MEŠITA V ĽUBĽANE

Tohtoročný tretí február vstúpil do dejín našich menovcov, Slovincov. V Ľubľane im otvorili mešitu pre 1 400 veriacich, jadro šiestich budov islamského kultúrneho centra s úradmi, knižnicou, bytmi a 40 metrov vysokým minaretom. Podľa hlavy ich moslimov muftiho Nedžada Grabusa je to „kľúčový okamih“: katolícke Slovinsko je posledným štátom bývalej Juhoslávie, ktorý „dostal“ svoju mešitu – od Kataru, ten z 34 miliónov eur nákladov doložil 28 miliónov. To „z Ľubľany robí metropolu, a nie iba provinčné mesto na okraji sveta“. Moslimovia sú presvedčení, že Mohamedovo náboženstvo je definitívne a lepšie v porovnaní so všetkým ostatným, pretože on bol „posledný z prorokov“.

Islam sa s Európou zráža od jeho smrti v roku 632. Najprv sa sem tlačili cez severnú Afriku Arabi, neskôr cez Balkán ohrozovali Európu Turci. V súčasnosti čelíme tlaku islamu zo Stredomoria. Arabi aj Turci sa v minulosti usilovali dobyť Európu zbraňami, a tá ich začala vyháňať po roku 1453, v polovici storočia, ktoré nasledovalo po páde Carihradu. Vyháňanie trvalo do roku 1683, keď sa aj vďaka Slovákovi Pohroncovi Slepčianskemu podarilo s poľskou pomocou poraziť ich pri Viedni.

Lebo džihád!

Dnes moslimovia odôvodňujú vstup do Európy humanitárnymi príčinami. Statní mladí muži prichádzajú bez žien s mobilmi, ktoré skadesi (skade asi?) majú. Ide o jadro budúcej moslimskej armády? Mimovládky inkasujú peniaze a poskytujú služby na spôsob cestovných kancelárií. V západnej Európe ich čakajú ucelené komunity, ktoré sa tam už rozkonárili. A Európa sa pomaly, ale iste islamizuje. Vo Švédsku nemá vláda kontrolu nad 54 zónami s právom šaría a sú tam obavy vyvesovať švédsku vlajku, je na nej kríž. Viacero talianskych kostolov už slúži ako toalety a vo Francúzsku kostoly horia. A EÚ? Podľa europoslanca Milana Uhríka viac ako LGBTI agenda už ju zaujíma práve to, ako dostať migrantov do Európy. A to napriek tomu, že neprichádza k multikultúrnemu prepojeniu, ale k prehlbovaniu rozdielností. Absolútna väčšina moslimov chce žiť po svojom a chce, aby sa im prispôsobovalo aj okolie. Existujú takzvané No Go Zones, kam nevkročia ani policajti. Požiadavky moslimov sa nikdy nekončia a s každým ďalším ústupkom rastú. Lebo – džihád! Boj s mečom, ale aj „ústami, perom“ alebo peniazmi. Kaddáfí spomínal aj ženské maternice. Súčasťou džihádu je hidžra – migrácia s cieľom šírenia islamu, aby „pokryl“ celé ľudstvo, aby sa právom šaría riadili nielen moslimovia, ale aj kafiri (nemoslimovia). Popri islamskom svete – Dom islamu – existuje aj Dom vojny – to je tá časť, ktorá sa ešte vláde islamu nepodriadila. To sme my. Prorok Mohamed: „Bolo mi prikázané, aby som viedol vojnu proti ľudstvu, kým všetci neprijmú, že niet iného boha než Alaha...“ V súčasnosti je najväčším šíriteľom islamu Erdogan, ktorý sa stavia do pozície lídra a vymedzuje sa voči kresťanstvu. Má armádu, ktorá je po Británii najsilnejšia v Európe, a Nemcov by údajne porazila počas popoludnia a Francúzov za hodinu.

V moslimskom mori

Slovinci teda na ceste do islamského „mora“ už urobili „prvý krok“, hoci odolávali 50 rokov. Na prvú žiadosť o výstavbu mešity z konca 60. rokov 20. storočia dostala komunita povolenie o 15 rokov, ale narazila na odpor politikov, ako aj na finančné prekážky. Odporcovia mešity sa pokúsili dvakrát – v rokoch 2004 a 2009 – jej výstavbe zabrániť, dožadujúc sa vypísania referenda. Ústavný súd to však zamietol. Nepomohol ani fakt, že v roku 2016 sa pri rozostavanej mešite dva razy objavili pohodené prasacie hlavy. Moslimovia tvoria dnes 2,5 percenta z dvojmiliónového Slovinska, ale predstavujú tam už druhú najväčšiu náboženskú skupinu. Grabus odhaduje, že tam žije 80-tisíc moslimov. Podľa odhadu Pew Research Center moslimovia v roku 2016 tvorili asi 4,6 percenta európskej populácie.

