NAĎOVE KŠEFTY

V spoločnosti už dlhšie rezonuje šafárenie Jaroslava Naďa počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany. Na spôsob jeho vedenia rezortu obrany sa v jednom zo svojich pravidelných videí zameral aj podnikateľ Zoroslav Kollár. Kritizuje predovšetkým kompletné odzbrojenie Slovenskej republiky. „Naďovi sa podarilo počas jeho pôsobenia na ministerstve obrany tak dokonale odzbrojiť a znefunkčniť armádu Slovenskej republiky, že by to nedokázal žiadny nepriateľ, keby Slovenskú republiku vojensky napadol,“ uviedol Zoroslav Kollár a pokračoval anabázou výberu obrnených vozidiel 4x4. Naď so svojím nástupcom Martinom Sklenárom podľa neho kúpili najdrahšie obrnené vozidlo 4x4 na svete.

Kollár pripomenul, ako v roku 2019 po šiestich rokoch rôznych aktivít vtedajšia vláda rozhodovala o výbere transportéra. Vyhlásené výberové konanie vtedy kritizoval práve Jaroslav Naď, ktorý v tom čase pracoval ako bezpečnostný analytik. Súťaž hodnotil ako neférovú a „ušitú na mieru“ pre jediný typ vozidla. „Dôvody, pre ktoré to robil, neboli politické, ale obchodné,“ tvrdí Kollár.

Vzhľadom na spochybňovanie prísne vyhranených kritérií na výber transportéra, ktoré budili dojem, že nahrávajú konkrétnemu účastníkovi súťaže vyhlásenej v júni 2019, požiadalo vtedajšie ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša (SNS) o posúdenie Úrad pre verejné obstarávanie. Ten koncom novembra nariadil postup zvolený pri zadávaní nadlimitnej zákazky zrušiť. Ministerstvo obrany sa proti rozhodnutiu ÚVO odvolalo, no v roku 2020, keď ho už viedol Jaroslav Naď, požiadalo úrad o späťvzatie odvolania.

Vozidlá pre pechotu

Kollár vo videu predložil analýzu ponúk poskytnutých výrobcami vozidiel BOV/VTV 4x4. „Najlacnejšie bolo americké vozidlo JLTV od americkej spoločnosti OSHKOSH. Základná cena bola 272 775 eur,“ priblížil. Mala to byť cena plne funkčného vozidla – s výnimkou výzbroje.

„K tomu, aby bolo vozidlo použiteľné v bojových akciách, bol kalkulovaný ďalší náklad na vežu v cene dvesto- až tristotisíc eur v závislosti od typu a výrobcu,“ povedal Kollár a dodal, že v hodnotení bolo konštatované, že vozidlo spoločnosti OSHKOSH nespĺňa požiadavku Ozbrojených síl SR, pretože je kapacitne určené len pre štyri osoby, jednou z nich je pritom vodič.

Poukázal na dokumenty z amerického kongresu, ministerstva obrany či štátnych inštitúcií Veľkej Británie, z ktorých vyplýva, že vozidlo JLTV bolo primárne určené pre námornú pechotu s cieľom nahradiť vozidlo Humvee. Jeho hmotnosť bola zároveň limitovaná možnosťami amerického vrtuľníka Chinuk, ktorý mal pri výsadku z lode na pevninu zvládnuť jeho prepravu.

„Slovenská republika námornú pechotu nemá,“ zdôraznil Kollár. „Pri vývoji bolo opakovane upozorňované na to, že vozidlo vôbec nesplnilo požiadavky objednávateľa a ani po mnohých úpravách neboli odstránené niektoré nedostatky,“ pokračoval.

Armáda USA neskôr od firmy OSHKOSH objednala 30-tisíc vozidiel JLTV v dvoch alternatívach. Priemerná cena jedného vozidla predstavovala podľa Kollára po prepočte približne 265-tisíc eur, čo zhruba zodpovedá cene, ktorú spoločnosť ponúkla v roku 2019 Slovensku.

Kollár pripomenul aj nedávny nákup vozidiel JLTV armádou Veľkej Británie, ktorá podľa dokumentácie zaplatila za jedno vozidlo približne 350-tisíc eur. Vyššia cena má pritom zodpovedať vyššej kvalite výbavy.

Nadštandardná výbava

Kollár sa zastavil aj pri americkom grante pre Slovensko. „Grant znamená dar. Síce účelovo viazaný, ale dar. Za tento dar, teda peniaze, si Slovenská republika mohla vybrať zbrane z americkej produkcie,“ vysvetlil a skonštatoval, že keby boli darom konkrétne zbrane, nebolo by čo kritizovať, darom však boli peniaze. „Ako vyplýva z verejných vyhlásení a článkov, armáda Slovenskej republiky dostane 160 kusov vozidiel JLTV v cene 172,9 milióna eur. To znamená, že jedno vozidlo bude stáť 1 081 250 eur. Najprv som si myslel, že to je cena vrátane veže, čo by znamenalo, že rozdiel medzi cenou, ktorá bola v tendri v roku 2019, a cenou, za ktorú kupuje tieto vozidlá armáda USA a Veľkej Británie, nie je až taký obrovský. Ale mýlil som sa,“ povedal. V nadštandardnej výbave neboli ani raketomety, ani aktívna ochrana, ktoré by podľa Kollára aspoň čiastočne ospravedlnili bezprecedentne premrštenú cenu.

