NAJSTRÁŽENEJŠÍ

Most ponad Kerčský prieliv je symbolom spojenia Krymu s pevninským Ruskom

Foto TASR/AP
Dátum 26.12.2019

Keď sa v roku 2014 začalo hovoriť o stavbe mosta ponad Kerčský prieliv, svet sa na smelé plány Ruska pozeral s nedôverou. Ani sa mu v podstate nemožno čudovať – hoci sa myšlienka spojiť dva protiľahlé brehy Azovského mora objavila počas histórie niekoľkokrát, cár Mikuláš II., Stalin ani Hitler napriek veľkým úsiliam nedokázali vybudovať takéto dielo, ktoré by slúžilo aj ďalším generáciám.

Koniec izolácie

Plány sa začali meniť na realitu vo februári 2016. Práve do tohto obdobia sa datuje spustenie výstavby Krymského mosta. Bezprostrednou motiváciou bolo zavedenie protiruských sankcií po prinavrátení Krymu do Ruska a ukrajinská blokáda polostrova, ktorá spôsobila jeho izoláciu, keďže stratil priamy kontakt s pevninou. Tovar sa spočiatku dovážal z Ruska leteckou alebo lodnou dopravou, čo zvyšovalo jeho konečnú cenu. Na ťažkosti narážali aj turisti, ktorí sa mohli do obľúbenej dovolenkovej destinácie dostať buď nie veľmi spoľahlivým a zároveň aj predraženým trajektom, alebo využiť už spomínanú leteckú dopravu. Práve most, ktorý by Krym spojil s pevninou, predstavoval praktické riešenie podobných problémov.

Prvý dôležitý míľnik v histórii Krymského mosta predstavovalo otvorenie jeho automobilovej časti v máji 2018. Dokončenia tej železničnej sa pasažieri dočkali v decembri 2019. Most tak dnes tvoria štyri automobilové prúdy a dve železničné trate, pričom projekt rátal aj s uložením elektrického vedenia a plynovodu. Náklady na technicky pomerne náročnú výstavbu dosiahli zhruba 3,26 miliardy eur a most s dĺžkou 19 kilometrov je momentálne najdlhším v Európe, keďže prekonal sedemnásťkilometrový Most Vasca da Gamu v Portugalsku. Zároveň je pravdepodobne najstráženejším mostom sveta. Pre opakujúce sa výzvy na jeho zničenie – v žalúdku ležal najmä Ukrajine za vlády Petra Porošenka – ho z vesmíru stráži družica a v neprestajnej pohotovosti je aj letectvo, čiernomorská flotila a na oboch brehoch i pozemné vojsko s nevyhnutnou technikou.

Tak ako pri automobilovej časti, aj na tej železničnej prebiehali práce súbežne na viacerých úsekoch. V marci 2019 stavitelia spojili protiľahlé brehy, v júli začali ukladať koľajnice. Vlaky by sa mali po nich pohybovať hladko a takmer bez hluku, keďže ich kládli špeciálnou technológiou bez viditeľných spojov. Výsledkom je takzvaná zamatová cesta, ako ju vo svojom žargóne označujú miestni železničiari. Nákladné vlaky môžu po nej prechádzať 80-kilometrovou rýchlosťou, pre osobnú dopravu je stanovený limit 120 kilometrov za hodinu. Krymský most sa po svojom úplnom dokončení a uvedení do prevádzky okrem svojho praktického prínosu pre obyvateľov polostrova zároveň stáva aj akýmsi symbolom reálneho spojenia Krymu s pevninským Ruskom.

Napriek sankciám

Nielen počas príprav na stavbu, ale aj pri jej realizácii sa tu i tam objavovali nežičlivé komentáre jej odporcov. Tí spočiatku vyhlasovali projekt za neuskutočniteľný, potom zase všetkých presviedčali, že aj keď sa most podarí dokončiť, v náročných podmienkach po krátkom čase spadne, keďže ho buď oslabia silné morské prúdy, alebo poškodia plávajúce ľadové kryhy. Dnes na automobilovej časti mosta funguje vyše 40 zariadení, neprestajne monitorujúcich jeho stav. Výsledky ich meraní len potvrdzujú bezpečnosť grandióznej stavby. Samotní stavitelia sú presvedčení, že Krymský most bude pasažierom slúžiť minimálne jedno storočie.

