NAJOBYČAJNEJŠÍ ČLOVEK - IGOR

Premiér odkryl kšefty Matoviča, ktorý pošpinil bojovníkov za pravdu na vlastnej kandidátke

Foto TASR/JAKUB KOTIAN
Dátum 01.03.2016

Lekár Alan Suchánek odhalil kauzu CéTéčko, Viera Dubačová vytrvalo pomáha slabším, učiteľ Oto Žarnay – Biela Vrana za statočnosť. Takto predstavujú predvolebné bilbordy kandidátov hnutia OĽaNO, ktorému však chýba jeden obrovský pútač s nápisom: Robert Fico odkryl fiktívny obchod a daňový tunel Igora Matoviča. Megabord neuzrel svetlo sveta, ale premiér naplno rozžiaril Matovičovu temnú podnikateľskú, politickú i ľudskú minulosť. Rachot z prepadnutého javiska, ktoré pod kabaretným politickým šašom Fico rozmetal, však biele vrany z kandidátky zrejme neodplašil.

Deravá pamäť

Najmä im dal predseda vlády začiatkom februára do pozornosti príbeh, ktorý sa odvíjal za stenami trnavskej firmy Igor Matovič RegionPress v auguste 2008. Deň pred ohlásenou daňovou kontrolou na nešťastníka Pavla Vandáka, nemajetného dlžníka s exekútorom na krku, Matovič napochytre previedol podnik za 122 miliónov vtedajších Sk. Z nich 121 miliónov obratom stiahol na svoj osobný účet, blahosklonne ponechajúc bielemu koňovi miliónový tringelt. „Nepamätám sa, pre mňa to je ako dnes 30 eur,“ pochválil sa novinárom politik, ktorý podľa tejto trojčlenky zrejme ráta kurz koruny k euru v pomere 33,300:1, čo nepochybne dotvára majestát Najobyčajnejšieho Človeka i magistra z UK.

Na senilitu primladý absolvent fakulty manažmentu si sprvoti tiež nevedel spomenúť, že o pár mesiacov zmluvu s Vandákom i fiktívny obchod zrušil, čím sa opäť zmocnil vlastnej firmy. Nešťastný Vandák medzitým všetko účtovníctvo firmy podľa Matoviča „odviezol do zberu“. No keď sa tento kumpán pred pár týždňami vyšetrovateľom NAKA priznal k úlohe bieleho koňa, nie však k likvidácii dokladov, Matovič zázračne precitol. Spomenul si, že účtovníctvo síce odviezol sám, nie však do zberu, ale „k babke do Borovej“.

Na povale starorodičovského domu sa dohralo ďalšie dejstvo tohto divadla, v ktorom Matovič ukázal novinárom účtovníctvo. Chýbali však práve záznamy za obdobie, za ktoré mu úrady vyrubili pokutu, zázračne neuznanú v čase Radičovej vlády. Zato Matovič vytasil daňové priznanie s jedinou chybičkou – bez pečiatky prijímacieho daňového úrad malo asi taký efekt ako obrana hračkárskou pištoľou, veď to je tiež zbraň „na nečisto“.

Streľba slepými nábojmi

Na Matovičovo strieľanie slepými nábojmi sme si zvykli. A bez ohľadu na výsledky rozbehnutého vyšetrovania by tento príbeh  bol aj smiešny, keby nebol smutný. Najmä z údelu kedysi odvážnych ľudí, ktorí sa vzopreli presile, o neprávostiach dokázali vykričať do sveta a s visačkou bielych vrán potom sadli na lep pod bilbordmi politického dobrodruha. Po prevalení škandálu sa zmohli len zakrákať: „Veríme Matovičovi“ a zabudli dodať: „...ktorý nás môže kedykoľvek stiahnuť z kandidátky.“ Do hnusu politiky sa ponorili skôr, než sa v nej ocitli. Stihli sa zafŕkať od kolomaže ešte predtým, ako do politického kladkostroja vleteli.

Pritom bol čas odletieť. Napokon totiž môžu skončiť v doživotnej politickej úschovni spolu so všetkými štyrmi členmi OĽaNO. A zahniezdiť trebárs na pôjde v Borovej.