Ponuka pre Slovensko z roku 2019 predstavovala zhruba 273-tisíc eur, cena pre USA približne 265-tisíc eur, cena pre Veľkú Britániu asi 350-tisíc eur. Po odrátaní 200-tisíc eur za zbrane a nadštandardnú výbavu vyčíslil Kollár súčasnú cenu pre slovenskú armádu na 900-tisíc eur za kus. Rozdiel medzi cenou vozidla z roku 2019 a aktuálnou cenou by sa tak vyšplhal na 600-tisíc eur za vozidlo. „Teda, ak by všetky vozidlá, čo tak však nebude, mali tú najdrahšiu výbavu,“ zauvažoval, „tak by ich spravodlivá cena pri porovnaní s cenami, za ktoré vozidlá nakupovali armády Spojených štátov a Veľkej Británie, bola maximálne 500-tisíc eur.“ Naď so Sklenárom spôsobili podľa Kollára Slovenskej republike škodu minimálne vo výške 90 miliónov eur. „Kúpili predražené vozidlá, ktoré boli podľa výsledkov testovania v roku 2019 označené ako nevyhovujúce potrebám armády Slovenskej republiky,“ zhrnul.

„Dali nám to zadarmo“

Naď sa ohradil voči tvrdeniu, že mal spoločne so svojím nástupcom Martinom Sklenárom spreneveriť peniaze Slovenskej republiky predraženým nákupom vozidiel od firmy OSHKOSH. „Základná vec je tá, že sme žiadne vozidlá nenakúpili. Jednoducho my sme dostali tieto vozidlá do daru,“ hovorí Naď o grante v hodnote 200 miliónov dolárov. Súhlasí s tým, že podmienkou bol nákup americkej techniky a tvrdí, že „náčelník generálneho štábu povedal, že on chce 4x4 JLTV OSHKOSH, tak sme to nakúpili“.

Kollár podľa Naďa splieta hrušky s jablkami. „Pointa programu FMF, cez ktorý sme to nakupovali, je taká, že cena je totožná pre krajiny, ktoré to berú cez ten projekt, ako je cena pre Spojené štáty americké, keď ich kupujú v obrovských počtoch pre svoje ozbrojené sily. To znamená, že cena bola rovnaká, určili ju Američania, dali nám to zadarmo,“ uviedol.

„Ako bezpečnostný analytik za vlády Smeru a za pôsobenia SNS na ministerstve obrany som predpokladal a videl, že v tendri na 4x4 vozidlá, ktoré vtedy vyhlásili, nie je niečo s kostolným poriadkom,“ narážal na nastavenie požiadaviek, ktorým malo zodpovedať jediné vozidlo, a to Gerlach od spoločnosti Zetor. Cena jedného vozidla mala podľa jeho slov vychádzať na zhruba milión eur. „No a kto spoluvlastnil spoločnosť Zetor? Aha, Zoroslav Kollár, však?“ pokračoval Naď a dodal, že na základe jeho tlaku zrušili ten „skorumpovaný tender, ktorý vtedy bol pripravený“.  Z. Kollár v ďalšom videu Naďov argument o vlastnom zaujatí vo veci vyvrátil dôkazmi o tom, že už dva roky pred vyhlásením tendra z roku 2019 jeho pôsobenie v spoločnosti HTC, akcionára Zetora, skončilo. 

Kollár upozornil aj na neriešenú kauzu otázneho nákupu a dodávky munície na Ukrajinu počas Naďovho vedenia ministerstva obrany. Munícia určená pre zbraňové systémy, ktoré Slovensko nevlastní, mala byť oficiálne naúčtovaná martinskému vojenskému útvaru, fyzicky sa tam však nikdy neobjavila. „Ak bola munícia od výrobcu poslaná priamo na Ukrajinu, tak sa nikdy nemohla stať majetkom Slovenskej republiky,“ objasnil Kollár. Transakcia podľa neho vykazuje znaky opakovaného porušovania zákona, ktorému nasadzuje pomyselnú korunku označenie účelovo zakúpenej munície za prebytočnú.  

Analýze nákupu a odoslania munície na Ukrajinu sa pre denník Hlavné správy podrobne venoval Jaroslav Hora, ten píše, že prvá zmluva na jej nákup bola podpísaná dva dni po vypuknutí ukrajinsko-ruského konfliktu, čo korešponduje s vyhláseniami Naďa, že bol o plánovanom útoku na Ukrajinu vopred informovaný. „Takže je možné, že zneužitím spravodajských informácií mohol byť vytvorený pohodlný časový priestor na realizáciu tohto obchodu, ktorý má znaky tunelovania rozpočtu Ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ uzavrel Z. Kollár.