Zaujímavý je však ešte jeden fakt: aj napriek stále predlžovaným protiruským sankciám participovali na stavebných prácach zahraničné firmy. A že ich nebolo málo, dokazujú aj početné zmienky o nich v ruskej tlači. Často sa spomína napríklad japonská Komatsu Limited, ktorá dodala na stavbu exkavátory a žeriavy. Možno nájsť aj zmienky o amerických spoločnostiach Exxon Mobil alebo 3M, no bokom nezostali ani talianske, holandské či nemecké koncerny. Týmto sa zase raz ukázalo, že politika je jedno, reálna prax však niečo celkom iné. Západ síce sankcie zrušiť neplánuje, jednotlivé firmy si však napriek tomu našli cestičky, ako s Ruskom spolupracovať aj naďalej. I na takýchto veľkých projektoch. Len Slovensko zostáva akosi bokom...

Ďalší ambiciózny projekt

Krymský most nie je jediná veľká stavba, ktorú Rusko dokončilo v poslednom čase. Nedávno v spolupráci s Čínou dostavalo vyše kilometra dlhý diaľničný most ponad rieku Amur. Nadväzuje naň aj 13 kilometrov novej diaľnice na ruskej strane a šesť kilometrov v Číne. Po zavŕšení dokončovacích prác dostane zelenú najprv nákladná doprava – podľa odhadov začiatkom leta, zhruba o rok a pol by sa po ňom mohli previezť aj prví cestujúci. Most za takmer 270 miliónov eur spája mestá Blagoveščensk a Chej-che. Plány na jeho vybudovanie vznikli už pred štvrťstoročím, k realizácii však prišlo až v decembri 2016. Práce trvali 1 070 dní, pričom na stavbe sa pracovalo nepretržite. Most by mal predovšetkým zvýšiť obrat tovaru medzi oboma krajinami a zlepšiť ich obchodné vzťahy. Práve v týchto oblastiach Ruska sa napríklad vo veľkom pestuje sója a Čína patrí k jej hlavným svetovým importérom.

V tejto súvislosti by sme nemali opomenúť diaľnicu M11, známu pod názvom Neva, spájajúcu dve najväčšie ruské mestá Moskvu a Petrohrad. Do prevádzky ju uviedli túto jeseň. Unikátna je nielen svojou dĺžkou – dosahuje takmer 700 kilometrov – ale aj veľkorysou konštrukciou, keďže miestami má až desať prúdov. Konštruktéri si preto od nej sľubujú, že odľahčí časté dopravnú zápchy vznikajúce najmä na výjazdoch z oboch veľkomiest. Návrh diaľnice vznikol v roku 2006, samotná výstavba sa začala o štyri roky neskôr. Práce komplikovala predovšetkým skutočnosť, že diaľnica vedie mnohými neobývanými oblasťami a miestami aj cez nehostinný močaristý terén. Paralelne tak bolo treba myslieť nielen na spevňovanie niektorých úsekov, ale napríklad aj na nevyhnutné mosty či nadjazdy. Pri diaľnici dnes už nechýbajú odpočívadlá či zóny s občerstvením, postupne pribúdajú aj čerpacie stanice. Prejazd po nej je spoplatnený, paralelne však zostáva funkčná aj staršia, nespoplatnená rýchlostná komunikácia M-10.

Na verejnosť prenikli chýry, že Moskva už začína plánovať ďalší ambiciózny projekt... Malo by ísť o diaľnicu dlhú dvetisíc kilometrov, ktorá spojí Európu s Áziou a mohla by sa stať súčasťou prepravného koridoru smerujúceho z Číny na Západ.