MICHAIL VELIČKO: ROZHOVORY O ŽIVOTE

Publikácia prináša odpovede na otázky o porozumení sveta, formovaní svetonázoru, o ľudskej psychike, filozofii, substitúcii zákonov dialektiky, o smerovaní cieľov riadenia, štruktúrovaných metódach riadenia. Dočítate sa aj o rozdiele medzi Bibliou a Koránom, o vytváraní bio robotov, slepej uličke technokratického a vedeckého pokroku v spojení s kapitalizmom a novým otroctvom budúcnosti, o zvyšovaní počtu úradníkov, Majdane a strane „podvodníkov a zlodejov“.

Text TORDEN
Foto torden
Dátum 31.01.2021

Ukážka z diela Michaila Velička - Rozhovory o živote:

Dnes existuje veľa teórií riadenia. Časť z nich má úzky aplikačný charakter, ako napríklad:

— teória riadenia leteckej prevádzky,
— teórie riadenia rôznych strojov a mechanizmov.

Na pozíciu všeobecnej teórie riadenia kedysi ašpirovala kybernetika. Kniha pod názvom „Kybernetika“ uzrela svetlo sveta v roku 1948. Logicky teda, ak je to skutočne základné klasické dielo, ktoré položilo základ celému vedeckému smeru, vzniká otázka: „A prečo sa na vysokých školách práca Norberta Wienera nikdy nevyučovala?“ Logicky predsa, študenti by sa mali zoznámiť s fundamentálnymi hlavnými dielami, minimálne tí, ktorí študujú odbor „Kybernetika“.

Auditórium: Pamätám si dobre, že kybernetika rovnako ako eugenika bola u nás v neskorom ZSSR zakázaná?
MV: Kybernetika nebola zakázaná, ale bola v čase svojho vzniku charakterizovaná ako pseudoveda. Ak chápete procesy riadenia, a prečítate si Wienerovu knihu, potom prídete k záveru, že charakteristika kybernetiky ako pseudovedy nebola neopodstatnená a to z jednoduchého dôvodu: totižto každý kto si urobí čas, aby si prečítal kybernetiku, tak sa z tejto knihy dozvie množstvo zaujímavých faktov, veľa zaujímavých myšlienok, avšak sformovať si ucelenú predstavu o tom, čo je to riadiaci proces všeobecne, a ako ho transformovať do konkrétneho jednania v životných situáciách — to na základe kybernetiky nedokáže.

V prepise autorových rozhovorov nájdete odpovede na otázky o porozumení sveta, formovaní svetonázoru, o ľudskej psychike, filozofii, substitúcii zákonov dialektiky, o smerovaní cieľov riadenia, štruktúrovaných metódach riadenia. Dočítate sa aj o rozdiele medzi Bibliou a Koránom, o vytváraní bio robotov, slepej uličke technokratického a vedeckého pokroku v spojení s kapitalizmom a novým otroctvom budúcnosti, o zvyšovaní počtu úradníkov, Majdane a strane „podvodníkov a zlodejov“. V knihe nechýbajú ani témy ako sú sociológia, koncepcia spoločnej bezpečnosti (KSB) a dostatočne všeobecná teória riadenia (DVTR).

V ZSSR existoval Ústav akadémie vied, Ústav problémov riadenia, a súčasne s nimi existovalo ešte niekoľko ústavov kybernetiky. Ak sa pozrieme na naše dejiny, tak v Rusku všetko, čo súvisí s teóriou riadenia, pramení z prác Vyšnegradského. Potom nasledovala „Všeobecná organizačná veda“ od Bogdanova. Ten sa za iných okolností mohol stať vodcom a učiteľom svetového proletariátu namiesto Lenina, ale v období medzi prvou revolúciou (1905-1907) a 1. svetovou vojnou sa vzdal straníckej práce. To on napísal „Všeobecnú organizačnú vedu“, ktorá bola publikovaná v období od r. 1917 do r. 1923. Dopadlo to ale tak, že:

— po prvé, vtedy nebolo to najvhodnejšie obdobie pre vedecké diskusie, pretože celá Európa bola znepokojená problémami 1. svetovej vojny a prekonávaním jej následkov.
— po druhé, ruský jazyk vtedy nebol a nie je ani dnes jazykom svetovej vedy. Preto dielo, ktoré obsahovalo nie práve najjednoduchšie myšlienky, zostalo buď nepochopené, alebo neznáme. Avšak v roku 1948 už vznikla globálna potreba, aby boli nejaké praktické skúsenosti z oblasti riadenia zovšeobecnené. Keď Wiener napísal svoju knihu, tak prebehla celkom obyčajná reklamná kampaň na tému „veľký Wiener“, „nová veda“ a pod. Je tu však ešte jedna okolnosť: podľa podania Wienerovej rodiny, je on sám jedným z potomkov Majmonida, čo bol stredoveký židovský bohoslovec a (určitými kruhmi) veľmi uznávaný človek. Jeho diela dodnes študujú prívrženci židovského náboženstva a je pokladaný za jednu z autorít tejto relígie. Z toho dôvodu je teda jasné, že v biblickej kultúre musel byť uprednostnený ako zakladateľ vedy o všeobecnej teórii riadenia Norbert Wiener a nie Bogdanov, ktorý nepatril k príslušným kruhom. Nasledujúci vývoj kybernetiky prebiehal tak, že tá sa rozdelila na aplikovanej smery: objavila sa biologická, technická, medicínska a ekonomická kybernetika. No logicky, ak by šlo o reálnu vedu (a nie pseudovedu), tak vďaka ekonomickej kybernetike by mala naša ekonomika prekvitať, čo sa však nedeje. Ak si položíme otázku „prečo?“, tak zistíme, že v prácach ekonómov - kybernetikov neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku:

— Ako prebieha určovanie cieľov makro— a mikroekonomického rozvoja?
— A akými mimosocialnymi faktormi musí byť toto určovanie cieľov podmienene, aby sa ekonomika rozvíjala v harmónii s prírodou?