A čo Slovensko? Sme jediným členským štátom EÚ, kde ešte nestojí mešita. Žije tu okolo päťtisíc moslimov, čo je jedno promile, a oficiálne čísla sú ešte menšie. Pri sčítaní ľudu (2011) sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky. Najviac moslimov je v okolí Bratislavy, Košíc, Nitry a Levíc. Žije tu predovšetkým vyššia vrstva – lekári, vedci, podnikatelia a študenti. Početné sú aj rodiny kuchárov a čašníkov v arabských kebabárňach a zmrzlinárňach. V rámci voľného pohybu osôb v EÚ sa však čísla môžu dramaticky zmeniť. Ľahko sa môže dostať k nám niekto, kto dnes predstavuje hrozbu vo Francúzsku alebo v Nemecku. Podľa očitých svedkov sú rána, keď sa na bratislavskej autobusovej stanici „vyroja“ z viedenského autobusu desiatky zahalených žien a mužov. Kto však už vie, či sa večer vrátia do Viedne?

Malá komunita

Islam nie je u nás registrované náboženstvo, u nás moslimovia nemôžu robiť moslimské pohreby a prípadné sobáše nemajú bez štandardného úradného úkonu formálnu platnosť. Rovnako nemajú nárok na finančný príspevok od štátu či možnosť vyučovať náboženstvo a zakladať vlastné školy. Základnou podmienkou registrácie náboženskej organizácie je 50-tisíc plnoletých veriacich, a od toho čísla sú (zatiaľ?) veľmi ďaleko. Islamská komunita sa stretáva v prenajatých domoch alebo provizórnych modlitebniach. V Bratislave sú v Ružinove na Peterskej ulici a v Petržalke. Najstaršia sa nachádza v pasáži za Obchodnou ulicou.

Na internete sa 23. októbra 2019 objavila správa o výstavbe mešity v Lamači, keď akýsi nick „Kasafran“ uviedol: „Mladý Šimečka, poslanec EÚ za Progresívne Slovensko chce..., aby Slovensko prijalo moslimov, aspoň pár desiatok. Progresívne Slovensko si už vybralo lokalitu na postavenie mešity. Pán lamačský richtár Lukáš Baňacký podpísal výstavbu mešity v Lamači vedľa Lidla. Už to vymeriavali. Šťastie, že to niekto prezradil. Lamačania spísali petíciu proti, a preto je to pozastavené. Progresívec Baňacký sa tvári, že o tom nevie. Ktorú mestskú časť si teraz vyberie primátor Matúš Vallo na postavenie mešity?“ Na facebookovej stránke sa starosta Lamača Baňacký od tejto fámy rozhorčene dištancoval.

Podporovatelia migrácie

Slovensku zatiaľ neostáva nič iné, iba trvať na tom, že budovanie ucelených moslimských komunít je u nás nežiaduce. Ktovie však, čo bude po voľbách. Lebo vrchný „slušný“ žaluď má v tom jasno: „Utečenec, ktorý príde do Talianska, je aj naším utečencom.“ A hviezda Kristína Farkašová rada „žije v krajine, v ktorej stretávam čoraz viac ľudí inej rasy, a LGBTI páry, ktoré sa držia za ruky“. Asi jej neodovzdala svoje skúsenosti z Tuniska najväčšia slovenská feministka s mužským menom, podporovateľka migrácie, keď sa práve na jej stehne v preplnenom autobuse odbavoval moslimský mládenec.

Jedna mešita už tu bola, zatiaľ len „na skúšku“ na roztomilej trenčianskej Pohode, na ktorej sa podľa organizátora Kaščáka „nefetuje, nie sú žiadne orgie“. A spomedzi našich slniečkarov sa ozvú občas hlasy, že „máme unikátnu príležitosť rozšíriť kresťanskú Európu o migrantov, ktorí sa stanú kresťanmi, lebo vidia v nás skvelý príklad“ (lekár Vladimír Krčméry). A protestantský teológ Havran, ktorý každý utorok večeria na RTVS: „Islam zásadným spôsobom sformoval európsku kultúru“ a dokonca si pochvaľuje atentáty z Nice, Paríža a iných európskych miest, pretože „sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity“. Hm.

Veľa bude závisieť od výsledkov volieb, či sa Slovensko pohne k liberalizácii a následne moslimizácii, alebo ostane kresťanskou baštou Európy, ako to od neho očakával sv. pápež Ján Pavol II.