NÁZOR PEŇAZÍ

Andrej Danko šliapol na otlak kupčeniu s prieskumami verejnej mienky

Foto TASR/MILAN KAPUSTA
Dátum 28.10.2019

Prieskumy verejnej mienky vyvolávajú už niekoľko rokov nemalé kontroverzie. Ide o mimoriadne silný nástroj, ktorý má vďaka názoru zanedbateľnej časti obyvateľstva moc manipulovať rozhodnutiami miliónov ľudí, mnohí však zabúdajú na fakt, že ide hlavne o biznis. Súkromné agentúry zarábajú na objednávkach politických strán, a tak sa najmä pred voľbami nestíhame čudovať vysokým preferenciám novovzniknutých subjektov. Tie (ne)reprezentatívnu vzorku respondentov zloženú zo zhruba tisícky občanov skutočne nemali čas ani priestor presvedčiť o svojich čestných úmysloch a predsa sa neraz ocitajú na závideniahodných priečkach zvoliteľnosti do parlamentu.

Mediálne hviezdy

Naposledy sa podobným husárskym kúskom blysla strana bývalého prezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by sa podľa aktuálneho prieskumu agentúry Polis ocitla v prvej trojke strán zvolených do parlamentu. Predbehli by ju vraj len Smer-SD a ĽS Naše Slovensko. Naopak, za sebou by nechala Progresívne Slovensko, SNS i OĽaNO. Ukážkou perfektného mediálneho produktu v spolupráci s kúpenými predvolebnými prieskumami je i súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová. V priebehu niekoľkých mesiacov sa médiám a agentúram naprieč širokým treťosektorovým spektrom podarilo z neznámej ženy s minulosťou zahalenou rúškom tajomstva vytvoriť maskota všetkých slušných, liberálnych a demokratických ľudí. Čo na to potrebovali? Pezinskú skládku a milióny eur. Je správne, že na čele Slovenska stojí človek, ktorý je hodnotovo na míle vzdialený od väčšiny Slovákov a sú to výlučne peniaze, vďaka ktorým zastáva post hlavy štátu? Každý vie odpovedať na túto otázku a predsa – Zuzana Čaputová bola zvolená v demokratických voľbách, ktorých výsledok treba rešpektovať, treba sa však zároveň zamyslieť aj nad pozadím jej manipulatívnej kampane, ktorá je takmer totožná pri všetkých liberálnych subjektoch financovaných západným kapitálom. Ako to funguje? „Prieskum vykonávajúca agentúra má svoju databázu dobre preskúmaných respondentov, takže vopred vie, ako bude daný človek odpovedať. Stačí iba položiť otázku správnemu respondentovi a máte výsledky podľa požiadaviek dobre platiaceho klienta. Kto má záujem o objektívne poznanie reality, nech sa na výsledky štatistiky takto vykonávaných prieskumov nespolieha. Sú vždy robené účelovo a sú poplatné najprv záujmom vlastníka prieskumu vykonávajúcej organizácie a potom sa vychádza v ústrety objednávateľovi. Ide len o manipulačný nástroj na usmernenie povrchných ľudí a tým aj výsledkov ľubovoľných volieb,“ opísal ohavný mechanizmus predseda strany PSN Roman Stopka v ankete januárového vydania Extra plus v roku 2017.

Kratšie moratórium

Podozrivé úspechy nových politických strán nenechali chladným ani predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, podľa ktorého sa niektoré prieskumy nerealizujú a s číslami sa obchoduje. „Ak má Tomáš Drucker sedem percent, tak to zajtra zabalím,“ vyhlásil na margo novovzniknutej strany bývalého ministra zdravotníctva. Andrej Danko je presvedčený, že prieskumy možno regulovať pomocou povinného zverejňovania metodiky alebo predĺženia predvolebného moratória. V tomto duchu inicioval aj novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Lehota na zákaz uverejňovania predvolebných prieskumov by sa tak mala predĺžiť zo súčasných 14 na 50 dní pred voľbami. „Chceme, aby bolo zverejňované aj to, kto je zadávateľ, aby sa dalo aj v účtovníctve v budúcnosti dohľadať, kto prieskum platil. Veľa agentúr si cucá prieskumy z prsta. Ak je niečo označované ako verejný prieskum, musí byť garantovaná metodika, zber dát a ľudia musia mať istotu, že sa ten prieskum konal,“ priblížil Danko. Päťdesiatdňovú lehotu nevníma ako cenzúru. „To nie je cenzúra, to je spravodlivosť, objektívne informácie,“ podotkol poukážuc na niektoré novovzniknuté strany, ktoré podľa neho platia oligarchovia.

Trapas roka 2016

Napriek sile predvolebných prieskumov sa práve po parlamentných voľbách v roku 2016 ukázalo, že nie sú všemohúce. Celé Slovensko ostalo v nemom úžase po tom, ako bola do parlamentu zvolená ĽS Naše Slovensko, zatiaľ čo favorizovaná Sieť prekročila brány parlamentu len s odretými ušami a všetci si pamätáme, ako neslávne napokon dopadla. Ako to v roku 2016 videli agentúry? Podľa Focusu mal vyhrať Smer-SD so ziskom viac než 34 percent hlasov. Takmer 14 percent mala získať strana Sieť a zhodne po 8 percent SNS a Most-Híd. Do parlamentu sa malo dostať aj KDH, zatiaľ čo ĽS Naše Slovensko a Sme rodina by ostali pred jeho bránami. Agentúra Polis bola k Smeru-SD ešte o čosi milosrdnejšia a tipovala mu viac než 38 percent. Nasledovať ho mala strana Sieť s 10 percentami a trojicu uzatváral Most-Híd s viac ako 9 percentami. Do parlamentu sa malo dostať aj KDH, naopak, s dlhým nosom mali skončiť ĽS Naše Slovensko a Sme rodina. Prieskumy agentúr MVK, EAC a Phoenix Research pracovali s približne rovnakými dátami. A ako to dopadlo v skutočnosti? Strana Smer-SD získala vo voľbách 28,3 percenta, SaS viac než 12 percent, OĽaNO 11 percent, SNS skončila na štvrtom mieste so ziskom 8,6 percenta, 8 percent získala ĽS Naše Slovensko a tesne nad hranicou zvoliteľnosti sa do parlamentu dostali aj strany Sme rodina, Most-Híd a Sieť. Po voľbách v roku 2016 sa k úplne nepresným výsledkom prieskumov vyjadril vtedajší poslanec NR SR a podpredseda ĽS Naše Slovensko, dnes poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík. „Prieskumné agentúry zachránilo pred totálnou diskreditáciou len volebné moratórium. Vďaka nemu mohli do poslednej chvíle manipulovať svoje prieskumy a po voľbách sa vyhovoriť na to, že voliči zmenili svoje preferencie práve počas moratória,“ povedal vtedy pre Extra plus. Uvidíme, či prinesie Dankova novela zmenu v tejto oblasti a či zastaví agentúry v chrlení neraz vymyslených štatistík. Dnes má moc ten, kto platí a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť.