NAJDLHŠÍ V EURÓPE

Dva roky a tri mesiace. Toľko času prešlo od začiatku stavby Krymského mosta až po sprevádzkovanie jeho automobilovej časti. Na nákladnom aute Kamaz ju 15. mája, pol roka pred plánovaným dokončením, slávnostne otvoril ruský prezident Vladimir Putin, keď spolu s konvojom ďalších, asi 35 nákladných vozidiel prešiel z ruskej strany mosta na tú krymskú.

Stavbu sme minulú jeseň navštívili aj my. Práce boli vtedy ešte v plnom prúde a ich rýchlosť v nás vzbudila obdiv, najmä pri pohľade na úctyhodné parametre mosta. Momentálne najdlhší v Európe, až 19-kilometrový Krymský most je dielom 3 500 inžinierov z celého Ruska a pracovalo na ňom vyše desaťtisíc stavebných robotníkov. Z jeho celkovej dĺžky vedie ponad more približne 7,5 kilometra. Ako s úsmevom spomínajú stavitelia, na konštrukciu sa spotrebovalo toľko železa, koľko by stačilo na postavenie 32 Eiffelových veží. Veď okrem nárazového vetra musí odolať aj silným morským prúdom, nárazom ťažkých ľadových krýh počas tuhých zím či prípadným zemetraseniam.

Zložité vzťahy s Kyjevom

Hneď prvý víkend po otvorení zažil most prvý veľký nápor záujemcov – prešlo po ňom takmer 45-tisíc automobilov a autobusov. Doteraz sa na Krym dalo z pevninského Ruska dostať iba letecky či trajektom, čo okrem vysokých nákladov nezriedka sťažovalo aj nepriaznivé počasie na mori. Most tak výrazne uľahčí život miestnym obyvateľom. Ten im totiž komplikuje medzinárodne stále nejasný status Krymu aj zložité vzťahy s Kyjevom. Každému, kto vstúpi na jeho územie bez špeciálneho povolenia ukrajinských úradov, hrozí Kyjev trestným stíhaním. Pre Krymčanov je však neľahké cestovanie, nech by sa vybrali do ktoréhokoľvek kúta sveta – ľudia s trvalým bydliskom na polostrove môžu podľa pravidiel požiadať o Schengenské vízum len na konzulátoch na území Ukrajiny.

Nezanedbateľný je aj ekonomický prínos. Po tom, čo sa polostrov odtrhol od Ukrajiny a tá naň zo dňa na deň uvalila blokádu, sa všetok nevyhnutný tovar dováža z Ruska letecky alebo lodnou dopravou, čo sa pretavuje aj do vyšších cien v obchodoch. Teraz sa preprava zjednoduší a Krymčania si ďalšie výhody sľubujú od dokončenia železničnej časti mosta, naplánovaného na záver budúceho roka.

Krymský most vyvoláva veľké emócie na oboch stranách hranice. Kým pre Rusov dôvodom na hrdosť, Ukrajincami zmietajú opačné pocity. Kyjev sa dodnes nezmieril s prinavrátením polostrova pod jurisdikciu Moskvy. Krym označuje za dočasne okupovaný a prechod cez most za nelegálny.

Plány na sabotáž

Ako veľmi leží stavba v žalúdku niektorým nežičlivcom, dokazuje aj článok s veľavravným názvom Ukrajina by mala Putinov Krymský most vyhodiť do povetria, ktorý vyšiel v americkom týždenníku The Washington Examiner. Komentátor Tom Rogan v ňom navádza Kyjev na sabotáž a cynicky pritom poznamenáva, že most je dostatočne dlhý, aby ho dokázal zbombardovať aj bez ľudských obetí. A dôvod? Takýto krok by vraj zastavil Moskvu, ktorá inak môže podľa neho postupne pohltiť celú Ukrajinu. Akosi pozabudol na fakt, že Krym sa stal súčasťou Ruska v roku 1783 za vlády Kataríny II. a patril mu až do roku 1954, keď ho Chruščov administratívne pripojil k Ukrajine. Ruské obyvateľstvo tu však nikdy neprestalo tvoriť absolútnu väčšinu a po vypuknutí prevratu v Kyjeve začalo nástojčivo žiadať návrat do Ruska.

Ani Porošenko nie je z mosta nadšený. Na internete sa objavila informácia, že Ukrajina má rozpracované minimálne tri plány na jeho zničenie: podmínovaním, výbuchom lode prechádzajúcej popod ním či detonáciou automobilu. Veľavravný je aj fakt, že staviteľov mosta zaradila na svoje zoznamy neslávne známa stránka Mierotvorca, zbierajúca informácie o takzvaných nepriateľoch Ukrajiny.

Na dokončenie paralelnej železničnej časti mosta zostáva ešte rok a pol. Moskva však už teraz začína plánovať ďalšiu megastavbu: most, ktorý spojí najvýchodnejší ruský ostrov Sachalin s japonským ostrovom Hokkaido. Po prepojení Sachalinu s kontinentálnym Ruskom, o čom sa, mimochodom, hovorí tiež, by sme sa tak raz mohli dočkať možno aj priameho vlakového spojenia s krajinou vychádzajúceho Slnka...