NA DOFINANCOVANIE ŠTÁTNYCH NEMOCNÍC PÔJDE TAKMER 200 MILIÓNOV EUR

Na opatrenia a priority ministerstvo zdravotníctva v tomto roku vyčlenilo 283 miliónov eur. Najväčšou zmenou je dofinancovanie ústavných zdravotníckych zariadení v objeme 261 miliónov eur nad rámec rastu osobných nákladov a inflácie. Ide o dofinancovanie štátnych nemocníc v objeme 191 miliónov eur a pokrytie nárastu produkcie pre skracovanie čakacích lehôt, zavádzania nového úhradového systému DRG, ako aj o implementáciu optimalizácie siete nemocníc v objeme 70 miliónov eur.

Uvádza sa to v dôvodovej správe k návrhu tzv. programovej vyhlášky, ktorú ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania. Istý nepriamy dopad bude spôsobený aj zvýšením odvodového zaťaženia zamestnávateľov, ktoré malo primárne pozitívny vplyv na príjmy verejného zdravotného poistenia. Vyvolané navýšenie osobných výdavkov zdravotníckych zariadení je rozpočtované vo výške 22 miliónov eur.

V tomto roku sa začína zavádzanie výkonových kontraktov podľa DRG produkcie, s ktorým je spojené aj skracovanie čakacích listín. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a nemocnicami na tento rok vybralo 5 skupín starostlivosti, ktoré zodpovedajú približne 12,3 % všetkých hospitalizačných prípadov a 16,3 % nákladov, ktoré sa budú uhrádzať podľa DRG.

Pôjde o pôrody, starostlivosť o fyziologických novorodencov, endoprotézy bedra a kolena, vybrané výkony v kardiológii a vybrané výkony v onkológii. Prvé dve skupiny budú poisťovne uhrádzať bezlimitne tej nemocnici, ktorá starostlivosť poskytne. To podľa ministerstva podporí zmeny v presunoch objemov poskytovanej starostlivosti vplyvom zavádzania optimalizácie siete nemocníc, ako aj zlepšovanie kvality služieb s cieľom prilákania pacientiek bez dopadov na celkové finančné zdroje.

Zvyšné tri skupiny predstavujú hospitalizačné prípady, pri ktorých v súčasnosti existujú dlhšie čakacie lehoty. Presunom pod priamu úhradu podľa DRG sa podporí skracovanie čakacích lehôt. Na zabezpečenie predvídateľnosti potrebných finančných zdrojov bol pre tieto skupiny určený maximálny limit vo výške 120 % očakávanej produkcie roka 2024.

Na samotné 20-percentné navýšenie produkcie z dôvodu skracovania čakacích lehôt sa v tomto roku rozpočtovali zdroje vo výške 41 miliónov eur. Zvyšok zdrojov budú zdravotné poisťovne nemocniciam naďalej uhrádzať prostredníctvom paušálov.

Dofinancovanie ústavných zariadení sa týka nemocníc, ktoré vykonávajú okrem svojej základnej činnosti aj ďalšie významné činnosti nezastupiteľného verejného významu - vzdelávanie, vedu a výskum, prvý kontaktný bod v krízových situáciách, stále subjekty hospodárskej mobilizácie.

Tieto činnosti si podľa rezortu vyžadujú iné personálne, materiálno-technické a často aj priestorové zázemie ako je to v iných nemocniciach. V podstatnej miere sa do ich špecifického postavenia a úloh pretavuje aj ich mimoriadne postavenie komplexných koncových zariadení v rámci optimalizácie siete nemocníc. „Bez dofinancovania ústavnej zdravotnej starostlivosti by hrozilo aj pre rok 2024 ďalšie zadlžovanie nemocníc," uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Slovensko čelí žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. Komisia apeluje na Slovensko, aby problém systémovo riešila, opakované kolá oddlžovania tento účel nesplnili. „Náprava danej situácie a zastavenie zadlžovania môže mať zásadný vplyv na výšku sankcií, o ktorých sa bude v budúcom roku zrejme rozhodovať," dodalo ministerstvo.