NAJVÄČŠIE ZDRAŽOVANIE ZA POSLEDNÝCH SEDEMNÁSŤ ROKOV BUDE STÁŤ RODINU ROČNE ZHRUBA 1 300 EUR

Katastrofické predpovede o enormnom zdražovaní potravín, energií a pohonných látok sa premietajú do reality a začíname ich pociťovať prievanom v peňaženkách. Ceny tovaru a služieb totiž stúpli najviac za posledných sedemnásť rokov. Podľa analytikov padali v závere minulého roka rekordy a inflácia atakovala šesť percent. Bohužiaľ, ešte môže vzrásť. Okolité krajiny prijímajú opatrenia, medzi ktoré patrí aj zníženie DPH na potraviny. Slovenská vláda zatiaľ spí a namiesto potrieb ľudí sa zaoberá žabomyšími koaličnými vojnami a devastovaním slovenských živnostníkov, gastropriemyslu a cestovného ruchu pod rúškom pandémie.

VĎAKA PANDÉMII ZBOHATLI BOHATÍ

 

Desať najbohatších mužov sveta zdvojnásobilo svoj majetok počas prvých dvoch rokov pandémie koronavírusu, keď chudoba a nerovnosť prudko stúpli.Ich majetok vzrástol na 1,5 bilióna USD (1,31 bilióna eur) zo 700 miliárd USD, čo predstavuje prírastok v priemere 1,3 miliardy USD za deň.Bohatstvo miliardárov vzrástlo počas pandémie viac ako za predchádzajúcich 14 rokov, keď svetovú ekonomiku zasiahla najhoršia recesia od krachu na Wall Street v roku 1929. Zároveň sa v rovnakom období viac ako 160 miliónov ľudí prepadlo do chudoby. Túto nerovnosť organizácia Oxfam nazvala ekonomickým násilím a uviedla, že prispieva k úmrtiu najmenej 21-tisíc ľudí denne v dôsledku nedostatočného prístupu k zdravotnej starostlivosti, rodovo podmieneného násilia, hladu a klimatických zmien.Podľa Oxfamu by mal extrémny majetok podliehať dani z bohatstva. Skupina uviedla, že pri svojich výpočtoch vychádzala z najaktuálnejších a najkomplexnejších dostupných zdrojov a použila zoznam miliardárov zostavený americkým časopisom Forbes.Ten označil za 10 najbohatších ľudí sveta šéfov Tesly a SpaceX Elona Muska a Amazonu Jeffa Bezosa, zakladateľov Google Larryho Pagea a Sergeya Brina, Marka Zuckerberga z Facebooku, bývalých riaditeľov Microsoftu Billa Gatesa a Steva Ballmera, riaditeľa Oracle Larryho Ellisona, amerického investora Warrena Buffetta a šéfa francúzskej luxusnej skupiny LVMH Bernarda Arnaulta.

Nebude na chleba?

