MY SME TIBET

Andrej Kiska všetkými silami bojuje proti svojprávnosti Slovenska a jeho originálnej kultúre

Foto redakcia
Dátum 30.05.2017

Táto malá úvaha o najväčších nebezpečenstvách našej doby bude vychádzať z dvoch svetoznámych osobností: z Mahátmú Gándhího a dalajlámu. A spojivom medzi nimi a našou situáciou bude osoba Andreja Kisku.

Výsmech Gándhího

Náš pán prezident, ktorý tak rád lieta vysoko nad hlavami svojich občanov – len žiaľ, že nie aj jeho intelekt – sa viackrát vyznal z obdivu Gándhího. Dokonca ho vraj aj inšpiroval na vstup do politiky. Nuž, typický príznak doby, obdivovať všetko cudzie, veď „inakosť“ je príkaz dňa. Ale že u nás podobne pôsobil Andrej Hlinka, ktorého viacerí nazvali Gándhím strednej Európy, to nášmu pánovi prezidentovi ani nestojí za zmienku. Ale to by vari ešte nebolo to najhoršie, keďže poznáme jeho palácových poradcov z intelektuálnej neokominterny. Horšie je, že pán Kiska ani veľmi neovláda, kto bol vlastne Mahátmá Gándhí, ktorého tak rád spomína. Tu mu musíme teda pripomenúť, že Gándhí bol jeden tvrdý indický nacionalista, ktorý nasadil celý svoj život do boja proti britským kolonialistom za slobodu Indie. Podobne ako u nás spomínaný Andrej Hlinka, ktorý bojoval za vymanenie sa Slovákov spod českej koloniálnej správy. A tak už nie za úplné nedorozumenie a prekrútenie Gándhího myšlienok, ale priam za jeho výsmech musíme považovať to, že náš pán prezident sa postupne pridal do tábora, ktorý naopak, všetkými silami bojuje tak proti svojprávnosti Slovenska, ako aj proti jeho originálnej kultúre. A potom je tu ešte jedna vec, príkro protirečiaca celému Gándhího pôsobeniu – podnecovanie a šírenie nenávisti.

Orgie nenávisti

Veľmi názorne to predviedol napríklad udeľovaním vyznamenaní k 1. januáru, dňu obnovenia SR, keď sa nedostalo na nijakého zaslúžilého budovateľa tejto štátnosti, no zato sa tam bohato vyskytovali ľudia, ktorí proti samostatnosti nenávistne bojovali. A nedávno, počas 14. marca, jedného z najvýznamnejších politických dátumov pre väčšinu Slovákov, keď orgie nenávisti až neuveriteľne eskalovali, sa k nim veselo pridal a nešetril ani výrazmi ako „vojnoví zločinci“ či „fašisti“.

Nuž, náš pán prezident, povrchne plávajúci na vlne masmédií, si asi neuvedomuje, že to už je emóciami vybičovaný jazyk občianskej vojny! Najmä keď slovo fašizmus sa tu nepoužíva v jeho vecnom význame, ale výlučne ako nenávistná komunistická nadávka. Toto má byť demokracia? Práve takýto slovník je odmietanie pluralitného boja myšlienok a demokratickej diskusie. Tá odjakživa spočívala v mechanizme a procedúrach, nie v predpísanom svetonázore. Veď presne takúto „demokraciu“ nám tu predvádzali aj komunisti. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. Keď už som spomínal originálnu kultúru, žiaľ, musím dodať, že Slovensko je originálne aj iným spôsobom. A mimoriadne. Určite všetci poznáte teraz módne slovo „hatespeech“, ktoré znamená nenávistné prejavy. Špecialita Slovenska je, že všade inde na svete sa takýto „hatespeech“ šíri všelijakými obskúrnymi kanálmi po internete či pokútnymi tlačovinami, iba u nás je nenávisť k Slovensku základný tón všetkých verejných masmédií – od tých verejnoprávnych až po najtrápnejší bulvár. A mimoriadne negándhíovsky sa šíri aj z prezidentského paláca.

Jediný argument: peniaze

Prednedávnom náš pán prezident prijal tibetského dalajlámu. Aj keď mu to starí komunisti, ktorí majú sentimentálnu náklonnosť k Číne, zazlievali, za to by sme ho mohli iba pochváliť. Mimochodom, naši komunisti sa propagandisticky mimoriadne vypracovali. Už sa nesťažovali na prijatie dalajlámu, že sa tým nedajbože naruší pokrokové bratstvo s čínskym ľudom, kdeže, ale kvôli – len si predstavte – kvôli obchodu.