Kybernetika bola od začiatku určitou reklamnou kampaňou, a keďže v ZSSR (sme) mali svoje vlastné reklamné kampane, tak hodnotenie kybernetiky ako pseudovedy bolo správne a realita je taká, že to bolo aj históriou potvrdené. Tu by mohli vzniknúť námietky typu, že vďaka prenasledovaniu kybernetiky a kybernetikov ZSSR zaostal v oblasti výpočtovej techniky, čo zažívame dodnes. Takéto obvinenia sú však demagógiou, ktorá nestojí na reálnych faktoch. A reálne fakty sú také, že Štátny vybor pre vedu a techniku ZSSR a jedna z komisii Akadémie vied v roku 1968 fakticky zlikvidovali všetky inžinierske projekčno-konštrukčne školy a projektovanie výpočtovej techniky v ZSSR ako takom, keď všetkým ako bezalternatívnu variantu nanútili americky systém IBM/360/370 v čase, keď už prešlo 5 rokov od jeho zavedenia do sériovej výroby. Takže Akadémia vied a Štátny výbor pre vedu a techniku ZSSR vedome potlačili a rozdupali všetky alternatívne prúdy v inžinierskych školách, zlikvidovali svojrázne projektovo-konštruktérske inžinierske školy v tejto oblasti, čo viedlo k zaostávaniu ZSSR v oblasti výpočtovej techniky a elektroniky, ktoré sa nám celkom nepodarilo prekonať až dodnes. No a potom sa ZSSR rozpadol a k nám prišlo módne slovo „manažment“. Bolo treba preložiť fragment z hrubej knihy dvoch Richardsonov „Strategicky manažment“, ktorá bola vydaná roku 1999 v Londýne. Hlavným problémom pri preklade do ruštiny bola jej pojmová neurčitosť, teda neurčitosť termínov pôvodného textu, a jeho bezobsažnosť.

Auditórium: Prečo to teda bolo treba prekladať?
MV: Preloženie fragmentu tej knihy bolo podmienkou na splnenie nejakých formálnych požiadaviek. Ukázalo sa, že je bezobsažná, a ide o akési všeobecné reči ohľadne riadenia.

Viete, keď sa znalosti podávajú v neurčitej forme, nie sú zadefinované pojmy, terminológia je nejasná a sčasti metaforická, tak pri prenose informácií to má určitú „prednosť“. Tá „prednosť“ spočíva v tom, že ľudia, ktorí ten text čítajú bezmyšlienkovite, nie sú schopní pochopiť, o čo sa v ňom vlastne jedná. Ide o svojho druhu alegóriu, takú vedeckú alegóriu. Z jednej strany je to dobre a z druhej strany to zužuje okruh tých, ktorí si dokážu osvojiť znalosti, potrebné pre ich profesiu. A zužovanie okruhu vzdelaných odborníkov v spoločnosti znamená pre samotnú spoločnosť potencionálnu katastrofu, pretože ak bude treba riešiť nejaké riadiace úlohy, tak nebudete mať dosť ľudí. Katastrofa Ruského impéria v roku 1917 a tiež ZSSR v roku 1991 bola v podstate výsledkom toho, že v oboch prípadoch nebol v spoločnosti dostatokprofesionálnych riadiacich kádrov. Nehľadiac na to, že prenos informácie formou alegórie má svoje isté výhody, avšak sprievodné nedostatky a negatíva sú v živote spoločnosti ďaleko závažnejšie, ak sa na to pozeráme v historicky dlhšom intervale. Totiž texty tohto typu plodia veľké množstvo polovzdelancov (diletantov), ktorí si síce osvojili lexikón, ale profesionálne sú nepoužiteľní. Skutočnosť, že tomu tak naozaj je, sa v súčasnej ruskej kultúre prejavila existenciou slangového slová „menager“, ktoré má svoj pôvod v nesprávnej výslovnosti anglického slova „manager“. My naozaj nepotrebujeme žiadnych „menagerov“, potrebujeme kvalifikovaných a profesionálnych riadiacich pracovníkov, ktorí by dokázali riadiť procesy v rôznych sférach a oblastiach činnosti a dokázali sa navzájom dohovoriť pri práci na komplexných projektoch (medzi rôznymi odbormi). V tomto zmysle možno verdikt Moskovského súdu o zákaze „Mŕtvej vody“ (ako extrémistického materiálu) kvalifikovať ako akt štátnej zrady, formou podpory cudzích štátov a medzinárodných organizácií.

Auditórium: Mali by sme vysvetliť čo je to „Mŕtva voda“, pre tých, ktorí nevedia.
MV: „Mŕtva voda“ je kniha, v ktorej prvýkrát bola vyložená „Dostatočne všeobecná teória riadenia“ a v ktorej z pohľadu „Dostatočne všeobecnej teórie riadenia“ bol preskúmaný globálny historický proces a niektoré problémy riadenia rôznymi sférami fungovania spoločnosti, vrátane ekonomickej oblasti. Podľa verdiktu moskovského súdu je prejavenie záujmu o problematiku sociálneho riadenia extrémizmom. Pokiaľ však vychádzame z toho, že maximálne rozšírenie riadiacich schopností je v záujme samotnej spoločnosti, potom tento verdikt je aktom štátnej zrady na základe sprisahania (organizovanej) zločineckej skupiny, na ktorý sa vzťahujú príslušné paragrafy trestného zákonníka platného v dnešnej Ruskej federácii.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.