatky Ľudovít Štúr prichádza najprv sľúbila, ale krátko pred otvorením odmietla miestna základná škola, v ktorej je až 65 percent žiakov slovenskej národnosti!

Značkovanie územia

Páni tam hore v Bratislave! Štúrovo je slovenské mesto, a ak môžu stáť v tomto meste viaceré pamätníky, osadené zástupcami menšiny ako čierne stavby, urobte niečo preto pre Štúra! Alebo vám už ani len na tom nezáleží? Len mĺkvo zízate na to, ako sú maďarské označenia našich južných obcí čoraz väčšie a občas už aj väčšie ako slovenské, a že budúci prezident (?!) Bugár Béla lepí po našom juhu plagáty iba v maďarčine!? Koľko krokov ešte treba k autonómii? Ak tolerujete tzv. sikulské stĺpy, ktoré sa osadzujú po celom juhu Slovenska a ktoré Slováci chápu ako „značkovanie územia“, tak k pamätnej tabuli Jánoša Esterháziho, ktorá pripomína horthyovsko-nyilašiovskú fašistickú okupáciu nášho juhu počas druhej svetovej vojny, aspoň pošlite NAKU! Lebo, ak neviete, ten pamätník porušuje právne normy Slovenskej republiky! Nech NAKA nesliedi len po slovenských „nacionalistoch“!

Dokážte, páni, že ste skutočne slovenskými politikmi, a nie iba politikmi platenými slovenskými peniazmi!