Hoci to znie neuveriteľne, vlna zdražovania ešte stále nedosiahla svoj vrchol. Inflácia sa bude v roku 2022 priemerne pohybovať na úrovni päť až šesť percent a v prvej polovici roka môže dokonca atakovať sedempercentnú hranicu. V takom prípade by aj mzdy a dôchodky mali narásť minimálne o šesť percent, o čom však môžeme len snívať. V roku 2022 vzrástli dôchodky iba o 1,3 percenta, preto práve seniori doplácajú na zdražovanie najviac. Bežný človek pociťuje najväčšie zdražovanie za posledné dve dekády najmä pri nákupe potravín. Pekári už niekoľko mesiacov volajú o pomoc upozorňujúc, že ceny chleba a pečiva budú rásť raketovým tempom. Príčinou sú neustále stúpajúce náklady prakticky všetkých vstupov a absolútna absencia pomoci pre odvetvie zo strany štátu. „Analytici nepredpokladajú pokles cien vstupov pre pekársky, cukrársky a cestovinársky sektor ani v tomto roku, práve naopak. Ceny potravinárskej pšenice budú vysoko nad 300 eur. Ceny ďalších surovín, ako napríklad masla, maku či orechov, dosahujú rekordy. Ceny obalových materiálov rastú v desiatkach percent. Ceny logistiky aj vzhľadom na extrémne ceny pohonných hmôt a nedostatok pracovných síl prakticky každý mesiac stúpajú. A ceny energií lámu celoeurópske maximá. Je isté, že odbytové ceny vzrastú,“ uviedol Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Situácia v pekárskom sektore na Slovensku je podľa neho pritom čoraz viac napätá. Oproti prvému roku pandémie museli pekári v roku 2021 pristúpiť k uzatváraniu dodávateľských zmlúv len na niekoľko mesiacov. Ročné dodávateľské kontrakty v pekárskom priemysle na Slovensku tak prakticky prestávajú existovať a nahradili ich kontrakty na dva, respektíve tri mesiace. Dôvodom je práve obrovská cenová neistota a produkcia na hrane výrobných nákladov. „V roku 2022 sa zrejme prvýkrát stane, že niektorí pekári budú musieť ukončovať uzatvorené kontrakty predčasne práve z dôvodu rastúcich cien vstupov. Štát pritom ani po troch vlnách pandémie nebol schopný aspoň odkopírovať schémy pandemických pomocí pre potravinársky sektor z iných členských štátov EÚ. Celé bremeno zdražovania necháva padať na občanov, ktorí budú musieť siahnuť do svojich peňaženiek hlbšie. Pekári pritom agrorezortu už niekoľkokrát podali pomocnú ruku pri príprave schém pomocí i novej legislatívy. Ten ju však nevyužil s tým, že pripravuje vlastné podpory. Žiadne doteraz nezrealizoval,“ dodal Lapšanský.

Vláda spí

Na enormné zdražovanie upozornila aj strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom.Ten chce presadiť, aby parlament zaviazal vládu predložiť národný plán boja proti zdražovaniu. Podľa Fica je tejto vláde úplne jedno, či domácnosti budú platiť za teplo, iné energie a potraviny podstatne viac, ako to bolo minulý rok. Podľa expremiéra priemerná slovenská rodina zaplatí za zdražovanie okolo 1 300 eur. Smer-SD uskutočnil porovnávacie nákupy potravín v okolitých krajinách – nakúpil deväť druhov potravín v rovnakom obchodnom reťazci. Išlo o chladené kurča, kilo ryže, múky, cukru, polotučné mlieko, maslo, desať vajíčok, zemiaky a bravčové karé. Nákup v Poľsku vyšiel na 12,01 eura, Maďarsku 14,12 eura, na Slovensku 16,26 eura, v Česku 17,05 eura a v Rakúsku 18,31 eura. Fico zdôraznil, že pri nákupe za 16 eur na Slovensku sa môže v Poľsku ušetriť 25 percent. „Toto len potvrdzuje, že vláda SR je banda ignorantov, ktorým je všetko úplne jedno,“ vyhlásil Fico. Súhlasí s ním aj podpredseda Smeru-SD Richard Takáč. „Sme svedkami nekontrolovaného zvyšovania cien. Začalo sa to energiami, plynom a pokračuje to cenami potravín. Zvyšujú sa ceny pečiva, mlieka a mliečnych výrobkov a ďalších potravinárskych produktov. Mliekari v roku 2021 zvýšili reťazcom ceny v priemere o štyri až päť percent. Čo však spravili reťazce? Ceny pre zákazníkov zvýšili až o pätnásť percent,“ priblížil. Podľa Takáča zvýšiť ceny tento rok potrebujú aj ostatní potravinári. Suroviny a energie idú hore, ich náklady na výrobu sa zvyšujú. Už teraz je potravinárom jasné, že reťazce za drahší tovar nebudú ochotné priplatiť a pristúpia len ku kozmetickému preplateniu nákladov. Podčiarkol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a vláda ako celok sa na situáciu len prizerá. „Neprebiehajú žiadne rokovania s reťazcami, ktoré by mali pri miliardových ziskoch prejaviť kus solidarity so zákazníkmi. Počúvame len alibistické výhovorky ministra, že rokovať o cenách sa nedá. Slovensko akútne potrebuje ministra, ktorý bude tvrdo presadzovať záujmy slovenských pôdohospodárov a potravinárov. Ministra, ktorý sa postaví za stabilizovanie cien potravín pre obyvateľov Slovenska,“ podčiarkol Takáč.

