MUŽ SO ZLOMENÝMI KRÍDLAMI

Štefánikova smrť znamenala čierny deň v dejinách slovenského letectva aj politik

Foto ARCHÍV TASR
Dátum 30.04.2019

Štvrtého mája 2019 si pripomíname sto rokov od tragickej smrti mimoriadne zaujímavého muža. Generál Milan Rastislav Štefánik sa stal legendou. Je to prirodzené – tragické konce budia živý záujem verejnosti, samozrejme, historická obec tiež má k tomu čo povedať, no našťastie, známeho slovenského generála pozná takmer každý, na rozdiel od iných osobností, na ktoré sa nespravodlivo zabúda. Zároveň je Štefánik jednotiacim prvkom. Majú ho radi nielen Francúzi, Taliani a Česi, ale aj Slováci rôznych politických subjektov. Od čechoslovákov k neoľudákom cez pravicu a ľavicu by každý mal rád Štefánika len pre seba. Tento muž sa však celý život len prebíjal k nejakému cieľu pre svoje zdravotné problémy. V čom však spočívala jeho vášeň?

Krížová cesta

Prvý plač malého Milana sa rozliehal Košariskami 21. júla 1880. Od detstva bol chorľavý a niekoľkokrát len o vlások unikol smrti. Podujal sa na štúdiá v Prahe. Otec Milana Rastislava Štefánika – prísny evanjelický kňaz – nadšený nebol. Netušil totiž, že Milan kráča v ústrety hviezdam, a to doslova. Po krátkej pražskej anabáze sa presúva do Paríža, kde asistuje zakladateľovi astrofyziky prof. Jansenovi, pričom za hviezdami, ktoré sú jeho vášňou, cestuje po celom svete. Je veľkým šťastím pre Slovákov, že držiteľ cestovného lístka na Titanic nakoniec nenastúpil na túto plavbu. Ktovie, či by republika vznikla... Na jej zrode má totiž hlavný podiel, no je záhadné, že nikdy nevstúpil na jej pôdu. Prečo asi?

Dnes už ťažko určíme, kto alebo čo bolo príčinou toho, že Štefánik nezvládol pristávací manéver. Pomohol mu niekto k tomu, aby nepristál normálne?

Trosky lietadla, v ktorom zahynul M. R. Štefánik.​

V čom vlastne tkvie čaro jeho osobnosti, a prečo je legendarizovaný ešte aj po smrti? Štefánik svojím prirodzeným šarmom či mimoriadnym intelektom priťahoval ľudí. Ani humor mu nebol cudzí, takže tu máme zaujímavú osobnosť ľudsky, intelektuálne, aj vojensky či politicky. Jeho vedecký profil, vedomosti a krvácajúci front ho vyniesli do sfér vysokej politiky. Vytiahol tam aj dvoch svojich spolupracovníkov – Tomáša Garrigua Masaryka a Edvarda Beneša. A je dosť signifikantné, že bol s nimi na sklonku života v konflikte... Máme motív? To sa nedá takto povedať, no predsa to človeku minimálne napadne...

Pod rúškom tajomstva

Slovensko stále čaká na to, kto by odhalil príčiny smrti generála Štefánika. Dnes, po sto rokoch, asi môžeme konštatovať, že to bude stále mission impossible... Všetky poznatky súvisiace so smrťou generála sú pod rúškom tajomstva. Štefánik ešte v čase svojej vysokej politiky musel často obrusovať hrany medzi niekoľkými ľuďmi zapojenými do odboja. Štefánik bol taktiež tvrdým antikomunistom, čo ho vzďaľovalo od Tomáša Garrigua Masaryka. Ten totiž nebol taký prísne antiľavicový ako Štefánik. Málo sa vie, že v rámci francúzskeho letectva chcel Štefánik vytvoriť čisto slovenskú eskadru v rámci bojovej letky. Archívy ju menujú slovenskou, nie českou či československou. Štefánik sa Dohode hodil ako človek, ktorý chce iné usporiadanie Európy po skončení vojny. Išlo mu o rozklad Uhorska, no v začiatkoch vojny nemal ešte presnú predstavu, ako by to malo vyzerať. Hovoriť o ňom ako o presvedčenom čechoslovákovi je teda utópiou. Navyše nie všetci Francúzi boli protiuhorskí. Štefánik teda poznal zmýšľanie salónov a debatných klubov politického charakteru. Uvedomoval si, že to nebude mať ľahké. On však nepoznal slová ako vzdať sa alebo prekážka. Jemu bolo jasné len to, aký má cieľ s tým, že ho časom určite dosiahne. Napriek alarmujúcemu zdraviu stále bojoval a šiel vpred.

Priveľa otáznikov

Keďže bol známy aj v Taliansku, často lavíroval medzi jedným či druhým spojencom, pretože tieto mocnosti neboli medzi sebou až také priateľské. Taktiež jeho spory s Masarykom a Benešom sa prehlbovali. Myslím, že dnes je už nad slnko jasnejšie, že na Štefánika bol spáchaný atentát. Potvrdzuje to Emil Karol Kautský v knihe Kauza Štefánik, dokonca aj Lexikón slovenských dejín uvádza ako príčinu pádu zostrelenie lietadla. Doteraz nebolo vysvetlené, prečo bola zakázaná pitva, prečo sa stratili dokumenty z lietadla, ako je možné, že svedkovia posledného letu záhadne mizli. Nakoniec môžeme len dodať to, čo povedal taliansky kráľ slovenskému veľvyslancovi Zvrškovcovi pri nástupnej audiencii: „O vašom Štefánikovi máme my veľa, veľmi veľa materiálu…“ Čo tak asi mal na mysli? Žiaľ, slovenská strana nepátra v Taliansku tak intenzívne, ako by mala...

Štefánik, resp. kauza jeho smrti sa už asi nevyšetrí. No pre pokoj na Slovensku tiež nie je dobré, aby jeho mentorom v britskej fraške o naj Slováka bol Michal Havran – ten istý, ktorý zámerne šíri nenávisť... Je to správne?