NA SLOVENSKU PO MAĎARSKY

Juh Slovenska je už od nepamäti horúcou pôdou našej domoviny. Národnostne zmiešané obyvateľstvo vraj v občianskej rovine konflikty nemá, skôr naopak – ľudí spájajú problémy typické pre regióny južného Slovenska, a to predovšetkým nezamestnanosť a zlá infraštruktúra. Kto teda vytrvalo sype čili do slovensko-maďarského guláša a kto je v skutočnosti diskriminovaný – Maďar či Slovák?

Značkovanie teritória

Politológovia naprieč politickým spektrom sa zhodujú, že slovensko-maďarské vzťahy sú v súčasnosti lepšie než kedykoľvek predtým. Dokonca až do takej miery, že sa maďarská strana Most-Híd prešmykla do parlamentu, na čom by nebolo nič zvláštne, keby väčšinu jej voličov netvorili Slováci. Potom stačila už len malá lesť a strana pod vedením charizmatického Bélu Bugára sa pohodlne usalašila vo vládnych kreslách pustiac sa do práce. Rok po voľbách už minister dopravy Árpád Érsék pobehoval po slovenských železničných staniciach rozdávajúc úsmevy do objektívov spod čerstvo namontovaných dvojjazyčných tabúľ.

Odnárodňovaniu podliehali najprv mestské vrstvy slovenského obyvateľstva, remeselníci a inteligencia. Roľníci mu vzdorovali najúspešnejšie.

Dôležité podľa neho boli najmä z dôvodu lepšej orientácie, a tak k tabuli Dunajská Streda pribudla ďalšia s nápisom Dunaszerda, Komárno dostalo dvojičku Komárom a vďaka tabuli Galánta už skutočne nikto nemôže zapochybovať o tom, že sa nachádza v Galante. Pri obecných a železničných tabuliach sa to však nekončí. Dvojjazyčné prvky sa najnovšie zavádzajú i na poštách v obciach, kde je viac než 20-percentné zastúpenie maďarskej menšiny a do jej jazyka sa začínajú prekladať i dopravné značky. Novinkou nie sú ani dvojjazyčné tabule v supermarketoch. Čo ďalšie si Most-Híd označkuje?

Vládne menšina

Čo však táto strana urobila pre Slovákov, vďaka ktorým je dnes vo vláde? Šancí pomôcť mala hneď niekoľko. Mnoho mladých rodín v súčasnosti opúšťa Bratislavu i napriek tomu, že tu pracujú, sťahujúc sa do okolia Dunajskej Stredy azda najmä kvôli lacnejším pozemkom a nehnuteľnostiam. Pálčivým problémom je nedostatok miesta na slovenských základných školách pre ich deti. S tým bojujúnapríklad rodičia z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova či Horného Baru. Riešenie videli v otvorení slovenských tried v nevyužitých priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach, s čím však u obecného zastupiteľstva nepochodili napriek tomu, že túto tému predkladajú už dlho. „Zo strany poslancov zastupiteľstva, ale aj od riaditeľky školy sa dozvedáme, že v škole nie je priestor, nie sú slovenské deti, ktoré by do školy chodili, nie sú financie,“ vymenovala Lenka Žárová zastupujúca rodičov dotknutých obcí. Samotní rodičia si však urobili prieskum, podľa ktorého o slovenské triedy záujem je a kapacita školy je viac než postačujúca.

Maďarizátor Béla Grunwald: „Uhorská škola je veľký stroj, do ktorého na jednej strane hádžeme stovky slovenských detí a na druhej strane sa nám vracajú Maďari.“

V ich prospech hovoria i údaje Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, podľa ktorých bolo ku koncu júna 2018 na našom území zriadených až 27 menšinových základných škôl pre prvý až štvrtý ročník s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých sa celkový počet žiakov pohyboval v rozmedzí od troch do dvanástich. Rohoveckí obecní poslanci takmer výhradne maďarskej národnosti rodičom navrhli, aby svoje deti poslali do školy v Gabčíkove, ktoré je vzdialené takmer hodinu od ich bydliska, navyše i opačným smerom od Bratislavy, kde väčšina rodičov pracuje. Voziť svoju ratolesť každé ráno do školy tak nepripadá do úvahy a posielať šesť- či sedemročné deti denne samy tak ďaleko verejnými autobusmi takisto nie. Aké je teda východisko v prípade diskriminácie Slovákov na ich vlastnom území?