Okolité krajiny zasiahli

Naši susedia pritom nesedia so založenými rukami a situáciu sa snažia riešiť. Maďarsko bude od februára regulovať ceny vybraných šiestich potravín. Rovnako od februára bude v Poľsku platiť nulová DPH na potraviny. Nehovoriac o znížení poľskej DPH na benzín a diesel z dvadsaťtri percent na osem percent. Richard Takáč pripomenul, že už pri prvých správach o zvyšovaní cien na svetových trhoch strana Smer–SD vládu varovala. „Od začiatku sme v parlamente chceli hovoriť o krokoch, ktoré treba podniknúť, ktoré má vláda pripravené, chceli sme vedieť, aké majú plány. Dnes je jasné, že plány nemali žiadne a slovenským pôdohospodárom a potravinárom ostane jediné – prizerať sa, ako ich cezhraničná konkurencia získava od vlády podporu,“ poznamenal. Zdôraznil, že niekoľko mesiacov strana Smer-SD navrhuje znížiť DPH na vybrané potraviny. Zelenú naftu aj pre potravinárov, zvýhodnené úvery cez Slovenskú záručnú rozvojovú banku, zníženie cien energií, úpravu daňovo-odvodového zaťaženia. „A kým my navrhujeme riešenia, slovenská vláda sa potravinárom stavia chrbtom. Potvrdzuje to minimálna, takmer žiadna covidová pomoc či dokonca obrovská nula v pláne obnovy pre agrorezort,“ podčiarkol. Takáč dodal, že Slovákom v niektorých prihraničných okresoch sa už dnes oplatí vycestovať za nákupmi za hranice. Nečinnosťou vlády a MPRV sa nákupná turistika rozšíri aj do hlbších častí Slovenska. Okrem lacnejších potravín si totiž v Maďarsku či Poľsku natankujú aj lacnejšie palivo.

Nákupná turistika

Potravinárska komora Slovenska súhlasí a upozorňuje vládu, aby nepodcenila daňové úľavy prijaté okolitými krajinami, pretože môžu celkom určite spôsobiť nákupnú turistiku. „Potravinárska komora Slovenska podporuje zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jednou z najvyšších v rámci Európskej únie. Aby však spotrebiteľ toto opatrenie skutočne pocítil, zníženie sadzby nemôže byť iba kozmetické a zároveň je potrebné aplikovať ho na širší okruh potravín. Rovnako bude treba dohliadnuť, aby cenové zvýhodnenie z nižšej DPH neabsorboval nakoniec obchod, ale aby sa pretavilo do ceny pre konečného spotrebiteľa,“ uvádza prezident PKS Daniel Poturnay.Potravináridlhodobo upozorňujú na to, že Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny, ako aj na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví. Ide najmä o pokles potravinárskej produkcie, vysoké negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ohrozenie potravinovej bezpečnosti či podfinancovanie celého sektora. Situáciu ovplyvňuje tiež nárast nákladov na výrobu potravín, z dôvodu čoho spotrebiteľ nemôže očakávať, že by za kvalitné potraviny zaplatil menej.„Éra lacných potravín sa skončila a honba za nízkou cenou vytvára podhubie pre potravinové podvody. Chceli by sme preto požiadať spotrebiteľov, aby nákupom na Slovensku podporili zamestnanosť našich ľudí a tvorbu pridanej hodnoty. Kúpou potravín od osvedčených výrobcov dostanú kvalitný výrobok za cenu, ktorá odráža všetky reálne náklady vrátane kvalitných surovín a zodpovedajúcej mzdy, ktorú si zaslúžia všetci zamestnanci na Slovensku,“ uzatvoril Poturnay. S jeho vyjadrením určite súhlasí každý Slovák. Všetci by sme chceli nakupovať na Slovensku a len kvalitné slovenské potraviny. Avšak situácia, do akej nás vohnala globálna kríza zhoršená neschopnosťou vládnucej garnitúry, upriami zrak väčšiny našincov pri nákupe len na jedno – cenovku. Pre mnohých ide o otázku prežitia.