NEDISKUTUJME S PEDOFILMI

Liberálna propaganda útočí na deti

Foto PEXELS
Dátum 30.07.2019

Pedofili nie sú zločinci – oznámil Slovensku denník SME na svojej titulnej strane v pondelok 8. júla vypustiac do sveta tri články vykresľujúce ľudí trpiacich touto deviáciou v čo možno najlepšom svetle. Vedeli, že čitateľov pobúria, vedeli, že im len málokto bude tlieskať. No vedeli i to, že si články prečíta množstvo ľudí, ktorí ich budú komentovať, preposielať, diskutovať o nich. A to bol ich cieľ – otvoriť diskusiu zľahčujúc deviáciu, pre ktorú musí byť v slušnej spoločnosti nulová tolerancia. Naservírovali nám texty, v ktorých nebezpečnú úchylku prezentovali ako takmer neškodnú záľubu. Deti predsa ohrozujú násilníci a nie každý pedofil musí byť zákonite násilník. Po dočítaní mohol človek poľahky nadobudnúť dojem, že obeťami nie sú zneužívané deti, ale práve neuspokojení pedofili, ktorí musia svoje chúťky skrývať pred netolerantnou spoločnosťou.

„Priťahujú ma malé dievčatká“

Rozhovor so štyridsaťročným českým pedofilným učiteľom, vystupujúcim pod pseudonymom Peter Kasz, ste možno zo zvedavosti čítali i vy. Z jeho odpovedí sa dozviete, že ho od trinástich rokov priťahujú malé dievčatká, ale nerád by im akýmkoľvek spôsobom ublížil. Pedofil si podľa neho musí v živote nájsť niečo, čo ho bude napĺňať a ideálna je práve práca s deťmi. Tvrdí, že väčšina z nich dieťaťu nikdy neublížila, ale pripúšťa, že sa tak môže stať. „Niektorým pedofilom stále nedochádza, že sexuálne kontakty s dieťaťom môžu veľmi ublížiť, aj keď sú zo strany dieťaťa dobrovoľné. Myslia si, že je to z obojstrannej lásky, a tak je to potom v poriadku,“ hovorí v rozhovore, počas ktorého čitateľom dovolil nazrieť aj za oponu Československej pedofilnej komunity ČEPEK, ktorá v súčasnosti združuje okolo 850 členov. Na záver čitateľov vyzýva: „Posudzujte ľudí podľa činov, nie podľa toho, kto sa im páči, alebo do koho sa zamilujú.“ Článkom uverejneným v tlačenej i internetovej verzii denníka SME sa venovalo množstvo médií. Jana Teleki z Hlavného denníka dokonca požiadala znalcov z oblasti medicíny o posúdenie daných textov. „Niekoľko z nich skonštatovalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou je autor článku veľmi inteligentný pedofil, pretože celé koncipovanie textu a jeho obsah je manipuláciou podprahového vnímania,“ píše Teleki a ako sa možno dozvedieť z diskusie pod článkom, na autora Romana Cuprika vraj už bolo podané trestné oznámenie.

Diagnóza F65.4

Z medicínskeho hľadiska sa pedofília radí medzi duševné poruchy. Je zaujímavé, že ani v jednom z hlavných článkov sa výrazy ako diagnóza, porucha či deviácia nevyskytli, práve naopak – autor sa snažil opísať pedofilov ako ľudí, ktorí v kategórii sexuálnych deviantov takmer ani nemajú čo hľadať. „Väčšina pedofilov sú normálni ľudia, ktorí sa síce snažia byť deťom blízko, ale nie sú to žiadni sexuálni predátori,“ zdôrazňoval Peter Kasz. Stĺpček k tejto téme si neodpustil ani redaktor Jakub Filo, ktorý síce slovo porucha použil, ale taktiež sa prihováral za život bez predsudkov pre deviantov. O akú chorobu teda vlastne ide? Diagnóza F65 je označenie pre poruchy voľby sexuálneho objektu. Jej nadradenými diagnózami sú F60 – F69 Poruchy osobnosti a správania dospelých a medzi podradené patria F65.0 – fetišizmus, F65.1 – fetišistický transvestizmus, F65.2 – exhibicionizmus, F65.3 – voyerizmus, F65.4 – pedofília, F65.5 – sadomasochizmus a ďalšie. Je dôležité vedome neobchádzať pojmy diagnóza či porucha, ako to predviedol denník SME.

Homosexuáli pedofilom dláždia chodník. Na snímke účastníci festivalu Dúhový Pride v Bratislave.