Bezmocná SNS

Podľa rodičov sa starousadlíci boja zatvorenia maďarskej školy v prípade otvorenia tej slovenskej. Lenka Žárová však prízvukuje, že nič také cieľom nie je, poukazujúc na výhody, ktoré by naplnenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským malo tak pre školy samotné, ako i pre deti. Zvlášť pre tie maďarské, ktoré by tak mali prirodzenú možnosť naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej sa narodili, v ktorej žijú a v ktorej sa pravdepodobne raz budú chcieť uplatniť. Kompetentní namiesto konania doteraz vždy len pokrčili plecami, prehadzujúc si túto tému ako horúci zemiak. „Problém vzdelávania detí v materinskom a štátnom jazyku je v poslednom čase na Slovensku čoraz vypuklejší. Problém spočíva v tom, že tieto práva sú stanovené v zákonnej úprave, ale v praxi ich zabezpečujú zriaďovatelia škôl, teda mestá a obce,“ vyjadrila sa ministerka školstva a nominantka strany SNS Martina Lubyová. Pripomenula, že jej rezort nemá priamu kompetenciu konať a nemá ani kompetenciu zriaďovateľa prinútiť, aby slovenskú školu otvoril. Nebudú sa teda môcť slovenské deti učiť po slovensky na území vlastného štátu, a to navyše v čase, keď vo vláde sedí Slovenská národná strana? Tá napokon ani neprišla s riešením, toho sa ujala ĽS Naše Slovensko. Jej poslanci navrhli novelu zákona, na základe ktorej by sa mala odstrániť diskriminácia Slovákov na Slovensku. Pokiaľ by totiž miestna samospráva odmietla otvoriť slovenskú základnú školu pre menšinovú slovenskú komunitu a ak by sa takáto škola nenachádzala ani v okruhu šiestich kilometrov od obce, zriadil by ju štát. Akokoľvek dobré návrhy ĽS Naše Slovensko už tradične nie sú u vládnej garnitúry obľúbené. Aj vďaka ich iniciatíve však začiatkom septembra vycestoval predseda vlády SR Peter Pellegrini do Rohoviec a vypočul si sťažnosti rodičov. Napokon navrhol riešenie takmer totožné s návrhom ĽS Naše Slovensko. Podarí sa napokon slovenským rodičom na juhu krajiny docieliť, aby sa ich deti mohli vzdelávať v materinskom jazyku, alebo sa vrátime o sto rokov späť do čias Hortyho šikany?

Stručný prehľad mapujúci život slovenskej menšiny v Maďarsku:

 

17. – 18. storočie:Predkovia dnešných Slovákov prišli na územie súčasného Maďarska po skončení tureckých vojen unikajúc pred feudálnym útlakom.

19. – 20. storočie: Uhorský parlament systematicky schvaľoval zákony zvýhodňujúce maďarčinu na úkor ostatných jazykov.

1907: Zákony ministra školstva, grófa Apponyiho, zakázali akúkoľvek nemaďarskú výchovu na národnostných školách a zároveň na nich zaviedli povinnú výučbu náboženstva v maďarčine. Žiaci sa museli učiť výhradne z učebníc v maďarskom jazyku a historické reálie len v maďarskej interpretácii zamlčujúcej akúkoľvek zmienku o Slovákoch.

1910: Násilná asimilácia a vysťahovanie Slovákov z Uhorska dosiahla vrchol pred prvou svetovou vojnou. Odborníci odhadujú, že v priebehu rokov 1787 – 1910 podľahli maďarizácii viac než 4 milióny Slovákov.

1920: Povojnová vláda admirála Miklósa Hortyho kruto upevňovala izoláciu Slovákov od materského národa.

1946: Výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. Na Slovensko prišlo 75-tisíc Slovákov z Maďarska. Po skončení presídľovacej akcie a podľa štatistiky z roku 1949 ostalo žiť v Maďarsku necelých 26-tisíc Slovákov. Neoficiálne štatistiky hovoria o mnohonásobne vyššom počte.

1960 – 1970:Masová likvidácia slovenského národnostného školstva v Maďarsku.

1990: Podľa oficiálnych štatistík sa k slovenskej národnosti prihlásilo zhruba 10-tisíc Slovákov. Podľa neoficiálnych štatistík ich tam malo žiť zhruba 110-tisíc.

2001: Oficiálne žilo v Maďarsku 17 693 Slovákov.

2011: Podľa posledných oficiálnych štatistík žije v súčasnosti v Maďarsku 29 647 obyvateľov slovenskej národnosti. Hoci stúpol počet ľudí hlásiacich sa k slovenským koreňom, percentuálne klesol počet ľudí hovoriacich plynule slovenským jazykom.