Lenže keď počúvame vyjadrenia nášho prezidenta k imigrantskej kríze, opäť začíname mať dojem, že ani veľmi netuší, prečo vlastne dalajlámu prijal a o čo v tom Tibete ide. Pre istotu mu to stručne pripomenieme. Už od roku 1950, keď čínski komunisti obsadili Tibet, tam prebieha nielen tvrdé nastoľovanie totalitného systému s neľudskými represiami, ale najmä masové ničenie budhistických chrámov a prenasledovanie mníchov, čím chcú podťať základy tibetskej kultúry a identity. Veď budhistické chrámy a tibetská kultúra sú synonymá. Nuž a presne o to isté ide aj teraz v Európe, kde práve prebieha zákerný boj nielen proti kresťanstvu, ale proti celej európskej kultúre.

Preto aspoň stručne aj k tzv. imigrantskej kríze, hoci dalo by sa uviesť faktov a argumentov aj na niekoľko kníh. Ale čo už v časoch, keď sa nielen najväčším, ale dokonca jediným argumentom stali peniaze? Dobre vieme, že na zničenie Európy sa vrhli obrovské peniaze, zďaleka nie iba Sorosove. Okrem peňazí tu však máme ešte jeden hrozivý fenomén – ľavičiarskych intelektuálov, ktorými sa to hemží aj v našom prezidentskom paláci. Nuž, ľavičiari nikdy nemali zmysel pre fajnovosť umenia či nejakej kultúry. Pre nich vždy existovali iba racionalistické konštrukcie o humanistickom bratstve, ktoré iba v 20. storočí má na svedomí viac ako 100 miliónov mŕtvych. A namiesto umenia vždy dokázali predvádzať iba výstrelky a ideologické konštrukcie. Takže oni ani veľmi nechápu, o aké obrovské nebezpečenstvo tu ide. 

Pre nich je to niečo ako druhá proletárska revolúcia, ďalšie povstanie neschopných a lenivých.

Nemakačenkovia z tretieho sektora

Ale rovnako ako voľakedy komunisti, aj súčasní európski sociálni demokrati sú tí, ktorí robotníkov najviac okrádajú – dnes napríklad na dávky pre nikým nevolaných príživníkov. Navyše profit z toho majú aj všelijakí nemakačenkovia z tretieho sektora. Veľmi zaujímavé je to, ako „naši“ hlásatelia absolútneho voľného trhu a neobmedzenej konkurencie v sebe náhle objavili sociálnu žilu a odrazu by iba rozdávali a rozdávali...

K tejto téme určite nezaškodí aj pár čísel, ktoré sa z „našej“ demokratickej tlače nedozviete, čo je ináč veľmi zaujímavé. Po hromadnom znásilňovaní v Kolíne na Silvestra 2015 sa začalo trochu aj rátať a napriek stálemu skrývaniu a zatajovaniu všelijakých údajov políciou na príkaz zhora dospel Nemecký zväz robotníkov k takým číslam, že napríklad v Kolíne jeden imigrant stojí mesto toľko ako dvaja dôchodcovia. Nečudo, že Kolín je pred finančným kolapsom. V Rakúsku zase vyčíslili kriminalitu za rok 2016 a došli k hrozivým údajom: za tento rok imigranti spáchali 22-tisíc trestných činov. Keď si to vydelíte číslom 365, dostanete 60 deliktov na deň. To teda už je nejaké obohatenie! Toľko nestíha ani charita! Len vo Viedni je skoro každý tretí žiadateľ o azyl páchateľom trestného činu. Zaklincovať to môžeme údajom rakúskeho ministra financií Schellinga, že nanajvýš 10 percent žiadateľov o azyl je integrovateľných do pracovného procesu, zvyšok sa musí natrvalo vydržiavať.

Ale nečudo, veď viac ako 90 percent z nich sem neprišlo poctivo pracovať a šetriť si pomaly peniažky pre rodinu, na auto, na byt. Kdeže, tí majú úplne iné kultúrne a pracovné návyky. No predovšetkým sem prišli s tým, že tu má každý Ferrari a vilu s bazénom. Tak nejako im to prevádzači opísali a videli to predsa aj vo filmoch. Teroristi neteroristi. Keď o chvíľu zistia, že to nie je také ľahké, v talóne majú jednu vec, ktorá im to predsa len umožní – organizovaný zločin. Hlavne drogy.