Treba si uvedomiť, že transvestita, sadomasochista i pedofil sú chorí, čo z nich samozrejme automaticky nerobí zločincov, ale nerobí z nich ani obete spoločnosti. Majú právo vyhľadať odbornú pomoc, avšak nemali by mať právo v sebe deviáciu podnecovať. Len málo pedofilov dobrovoľne príde do ambulancie psychiatra, väčšina sa tam dostane až po spáchaní trestného činu. Existuje pritom spôsob, akým eliminovať ohrozenie detí. Základným princípom liečby je postupné znižovanie libida známe pod pojmom chemická kastrácia, keď musí pacient doživotne užívať lieky obsahujúce okrem iného i ženské hormóny. V niektorých krajinách je táto metóda povinná pre pedofilov, ktorí zneužili dieťa – vtedy je však už neskoro vzhľadom na nezvratné škody napáchané na detskej psychike.

Overtonovo okno

Možno sa pýtate, prečo denník SME uverejnil články, ktoré zožali v spoločnosti vlnu kritiky. Vysvetlenie poskytuje teória sociológa Josepha Overtona, ktorý formuloval koncept zmien predstáv o problematike verejnej mienky. Ide o opis technológie, ktorá umožnila napríklad legalizáciu homosexuality a manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. Podľa Overtonovho okna existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém takzvané okno možností, v rámci ktorého sa dá alebo nedá o myšlienke diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia do štádia širokej politiky, stáva sa posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. Toto okno sa najjednoduchšie presadzuje v tolerantnej spoločnosti.

Nápomocní homosexuáli

V tejto súvislosti možno povedať, že LGBTI zoskupenia dláždia pedofilom cestu už desiatky rokov. Ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia prednášali prohomosexuálne spoločnosti požiadavky týkajúce sa sexu detí s dospelými, najmä chlapcov s mužmi. Severoamerická asociácia lásky medzi mužmi a chlapcami NABMLA, založená v roku 1978, bola až do roku 1994 súčasťou Medzinárodnej lesbickej a homosexuálnej asociácie, z ktorej bola vylúčená až po nátlaku OSN. Webový portál Christianitas upozorňuje i na to, že Americká psychologická asociácia, ktorá v roku 1973 uznala homosexualitu za orientáciu a nie úchylku, v roku 1998 navrhla, aby sa pri zneužívaní detí pedofilmi nehovorilo ako o páchateľovi a obeti, ale ako o sexe dospelého s dieťaťom. Z toho, aké práva dnes majú homosexuáli, vyplýva logická otázka, prečo by rovnaké práva nemohli mať i pedofili. Prečo by sa so svojimi „vyvolenými“ nemohli sobášiť, mať s nimi deti? Maloletí sú zatiaľ našťastie pod ochrannými krídlami rodičov, ale aj to sa pomaly vymyká spod kontroly. Veď už v roku 2014 umožnilo Belgicko deťom vybrať si eutanáziu bez možnosti rodičovského zásahu a vo Švédsku sa zase schyľuje k tomu, že si deti budú môcť „vybrať“ pohlavie. Kde je záruka, že deti nedostanú „právo“ vybrať si život vo vzťahu s pedofilom namiesto života s rodičmi?

Úchyláci v politike

Zdá sa, že v istom období bolo skutočne moderné priznávať sa k pedofílii, a to dokonca i medzi členmi vrcholovej politiky. Niekdajší francúzsky minister kultúry Frédéric Mitterrand vo svojej autobiografii v roku 2005 priznal, že v Thajsku platil maloletým chlapcom za sex. Perverznými chúťkami sa neváhal pochváliť ani Daniel Cohn-Bendit, nemecký ľavičiar zo Strany zelených, ktorý v minulosti mnohokrát opisoval svoje erotické skúsenosti s deťmi.

Marc Dutroux – najznámejší pedofil na svete. Svoje detské obete znásilňoval, týral a napokon vraždil.​

„Môj trvalý flirt so všetkými deťmi získal veľmi skoro erotické rysy. Mohol som skutočne cítiť, ako sa ma päťročné dievčatká naučili baliť,“ vylíčil svoju skúsenosť s prácou v materskej škole vo svojej biografii Le Grand Bazar. „Keď sa malé, päťročné dievča začne vyzliekať, je to fantastické. Je to hra, neuveriteľne erotická hra,“ vyhlásil zase v interview v roku 1982. V súčasnosti je tento pedofil členom Európskeho parlamentu a medzi niektorými osobnosťami uznávanou autoritou. Koho prekvapuje, že mu minulý rok ponúkol miesto ministra životného prostredia práve francúzsky prezident s nejednoznačnou sexuálnou orientáciou Emmanuel Macron?

Pandorina skrinka

Pedofília je téma, pri ktorej slušný človek nezapochybuje. Téma, o ktorej nemá chuť diskutovať. V stávke je priveľa – život našich detí, naša budúcnosť. Áno, je skutočne pravda, že nie každý pedofil musí dieťaťu fyzicky ublížiť, ale ako v rozhovore priznal Peter Kasz, pedofili s deťmi inštinktívne nadväzujú kontakty. Komunikujú s nimi, pravdepodobne najmä cez internet a bez vedomia rodičov, ktorí sú za ne až do ich dospelosti zodpovední. Ako asi môže na bezbranné naivné dieťa vplývať manipulatívna komunikácia s dospelým mužom, ktorý ho pritom zapája do svojich perverzných predstáv? Lebo ako vo svojom článku uviedol Roman Cuprik, väčšina pedofilov si celý život vystačí s fantáziami a autoerotikou, ale skutočne ma neupokojuje predstava, že by sa v erotických fantáziách dospelého muža mala vyskytovať moja dcéra alebo syn. Neotvárajme preto priestor zvrhlostiam, neotvárajme Pandorinu skrinku a nevystavujme naše deti čo i len teoretickému ohrozeniu.

 

Povinná kastrácia
 

Ukrajinský parlament schválil 11. júla zákon, ktorý zavedie povinnú chemickú kastráciu odsúdených pedofilov. Zákrok sa uskutočňuje injekčnou aplikáciou chemickej látky, ktorá na určitý čas otupuje libido. Procedúra by sa nemala vzťahovať na osoby mladšie ako 18 a staršie ako 65 rokov. Povinná chemická kastrácia pedofilov je uzákonená v mnohých krajinách vrátane Nemecka, Dánska, Veľkej Británie, Francúzska, Švédska, Nórska Kanady, Izraela, Kazachstanu či USA. V Rusku je od roku 2012 možná, avšak len so súhlasom odsúdeného.
 

(Zdroj: TASR)

 

 

Paragraf 201
 

Podľa §201 Trestného zákona hrozí tomu, kto s osobou mladšou ako pätnásť rokov vykoná súlož alebo ju iným spôsobom sexuálne zneužije, odňatie slobody na tri až desať rokov. Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

 

 

Galko: Pedofilov treba podporovať
 

Na články denníka SME reagoval na svojom Facebooku i poslanec za stranu SaS Ľubomír Galko. „A viete čo? Podľa mňa je správne, že SME otvorilo tému pedofilov. Mne informácie v tých článkoch rozšírili vedomosti. A som presvedčený, že ľudí, ktorí sa narodia s deviáciou a sú takí silní, že jej celý život odolajú a nikomu neublížia, by mala spoločnosť podporovať a nemali by sme ich odsudzovať,“ napísal. Na jeho výrok zareagoval s iróniou jemu vlastnou poslanec Ľuboš Blaha: „Všetci v SaS-ke sú po prečítaní SME-čka ukrutne rozľútostení z toho, ako musia úbohí pedofili roky čakať, kým malému dievčatku vyznajú lásku. Tento svet je krutý, nemyslí na vrahov, pedofilov, kanibalov ani zoofilov. Už aby vládli liberáli, hneď to napravia, veď nie sú žiadni spiatočníci. Liberáli sú moderní a progresívni! Pedofili si zaslúžia objať, pomojkať, pohladiť! Chce to uznať ich nescudziteľné práva a pretlačiť pedofíliu do preambuly ústavy. Galko zariadi. Dostál predloží. Čaputová podpíše. Denník N obháji. Liberálna vlna! Začne sa to volaním po diskusii, veď o nič nejde, nie? Potom sa v médiách budú tváriť, že všetci, čo sú proti pedofílii, sú hrozne nemoderní. Úplní zápecníci. A onedlho už budeme hovoriť o ľudských právach pedofilov. A každý, kto povie opak, bude extrémista,“ predvída.

 

 

Výsmech obetiam
 

Téma nenechala chladným ani Jána Čarnogurského, ktorého postoj uverejnil spravodajský portál Hlavné správy. „Obaja autori vrátane šéfredaktorky Beaty Baloghovej, ktorá musela publikovanie článkov schváliť, sú odteraz spoluzodpovední za každé zneužité dieťa na Slovensku. Články v denníku SME sa nielen vysmievajú všetkým deťom, ktoré ani netušili, čo je to sex a pedofili ich zneužili. Šliapu po citoch všetkých rodičov, ktorých deti sú obeťami, verejne sa im vysmievajú. Konanie členov redakcie podporujúce pedofíliu je nielen nemorálne, je aj trestným činom. Naša advokátska kancelária pomáha všetkým rodinám obetí pedofilov, ktoré sa na nás obrátili, v uplatnení ich práv v trestnom konaní, a to aj voči redakcii SME. Jej členovia, ako aj nimi oslavovaní pedofili budú znášať za svoje skutky následky. Naučme pedofilov báť sa následkov ich pudov. Ochráňme deti.“

(Zdroj: Hlavné správy)