Bezočivé lži

Ako vyzerá spôsob života tých už „zabývaných“, si ukážeme na odstrašujúcom príklade Berlína, Brém a Porúria. Tam sa medzi rokmi 1975 a 1990 postupne usídlili kurdsko-libanonské rodiny moslimov, ktorých je teraz zhruba 30-tisíc. Až na absolútne zanedbateľné výnimky sa nijaká integrácia nekonala. Naopak, mladšia generácia sa integruje ešte horšie ako staršia. Tieto rodiny sú aktívne najmä na drogovej scéne, ovládajú prostitúciu, vyberanie výpalného a páchajú lúpežné prepady. Skupiny sú prísne hierarchicky organizované na etnicko-rodinnej báze. Každý mimo rodinného klanu je považovaný nielen za nepriateľa, ale aj potenciálnu obeť. Jeho okradnutie či násilie voči nemu rodina hodnotí ako hrdinský čin. Na druhej strane, podľa orientálneho kódexu cti akákoľvek kritika niektorého člena klanu – teda aj dieťaťa v škole – vyvoláva neprimerane násilné prejavy pomsty. Berlínska sudkyňa Kirsten Haisigová to neuniesla a nedávno spáchala samovraždu. Ako napísala v liste na rozlúčku, už nedokázala vydržať vyhrážky jednej veľkofamílie, ktorej odsúdila niektorých členov do väzenia. Evidentne naivka, ktorá si myslela, že v Európe by mala platiť spravodlivosť a zákony, a nie orientálne kmeňové právo silnejšieho z čias, keď ešte bolo treba udržiavať oheň. Tu názorne vidíme, že morálne pravidlá klanu a individuálna kresťanská etika Európy sú nezlučiteľné. Možno sa nájde nejaký nový Orwell, ktorý opíše pomery, do ktorých sa rútime, no miesto nejakého 2084 to bude mať názov Doba kamenná. Aj preto, že naše rátanie rokov už môže byť onedlho minulosťou.

Pristavím sa ešte pri jednej veci, keď nám propaganda ako na verklíku neprestajne súka do hláv, akí inteligenti sa nám to sem hrnú, samí inžinieri, profesori, lekári a ako nám teda pozdvihnú úroveň... Nuž okrem toho, že je to bezočivá lož, pretože viac ako 65 percent prišelcov sú dokonca úplní analfabeti a nejakých inteligentov je ozaj minimálne percento, na tomto tvrdení je zarážajúca ešte jedna vec. Totiž čo si máme myslieť o tom, keď sa medzi nimi nájde predsa len nejaký lekár? Keď si uvedomíme, že v Afrike (konkrétne napríklad v Senegale) je na 1 000 obyvateľov 0,06 lekára a v Nemecku 3,89, tak sa potom takrečeno podieľame na genocíde Afričanov. Čo sú to za charaktery? Čo Hippokratova prísaha? Na takých ľudí by skôr mali platiť zákony a tresty ako vo vojne za dezerciu.

Podpora extrémnych vykoľajení

Ale vrátim sa ešte do nášho prezidentského paláca, ktorý tak obetavo bojuje za práva Tibeťanov na svoje chrámy a kultúru. Na druhej strane tento palác sa už niekoľkokrát preslávil podporou všelijakých extrémnych vykoľajení, zameraných proti európskej kresťanskej tradícii, zhrnutých v skratke LGBTI a z ničoho nič odrazu chránených aj zákonmi, ktoré nikto nikdy nemal vo svojich volebných programoch. A nielen podporou, tento palác tvrdo bojuje práve proti tým, ktorí chcú zachraňovať Európu rovnako ako dalajláma Tibet. A nadáva im do extrémistov či rovno fašistov. Prečo nenadával do fašistov aj dalajlámovi, ktorý robí to isté? Podľa našich pokrokových súdruhov je predsa každý tradicionalizmus iba predstupňom fašizmu, o náboženstve ani nehovoriac. Vie vôbec náš pán prezident, čo vlastne robí a hovorí? S tým súvisí aj spomínaná protislovenská nenávisť. V súlade s médiami, ktoré nemajú ani šajn o tom, čo je pluralita či nedajbože demokracia. Ozaj, čítali ste či počuli aspoň v jednom slovenskom médiu čo len jednu pozitívnu zmienku o Trumpovi alebo Le Penovej? A to ich slobodne volili milióny ľudí, každého podstatne viac, ako je všetkých obyvateľov Slovenska! Už len aby sa naši starí boľševici dohodli s neokominternou aspoň na tom, či sú to všetko idioti alebo zločinci. Ale aspoň vidíme, do akej agendy sa nalievajú obrovské peniaze. A ak si preložíme základný svorník celej súčasnej politickej diskusie, politickú korektnosť do normálneho jazyka, vyjde nám, že to znamená, že nesmieš hovoriť pravdu. A na toto zahynie každá ľudská spoločnosť, každý politický organizmus, pretože to je strata imunity. Rovnaká straty imunity je absurdná demokracia s jediným správnym názorom. Veď demokracia, ktorá nemá agoru, t. j. miesto na diskusiu, už z definície nie je demokracia.

Na záver len toľko: uvedomme si, že my sme Tibet! Naše chrámy idú zbúrať! Viem, komunistickým detičkám chrámy chýbať nebudú. Oni si ani neuvedomia, že bez nich by nijakej európskej kultúry, ba ani súčasných technických vymožeností nebolo. Ani lietadiel.